Gabriela Gajanová naposledy reprezentovala na OH v Tokiu, vlani na MS aj ME chýbala: “Možnosť štartovať na halových ME v Istanbule si vážim o to viac.”

Prvú plnohodnotnú halovú sezónu chcela absolvovať už pred dvoma rokmi. Plány jej však – aj vlani – prekazil covid. V tomto roku však, našťastie, bola zdravá ako rybka: útočila dokonca na slovenský halový rekord Gabriely Sedlákovej a kvalifikovala sa na európsky šampionát do Istanbulu. „Na seniorských vrcholoch som sa ešte nikdy nedostala ďalej z rozbehov, potešilo by ma, keby sa to teraz podarilo,“ vraví v rozhovore osemstovkárka AK ZŤS Martin Gabriela Gajanová.

● Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli prvý raz v kariére absolvovať celú halovú sezónu?

„Takáto myšlienka sa objavila  už pred dvoma rokmi, keď som sa ešte pripravovala s trénerom Pavlom Sloukom. V roku 2020 som bežala v hale tisícpäťstovku a mala som z nej dobrý pocit, hoci to bolo z plného tréningu. S vtedajším trénerom sme povedali, že by som v nasledujúcej sezóne skúsila zabojovať o halové majstrovstvá Európy v Toruni. Moje plány a prípravu však narušil covid. Ochorela som a to isté sa zopakovalo aj vlani, keď som už trénovala s Louisom Heyerom. Som rada, že tento rok mi zdravie konečne vydržalo a nominovala som sa na istanbulský šampionát.”

● Uvažovali ste s trénerom dlho, či sa pokúsiť kvalifikovať sa na halové ME, alebo sa rozhodnutie zrodilo rýchlo?

„V zahraničí halu vnímajú automaticky ako súčasť sezóny aj prípravy celkovo, takže otázka, či ju vynechať, vlastne v našej debate ani nepadla.”

● Vlani sa vám po olympijskej sezóne nepodarilo dostať ani na majstrovstvá sveta, ani na európsky šampionát. Neobjavili sa pochmúrne myšlienky, či ešte vôbec pokračovať s atletikou?

„Minulý rok bol pre mňa veľmi náročný – najmä z psychickej stránky. Stále som si len zvykala na nový systém tréningu a dlho sa to neprejavovalo na výkonoch v pretekoch. Forma prišla až v druhej polovici sezóny. Priznám sa, prežívala som ťažké obdobie. Obetovala som tomu veľa: sústredenia v zahraničí, cestovanie za trénerom do Švajčiarska, iný spôsob prípravy. Preto ma veľmi mrzelo, že som sa nekvalifikovala na MS ani ME. Možno však práve to ma motivovalo ešte viac. Naposledy som reprezentovala Slovensko na olympiáde v Tokiu 2021, takže teraz si ďalšiu možnosť vážim o to viac.“

● Ako po dvoch rokoch hodnotíte svoj prechod do medzinárodnej tréningovej skupiny Louisa Heyera?

„Bol to dobrý krok. Išla som do niečoho úplne nového, dlho som si zvykala, ale obohatilo ma to mentálne aj športovo. Som veľmi spokojná. Naučila som sa viac spoliehať sama na seba. Veľa vecí sa deje na diaľku a je len na mne, ako si zabezpečím plnenie všetkých plánov. Závisí odo mňa, koľko tomu obetujem, ako si všetko vybavím, koľko odtrénujem. Nikto nado mnou nestojí. Musím dobre počúvať svoje telo, ako sa cítim na tréningu aj mimo neho. Som oveľa samostatnejšia.”

● Na akých princípoch funguje vaša spolupráca? Dokázali ste ju zladiť so študijnými povinnosťami?

„Zmien bolo veľa, rozhodla som sa venovať naplno atletike, preto som najskôr prerušila, a potom ukončila štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Takto mi to vyhovuje, pretože veľa času mi zaberá cestovanie. S trénerom Heyerom sa stretávame na sústredeniach v zahraničí, napríklad v Portugalsku alebo v Juhoafrickej republike. Často za ním dochádzam do Švajčiarska. On na Slovensku ešte nebol.”

● V hale ste sa v tomto roku na 800 m zlepšili na 2:02,31 min, čo je veľmi solídny čas. Zodpovedá vašim predsezónnym očakávaniam?

„Mám za sebou vydarené sústredenia v Juhoafrickej republike a v Portugalsku. Trénovali sme s francúzskymi dievčatami na čele s Raharolahyovou (v tomto roku 2:00,83 – pozn. red.), takmer všetko som absolvovala s nimi. Vedela som, že sa výkonnostne nachádzam niekde na úrovni 2:01 – 2:02 min. Nerada sa porovnávam s inými, ale cítila som sa veľmi dobre a všetko vychádzalo podľa plánu. To mi dodalo odvahu a povzbudilo ma, že mám na to, aby som dosiahla dobrý výkon.“

● Priblížili ste sa na 46 stotín k slovenskému halovému rekordu 2:01,85 min Gabriely Sedlákovej z halových MS 1987 v Indianapolise. Myslíte si, že je vo vašich silách prekonať ho?

„Zvládnuť sa to dá, ale musia mi sadnúť preteky podobne ako tento rok v Metz – aby sa bežalo od začiatku rýchlo a netaktizovalo sa. Na slovenský rekord sa však nesústreďujem. Idem krok za krokom. Ak to vyjde, budem to brať všetkými desiatimi. Teraz je však môj cieľ odviesť v každých pretekoch čo najlepší výkon, aby som bola spokojná sama so sebou.“

● Podľa predbežnej štartovej listiny osemstovky žien na halových ME 2023 by ste mohli so svojím tohtoročným časom na 800 m – je 13. najlepší spomedzi prihlásených – útočiť na semifinále. Po akom výsledku túžite vy osobne?

„Na seniorských vrcholoch som sa ešte nikdy nedostala ďalej z rozbehov. Veľmi by ma potešilo, keby sa to teraz podarilo…“

● Neuvažujete v kútiku duše aj o finále? Šiesta z prihlásených, Španielka Ibarzabalová, má v tomto roku zabehnutých 2:01,00 min, čo nie je až tak ďaleko od vášho výkonu…

„Prvý krok bude postúpiť z rozbehov. Budem veľmi rada, ak sa mi to podarí. Urobím všetko pre to, aby bol výsledok čo najlepší, a aby som bola spokojná s tým, ako som reprezentovala Slovensko.”

● Aký rozbeh by ste si želali? Taktický s rýchlym záverom alebo tempový, ktorý by dával šancu na postup s časom?

„V tejto sezóne som bežala tri osemstovky a každá bola iná. Vlastne ani sama neviem, čo mi viac vyhovuje. Hala je pre mňa stále nová, inak sa v nej rozmýšľa a všetko sa deje akosi rýchlejšie ako vonku. Človek musí rýchlo reagovať, dávať si pozor na zákruty, aby predbiehal iba na rovinke, ktorá je kratšia. Musím sa riadiť pocitmi.”

● Kde ste po halových majstrovstvách Slovenska v Bratislave, čo boli vaše posledné preteky pred halovými ME, ladili formu?„Zostala som v Bratislave, v utorok som tu absolvovala tréning, ktorý dopadol výborne. Na pár dní som potom odišla domov, vyvetrať si trochu hlavu. Potom prišiel vylaďovací tréning opäť v Eláne, aj s ním som bola spokojná.”

● Váš kouč Louis Heyer je člen švajčiarskej výpravy. Budete mať možnosť stretnúť sa s ním v Istanbule?

„Áno a som veľmi rada, že tam bude. Ako reprezentačný tréner bude mať na starosti tri osemstovkárky – moje súperky, ale aj kamarátky z tréningov. Rovnaká situácia už nastala na olympiáde v Tokiu. Teším sa, že budeme všetci spolu. Môj kouč má veľa skúseností zo šampionátov, takže mi určite bude vedieť poradiť.“

HALOVÁ SEZÓNA 2023 GABRIELY GAJANOVEJ
23. 1. Štokholm 800 m – 2:04,02 (2. vo finále)
2. 2. Göteborg 800 m – 2:04,49 (1. vo finále)
11. 2. Metz 800 m – 2:02,31 (6. vo finále)
18. 2. Bratislava (HM-SR) 400 m – 55,53 (1. vo 4. rozbehu)
19. 2. Bratislava (HM-SR) 400 m – 55,32 (1. vo finále)

GAJANOVEJ NAJVÄČŠIE ÚSPECHY

► 3. na 800 m na ME 2016 do 18 rokov

► 3. (800 m) a 8. (4 x 400 m) na MEJ 2017

► 4. na 800 m MSJ 2018

► 4. (800 m) a 6. (4 x 400 m) na ME 2019 do 23 rokov

► 9. (800 m) a 14. (4 x 400 m) na ME 2021 do 23 rokov

► 4. na 800 m v súboji Európa – USA 2019

► 16. na 800 m (v rozbehu) na ME 2018

► 25. na 800 m (v rozbehu) na OH 2021

► 36. na 800 m (v rozbehu) na MS 2019

FOTO JÁN LUKY a DECA

Pripravili GABRIEL BOGDÁNYI, (MJ)

 

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk