Taký renomovaný atletický tréner azda ešte na Slovensku nebol. Švajčiarsky kouč holandskej reprezentácie LAURENT MEUWLY sa dva dni delil so slovenskými trénermi o vedomosti, ktoré zbieral počas viac ako 30-ročnej a mimoriadne úspešnej práce so šprintérmi, prekážkarmi a štafetami. A rovnako ochotne poskytol rozhovor pre web atletika.sk.
Podľa World Athletics ste s prácou trénera začali pomerne skoro, už ako 18-ročný. To je u nás dosť nezvyčajné. Venovali ste sa pred tým atletike aj aktívne?
„Atletiku som robil aktívne na klubovej úrovni. Trénovať som začal športovcov o dva-tri roky mladších, ako som bol vtedy ja. Najskôr to bolo 2- až 3-krát, potom 4-krát týždenne.“
Aké náročné je v takomto mladom veku získať si dôveru športovcov, aby vám takpovediac zverili svoju kariéru?
„Myslím si, že keď chcete niekoho trénovať, musíte mu ukázať, že vo vás je pozitívna energia a vášeň pre šport. Vaši zverenci tiež potrebujú cítiť, že chcete rásť spolu s nimi a že ste otvorení a ochotní vzdelávať sa a učiť sa.“
Kto počas tých 32 rokov zanechal najhlbšiu stopu na vašej práci? Od koho ste sa najviac naučili?
„Túto otázku dostávam pomerne často a nikdy neviem, ktoré meno by som mal vybrať. Mal som počas svojej kariéry veľa mentorov z rôznych prostredí. Z atletiky, basketbalu či iných športov, ale aj so sféry manažmentu a riadenia. Učil som sa od mnohých ľudí s rôznym zameraním. A tento proces sa ešte neskončil. Stále sa posúvam a obohacujem pozorovaním, ako trénujú tí najlepší.“
Po halových majstrovstvách sveta 2024 v Glasgowe ste spočítali, že za tri roky vaši zverenci na 400 m, 400 m prekážok a 4×400 m získali spolu 26 medailí. Aké je toto číslo teraz? Sú pre vás medaily ešte stále meradlom vášho úspechu a spokojnosti s odvedenou prácou?
„Po majstrovstvách sveta 2025 v Tokiu je počet medailí, ktoré holandská atletika získala pod mojím vedením vo všetkých šprintérskych, prekážkových a štafetových disciplínach, už 48. Pracujem v konkurenčnom prostredí v jednom z najglobálnejších športov. Takže áno, medaily z vrcholných podujatí sú spôsobom, ako merať svoj úspech. Samozrejme, nie každý športovec, ktorého trénujete, má talent alebo potenciál získať medaily na medzinárodnej úrovni. Preto je pre mňa veľmi dôležité pomôcť každému športovcovi, aby naplnil svoj potenciál do maximálnej možnej miery, bez ohľadu na jeho úroveň.“
Čím je vaša práca so šprintérmi, prekážkarmi a štafetami inovatívna?
„Myslím si, že v porovnaní s niektorými inými konceptmi používame vhodnú rovnováhu medzi tréningovou záťažou a kvalitou. Tiež čo najviac využívame dynamiku skupiny, ale na druhej strane dokážeme aj individualizovať tréningy, keď je to potrebné.“
Slovenská rekordérka Emma Zapletalová po dlhom trápení so zraneniami oslovila pred rokom vášho bývalého spolupracovníka Brama Petersa, aby ju vzal do svojej skupiny, a on súhlasil. Ako by ste zareagovali vy na podobnú výzvu?
„S Emmou som bol v tom čase nepriamo v kontakte. Poradil som jej, aby kontaktovala Brama. Je to veľmi dobrý tréner, ktorý na sebe neustále pracuje a počas piatich rokov našej spoločnej cesty sa veľa naučil. Úspešne sme spolupracovali nielen na príprave Femke, ale aj Ayomide Folorunsovej, Viktorije Tkačukovej či Viivi Lehikoinenovej, teda všetko špičkových európskych prekážkarok na 400 metrov. Emma je vo veľmi dobrých rukách a môže byť budúcnosťou tejto disciplíny.“
Prekvapilo vás, že sa Emma tak rýchlo dokázala vrátiť a prepracovať sa na pozíciu druhej najlepšej Európanky po Femke?
„Nie tak celkom. Emma je veľmi talentovaná a pred niekoľkými rokmi dosiahla skvelé výsledky. Vedel som, že ak bude zdravá a dostane sa do kvalitného tréningového systému, dokáže sa rýchlo vrátiť a pravdepodobne bude ešte lepšia ako kedykoľvek predtým.“
V čom vidíte Emmine silné stránky a v čom má podľa vás ešte rezervy?
„Je ochotná na sebe usilovne pracovať a má skvelé fyzické predpoklady na 400 m prekážok. Stále má veľké rezervy. Môže sa zlepšiť v rýchlosti a tiež v technike prekážkového behu. Očakávam, že čoskoro skúsi rytmus na 14 krokov. Keď si ho osvojí, bude behať pod 53 sekúnd.“
Ako by podľa vás tento rok dopadol súboj Femke so Sydney McLauglinovou-Levroneovou, ak by si zmerali sily na 400 m prekážok?
„Na to by dali jednoznačnú odpoveď len samotné preteky. Ale myslím si, že Sydney by predsa len vyhrala. Rozhodla sa však pre inú disciplínu a Femke v nej porazila všetky svoje ostatné súperky, stala sa druhýkrát majsterkou sveta a získala svoju piatu trofej v Diamantovej lige v rade. Samozrejme, je to veľká škoda, že sme nemali viac príležitostí vidieť ich dve súperiť…“
Tri týždne po finále MS v Tokiu ste spolu s Femke tak trochu otriasli atletickým svetom. Oznámili ste prechod na 800 m. Prezradíte, kedy sa toto rozhodnutie zrodilo a čo za ním stálo? Bola to aj strata motivácie na 400 m prekážok?
„O tejto možnosti sme diskutovali už 2-3 roky, ale rozhodnutie padlo až vlani po olympijských hrách v Paríži. Chceli sme jednu spoločnú etapu na 400 m prekážok ukončiť pozitívne zlatom na majstrovstvách sveta v Tokiu a potom prejsť na 800 m tri roky pred ďalšou olympiádou v Los Angeles. Vyšlo to dokonale.“
Vnímate osemstovku aj ako svoju novú trénerskú výzvu? Čo v nej bude podľa vás najnáročnejšie?
„Jednoznačne to tak cítim. Už som vo svojej kariére viedol osemstovkárku, ktorá sa dostala pod dve minúty a táto disciplínu teda nie je pre mňa neznáma. Ale ambície Femke siahajú oveľa vyššie a bude to pre nás oboch veľmi vzrušujúca výzva. Najťažšie nebude bežať rýchlo, ale zopakovať to na vrcholných podujatiach trikrát a pripraviť si repertoár rôznych taktík, aby sme sa mohli tešiť z medaily.“
Prekážkových 400 m žien prišlo druhý rok v rade o svoju líderku. Čo táto disciplína odchodom Sydney a Femke stratila a čo môže naopak získať?
„Myslím si, že to bude určite zaujímavejšie, ak jedna pretekárka nevyhrá 30 pretekov Diamantovej ligy za sebou. (Úsmev.) Vidím na 400 m prekážok dobrú kombináciu mladých atlétok, ako sú Emma a Jasmine Jonesová, a tých skúsenejších na čele s Annou Cockrellovou, Rushell Claytonovou či Andrenette Knightovou. Všetky sú pripravené bojovať o popredné priečky. Pravdepodobne to ešte nebude na úrovni pod 51 sekúnd, ale môžu rásť tým, že sa budú navzájom posúvať vpred. Nezabúdajme však ani na Sydney. Podľa mňa sa ešte k prekážkovej štvorstovke vráti.“
Nahlas sa hovorí o tom, že Femke má potenciál prekonať 42-ročný svetový rekord Jarmily Kratochvílovej na 800 m. Ktoré historické maximum podľa vás padne skôr – 47,60 Marity Kochovej na 400 m alebo Kratochvílovej 1:53,28?
„Ťažko povedať. Sydney je veľmi blízko k svetovému rekordu na 400 m a pravdepodobne bude pripravená ho atakovať už v budúcej sezóne, ak sa zameria na túto disciplínu. Pokiaľ ide o osemstovku, možno bude trvať ďalšie dva roky, kým sa podarí prekonať svetový rekord. Verím však, že sa toho dočkáme pred najbližšími olympijskými hrami. Otázka znie, kto ho prekoná. Spôsob, ako to dosiahnuť, je dostať 3-4 bežkyne do pozície, z ktorej sa bude dať na taký výkon zaútočiť.“
(JM)
FOTO – OSOBNÝ ARCHÍV LAURENTA MEUWLYHO
