Kladivárka Martina Hrašnová sa v Tokiu spolieha aj na skúsenosti a nie je vylúčené, že sa pokúsi kvalifikovať sa aj do Paríža 2024

Viac olympijských účastí ako ona bude mať len chodec Matej Tóth. Pre päťdesiatkárskeho víťaza z Ria 2016 bude tokijský/sapporský štart piaty, pre Martinu Hrašnovú štvrtý. V celej histórii nesúťažila pod piatimi kruhmi častejšie žiadna slovenská atlétka. Takisto štyri štarty ako kladivárka banskobystrickej Dukly má jedine Lucia Hrivnák Klocová. Hrašnová však nevylučuje, že sa ešte pokúsi kvalifikovať aj do Paríža 2024.

Olympijskú premiéru zažila v roku 2008 v Pekingu. Po trinástich rokoch sa vrátila späť do Ázie, avšak ešte trochu východnejšia – do japonskej metropoly Tokio.

„Na prvú olympiádu som išla s veľkými očakávaniami, ale bez skúseností. Teraz sú moje očakávania menšie, no skúseností mám viac ako dosť. Vtedy som netušila, čo ma čaká, teraz to viem už celkom presne,“ porovnávala so smiechom Hrašnová.

Na pekinské hry má pekné, no zároveň aj trochu smutné spomienky. V kvalifikácii skončila senzačne tretia (72,87) a naladila sa na medailovú nôtu. Vo finále však hodila bezmála o dva metre menej (71,00), čo stačilo „iba“ na šiestu priečku. Ak by zopakovala kvalifikačný výkon, brala by bronz.

„Keby som mala možnosť zopakovať si prvú olympiádu, určite by som to prijala,“ poznamenala s nostalgiou v hlase 38-ročná mamička 11-ročnej Rebeky. „Ak by mi niekto ponúkol šancu, aby som mohla z mojej atletickej kariéry zažiť niečo ešte raz, stopercentne by so si vybrala pekinské olympijské finále, hoci nedopadlo tak, ako som si želala.“

Hrašnová je z 33-členného štartového poľa je jednoznačne najskúsenejšia. Na MS prvý raz štartovala už pred dvoma desaťročiami v Edmontone 2001. Mala vtedy sotva osemnásť. Zdobia ju mnohé úspechy: dvakrát získala striebro na ME (2012, 2014), na berlínskych MS 2009 sa tešila z bronzu, vo Svetovom atletickom finále bola 2. (2008) i 3. (2009), vo vitríne má taktiež striebro zo Svetovej univerziády 2009 a bronz z Kontinentálneho pohára družstiev 2014. Skúseností má naozaj na rozdávanie. Pomôžu jej v Tokiu?

„Budú určite cenná devíza. Olympijské hry sú pre každého čosi výnimočné a s tým prichádzajú stres i nervozita. Kedysi som zvládala stres dosť zle, ale rokmi som sa naučila krotiť ho. Napätia sa nikdy nezbavíte úplne, dostaví sa u každého bez výnimky. Dôležité však je naučiť sa s ním pracovať. Verím, že vzhľadom na skúsenosti sa u mňa v Tokiu prejaví už len v zvládnuteľnej miere a niečo pozitívne z toho vyťažím,“ dúfala zverenka Rudolfa Lukáča, dvojnásobného olympionika (1996, 2004) – ale vzpieračského.

„Budem patriť medzi najskúsenejšie kladivárky – to je tak pekne povedané, že budem jednoznačne najstaršia v štartovom poli. Mnohé moje súperky neboli ešte ani na svete, keď som už ja súťažila na vrcholných podujatiach,“ smiala sa Hrašnová. „Istým spôsobom je však príjemné, že hoci už mám svoj vek, som stále medzi najlepšími. Snažím sa s nimi držať krok, a hoci ho už trochu strácam, stále sa držím v hlavnom pelotóne.“

V tomto roku súťažila Martina len päťkrát, sedemdesiatku prekobnala len raz – o 38 cm na mítingu P-T-S v Šamoríne. Olympijskú generálku mala absolvovať na Gyulaiovom memoriáli 6. júla v maďarskom Székesfehérváre. Napokon však nikam nešla.

„Rozhodli sme sa s trénerom, že bude lepšia, ak radšej potrénujem, ako stratím dva dni cestovaním na míting a z mítingu,“ vysvetľovala Hrašnová. „Rozhodnutie nesúviselo s prípadnými obavami, že hodím málo a ovplyvnilo by to moju pohodu v príprave na Tokio. To určite nie!“ – zdôraznila. „Som vyrovnaná s tým, že moja forma nie je celkom taká, ako by som si želala a predstavovala. Na olympiáde budem útočiť tentoraz zo zadných pozícií. Som zvedavá, ako sa s touto novou situáciou vyrovnám. Ak chcem pomýšľať na finále, určite si musím výrazne zlepšiť sezónne maximum. Je to v mojich silách a dúfam, že sa mi to v jednom z troch kvalifikačných pokusov podarí.“

Vyzeralo to tak, že tokijská olympiáda bude pre Martinu definitívne posledná. Lenže človek mieni a život mení. Rozhodla sa, že kladivársku kariéru potiahne ďalej – možno až do ďalších hier v roku 2024 v Paríži.

„Ďalšia olympiáda je už o tri roky a pravdu povediac, trúfam si ešte toľko vydržať. Momentálne som naladená tak, že mám chuť pokúsiť sa kvalifikovať sa na olympijské hry ešte raz,“ prekvapila Martina svojimi plánmi. „Uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Teraz budem svoju športovú budúcnosť prehodnocovať zrejme z roka na rok. Či budem pokračovať alebo nie, to bude závisieť od viacerých faktorov. V mojom prípade je limitujúci zdravotný stav. Nie je to také hrozné, len s narastajúcim vekom ma všetko trochu viac bolí…“

Aký výkon bude podľa Martiny potrebný na postup z tokijskej kvalifikácie? S odpoveďou dlho neváha: „Odhadujem 70,90, na postup do užšieho osemčlenného finále 70,70 a medaila bude minimálne za výkon 75,40,“ vysúkala svoje tipy najskúsenejšia kladivárka v 33-člennom tokijskom štartovom poli.

Zlato by dopriala svetovej rekordérke a obhajkyni titulu Anite Wlodarczykovej, ale za víťazku tipuje Američanku DeAnnu Priceovú: „V tomto roku je na tom lepšie, má o tri metre lepší výkon a navyše, dôležitý faktor môže byť americká sebaistota. Anita sa však tiež len tak ľahko nezlomí, takže uvidíme.“

MARTINA HRAŠNOVÁ NA OH

PEKING 2008: 6. (71,00 m vo finále, v kvalifikácii 72,87 m – 3.)

LONDÝN 2012: 15. (68,41 m v kvalifikácii)

RIO DE JANEIRO 2016: 19. (67,63 m v kvalifikácii)

Text k foto:

Martina Hrašnová na majstrovstvách sveta 2019 v Dauhe a v predolympijskom tréningovom kempe v Urajasu.

FOTO PAVOL UHRIN a SAZ (mp)

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk