Libor Charfreitag zažil olympijskú atmosféru trikrát – v Sydney 2000, Aténach 2004 a Pekingu 2008. V Austrálii zaplatil nováčikovskú daň, no potom sa dvakrát prebil do finále, kde skončil šiesty a ôsmy.
Charfreitagov nástupca v kladivárskom kruhu Marcel Lomnický má za sebou podobnú štatistiku. V londýnskom debute 2012 stroskotal v kvalifikácii, no o štyri roky neskôr v Riu de Janeiro si vybojoval výbornú piatu priečku, pričom do poslednej chvíle bojoval o medailu. V Tokiu zažije tretiu olympiádu a v počte účastí sa vyrovná svojmu koučovi – Charfreitagovi. Ak by sa naňho dotiahol aj v počte finálových účastí, určite by neprotestoval.
Bývalí súperi sú dnes tréner a zverenec. Charfreitag sprevádzal Lomnického ako konzultant už v úspešnom Riu, avšak to bola krátkodobá spolupráca. A keďže Marcelov experiment s prípravou v tréningovej skupine štvornásobného majstra sveta Poliaka Pawla Fajdeka nesplnil očakávania, vrátil sa vlani k Charfreitagovi.
Dvojnásobný univerziádny strieborný medailista Lomnický sa pod dohľadom exmajstra Európy 2010 už viac ako týždeň pripravuje v predolympijskom kempe slovenských atlétov v Urajasu na predmestí Tokia. Obaja si podmienky v športovom areáli univerzity Meikai pochvaľujú.
„Nemôžem sa na nič sťažovať. Máme, čo potrebujeme – fajn posilňovňu, dobré ubytovanie, výbornú stravu, hádžem s najlepšími japonskými kladivá od firmy Niši, ktoré budú k dispozícii aj na olympiáde. Páči sa mi, že sme v pokojnom prostredí, nik a nič nás neruší. Vyhli sme sa ruchu olympijskej dediny a je len na mne, aby som sa naplno skoncentroval na to, čo ma čaká,“ vraví 34-ročný Lomnický.
„V Urajasu je príjemne a výhoda je, že sa nemusíme o nič deliť s ďalšími tímami. Pokoj a pohoda je presne to, čo v záverečnej príprave potrebujeme najviac. Japonci sú snaživí ľudia, aj strava je zo dňa na deň lepšia,“ dopĺňa o dekádu starší kouč Charfreitag svojho zverenca.
On i Lomnický zvládli aklimatizáciu a sedemhodinový časový posun nad očakávanie dobre. „Už v prvú noc po príchode som spal až deväť hodín. Veľmi rýchlo som nabehol na režim, v akom som fungoval aj doma. Nijaký časový posun v kariére som nezvládol lepšie ako tento,“ konštatuje kladivár banskobystrickej Dukly.
Na tréningoch sa mu darí, vyrovnal sa aj s nezvyčajným problémom – v dôsledku zemetrasenia mierne nakloneným vrhačským kruhom: „Jemný sklon vo veľkej rýchlosti pri štyroch otočkách cítiť, dokáže to človeka vyviesť z miery, ale postupne som sa prispôsobil.“
Lomnický si v olympijskom roku 2021 po siedmich rokoch zlepšil osobný rekord. Hoci len o tri centimetre, ale predsa. Na slovenskom šampionáte v Trnave, päť týždňov pred kladivárskou kvalifikáciou v Tokiu, hodil 79,16 m a vo svetových tabuľkách 2021 je ôsmy.
„Marcel je dobre naladený, dostáva sa pomaly do formy,“ tvrdí kouč Libor Charfreitag. „V tréningovom kempe v Urajas má pohodu, a preto sme sa rozhodli, že v ňom ostaneme čo najdlhšie. Do olympijskej dediny pôjdeme až deň pred súťažou.“
Kvalifikácia súťaže mužov v hode kladivom je naplánovaná na 2. august o 9.00 h tokijského času (na Slovensku o sedem viac) a finále, v ktorom dúfajme uvidíme aj Marcela Lomnického, sa uskutoční na Národnom štadióne v Tokiu 4. augusta o 20.15 h.
KTO JE MARCEL LOMNICKÝ
DISCIPLÍNA: hod kladivom
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 6. 7. 1987, Nitra
VÝŠKA/HMOTNOSŤ: 175 cm/110 kg
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
TRÉNER: Libor Charfreitag
ÚČASŤ NA OH: Londýn 2012 – 13. v hode kladivom (74,00), Rio de Janeiro 2016 – 5. v hode kladivom (75,97 m)
OSOBNÝ REKORD: 79,19 (27. 6. 2021 Trnava)
SEZÓNNE MAXIMUM: 79,19 (27. 6. 2021 Trnava)
FOTO SAZ (mp, vg)
