Bez medaily, zato s výbornými výkonmi na konte sa vrátili z 37. halových majstrovstiev Európy finalista Ján Volko a semifinalistka Gabriela Gajanová. Šprintéra trocha mrzí čas pod úrovňou osobného rekordu 6,55, osemstovkárku a novú slovenskú halovú rekordérku zase neúčasť vo finále. Obom teda niečo chýba k úplnej spokojnosti, ale obaja berú Istanbul ako povzbudenie a veľkú motiváciu pred letnou sezónou.
Slovenský rekordér svoju štvrtú medailu zo svojho piateho halového šampionátu starého kontinentu do zbierky nepridal. Čím hlbšie sú však analýzy toho, čo sa udialo v hale Ataköy v sobotňajšom semifinále a najmä finále mužskej šesťdesiatky, tým viac získava piate miesto 26-ročného Bratislavčana na cene. Časová postupka 6,62 (rozbehy), 6,58 (semifinále) a 6,57 (finále) svedčí o tom, že jeho tím opäť odviedol skvelú prácu pri načasovaní formy. Znovu však do plánov zasiahla nepredvídateľná okolnosť.
„Keď už si myslím, že sme na všetko pripravení, príde niečo, čo nás prekvapí. Nie vždy milo. Náš tím sa však dokáže zakaždým postaviť, povedať si: Ideme ďalej, zvládneme to, nezlomí nás to,“ povedala pred odletom do Istanbulu trénerka Naďa Bendová. To ešte nevedela, čo ich v Turecku čaká.
Náhla viróza dva dni pred štartom opäť raz postavila do pozoru ľudí okolo atléta klubu Naša atletika Bratislava. Napokon sa síce podarilo postaviť slovenského šampióna na nohy, ale pravdepodobne si to vyžiadalo svoju daň. „Jankove slabšie štartové reakcie zrejme vyplynuli z toho, že nervová sústava bola vyčerpaná, aby mohla fungovať rýchlejšie,“ uviedla Naďa Bendová po návrate.
Práve štart najviac rezonoval aj v pošampionátových úvahách jej zverenca: „Viac ako to, že som zostal bez medaily, ma mrzí horší štart. Práve tam možno hľadať tisíciny, ktoré mi k nej chýbali. Čas by bol určite kvalitnejší. Európska špička v šprinte je však dnes niekde úplne inde ako pred pár rokmi. Môžem byť spokojný.“ Pri pohľade na finálové štartové pole s olympijským víťazom Marcellom Jacobsom a na výsledné časy – prví siedmi sa dostali pod hranicu 6,60 – naozaj niet dôvodu na nespokojnosť.
„Tieto halové majstrovstvá Európy sa vyrovnali európskemu šampionátu vonku. V Istanbule sa zišli všetci najlepší šprintéri z nášho kontinentu. Výsledok je teda porovnateľný s tým, čo Janko dosiahol v Mníchove,“ pripomenula trénerka štvrtého z vlaňajšej mníchovskej stovky. Priznala však, že pár dní po finále ju výsledok predsa len trochu mrzí: „Bezprostredne po skončení finále som si myslela, že Janko skončil až siedmy, takže piate miesto ma celkom potešilo. S odstupom dvoch dní však začínam uvažovať na tým, že by sa mi to viac páčilo aj inak. Mohlo to tak aj dopadnúť, ale niečo chýbalo. Rátala som s tým, že o bronz sa pobijú štyria šprintéri. Žiaľ, Janko z nich bol až ten tretí. Švéd Larsson a Poliak Kopec sú zdolateľní.“
Halový majster Európy z roku 2019 pripisuje istanbulskej piatej priečke hodnotu glasgowského zlata. Časy, keď šprintérska špička ignorovala halovú sezónu, a keď Európa priepastne zaostávala za zvyškom sveta, sú totiž dávno preč.
„Už to nie je iba o tom, kto viac odtrénuje, viac tomu obetuje a správne načasuje formu. Do hry vstupuje veda, analýzy, biomechanika, diagnostika, možnosti regenerácie. Záujem o šprint neuveriteľne rastie, zrejme je to stále dozvuk boltovskej éry,“ myslí si Volko. Znova sa však presvedčil, že aj po toľkých sezónach dokáže minimálne atakovať svoje osobné maximá. A to je pred letnou sezónou dobrá správa. „Teraz bude najdôležitejšie udržať zdravotný stav, neurobiť nejakú nevedomú chybu, v takom prípade sa dostaneme znova na úroveň osobných rekordov,“ zakončila Naďa Bendová.
Tak trochu obrátené pocity si pribalila na cestu domov Gabriela Gajanová. Na rozdiel od skúseného šprintéra bol istanbulský šampionát vrchol jej prvej plnohodnotnej halovej sezóny v kariére. Po sklamaniach z minulého roku, keď sa nekvalifikovala ani na MS v Eugene, ani na ME v Mníchove, nemala prehnané očakávania. Mohla iba prekvapiť. Prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok ju označil za tajný tromf trojčlennej výpravy. A aj to potvrdila. Síce nie postupom do finále na 800 m, ale prekonaním halového slovenského rekordu menovkyne Gabriely Sedlákovej 2:01,85. O 15 stotín vylepšila čas, ktorý pred 36 rokmi stačil na striebro z halových majstrovstiev sveta.
„Možno mi to ešte stále celkom nedochádza, ale začínam si uvedomovať, že rekord mal vyššiu hodnotu. Byť finalistkou majstrovstiev Európy by bolo krásne, ale aj tak som dosiahla najhodnotnejší výsledok vo svojej kariére. Môžem byť hrdá na to, ako som zabojovala,“ povedala atlétka AK ZŤS Martin, ktorá sa pripravuje pod vedením švajčiarskeho trénera Louisa Heyera. Od postupu medzi elitnú osmičku ju delila jedna priečka alebo 21 stotín. Priznala, že v semifinále možno spravila taktickú chybu, keď nastúpila príliš skoro a nezostali jej sily na rýchlejší finiš. „Ešte stále mám z toho zmiešané pocity, najmä keď som včera sledovala finále a vravela som si, že som tam mohla byť.“
Napriek tomu jej prvá kompletná halová sezóna v kariére chutila. Výsledky spolupráce so zahraničným odborníkom sa začínajú dostavovať. „Louis Heyer mi už pred šampionátom povedal, že Gabika má na viac. Len potrebuje, aby sa zo slušného slovenského dievčaťa stala sebavedomou európskou atlétkou. V Istanbule ukázala, že je na správnej ceste,“ kvitoval aj generálny sekretár SAZ Vladimír Gubrický.
Zdá sa, že zmes sklamania z neúčasti vo finále a radosti z prekonania rekordu bude pre 23-ročnú Liptáčku ten správny motivujúci kokteil nie len do zvyšku tejto sezóny. Už v nej by sa mohla pokúsiť o vymazanie ďalšieho Sedlákovej rekordu 1:58,37 takisto z roku 1987. „Budem rada, keď najskôr prekonám hranicu dvoch minút, a potom sa môžem pokúšať o rekord. Nikdy som takto rýchlo nebežala a asi to nebude zadarmo. Z prípravy aj celej halovej sezóny mám však veľmi dobrý pocit. Verím, že ak zdravie vydrží, tak budem pripravená aj na takýto výkon,“ nebráni sa letným ambíciám Gajanová.
(JM, GB)
Na snímkach postupne Gabriela Gajanová a Ján Volko, návrat výpravy aj s trénerkou Naďou Bendovou a fyzioterapeutkou Veronikou Vnenčákovou, tlačová konferencia aj s generálnym sekretárom SZ Vladimírom Gubrickým a spoločná fotografia s viceprezidentom SAZ Ladislavom Asványim.
FOTO JÁN LUKY
