Talentovaná Bobrovčanka Gabika Gajanová predviedla v pondelok večer na Odložilovom memoriáli v Prahe parádnu osemstovku. Skončila tesne druhá, no výrazne si zlepšila osobný rekord na 2:00,58 a vybojovala si miestenku na jesenné MS v katarskej Dauhe. Zaujímavý je aj pohľad do tohtoročných tabuliek – vo svetových je zverenka martinského kouča Pavla Slouku desiata a v európskych je dokonca na čele!
Gabika, tušili ste, že si svoj osobný rekord zlepšíte hneď v prvej tohtoročnej vážnej osemstovke až o 1,32 sekundy a splníte zároveň prísny limit 2:00,60 na MS v Dauhe?
„Vedela som, že mám natrénované tak, aby som bežala rýchlejšie ako môj predošlý osobák, no o limite na svetový šampionát som vôbec neuvažovala. Májové tréningy naznačovali, že formu mám, len ju bolo potrebné zúročiť v pretekoch. Pražský míting som zvládla výborne i mentálne – vďaka mojej fyzioterapeutke Renke Gajdárovej. Pán Slouka odviedol skvelú prácu na tréningoch, v oblasti psychiky a mentálneho nastavenia mi však výrazne pomohla aj ona.“
Ako sa vám bežalo na Juliske? Maročanka Akkaouiová vás predbehla len o 12 stotín, necítili ste sa na víťazstvo?
„Prekvapilo ma, že 150 metrov pred cieľom som viedla, bol to pre mňa menší šok. Keby som sa mentálne vopred nastavila na to, že chcem zvíťaziť, asi by to dopadlo inak. Ale to sú len úvahy. Navyše, v závere som trochu stvrdla. Teším sa aj z druhého miesta, s takýmto umiestením som naozaj nepočítala.“
Zdolali ste viacero výborných bežkýň, napríklad dvojnásobnú halovú majsterku Európy Büchelovú zo Švajčiarska i štvrtú z vlaňajších berlínskych ME Britku Traceyovú. Prezraďte, čo si ceníte viac – tieto skalpy alebo kvalitný osobný rekord?
„Nebudem nič tajiť: keď som videla mená v štartovej listine, znervóznela som z ich osobákov i úspechov. S trénerom Pavlom Sloukom i masérkou Renkou Gajdárovou sme si však povedali, že to, s kým bežím, treba rýchlo vypustiť z hlavy, dôležité je sústrediť sa na seba a bežať si svoje preteky. Samozrejme, mám radosť, že som predbehla takéto hviezdy, ale to nebol v Prahe môj hlavný cieľ. Chcela som si predovšetkým zlepšiť osobný rekord a to sa mi podarilo.“
Len o 23 stotín vám ušiel slovenský rekord do 23 rokov, ktorý od 28. augusta 1988 patrí Gabriele Sedlákovej. Tušili ste to?
„Naozaj?! Tak to som vôbec nevedela… Sľubujem však, že v tomto roku sa ho v nasledujúcich súťažiach pokúsim prekonať. Viem, že na to mám natrénované.“
Vravíte, že sa Sedlákovej rekord 2:00,35 pokúsite zlepšiť, no jej čas je už blízko k magickej dvojminútovej hranici. Trúfate si prelomiť ju už v tomto roku?
„Určite áno! Tento výkon nosím v hlave a na každé preteky pôjdem s tým, že sa chcem posunúť dopredu. Mám natrénované, viem, čo som v príprave odmakala, a čo je mimoriadne dôležité, v porovnaní s vlaňajškom som na tom výrazne lepšie – fyzicky aj psychicky. Uvidíme, čo z toho vzíde. Času budem mať dosť, veď tohtoročnú sezónu som si pražským výkonom predĺžila až do októbra…“ (smiech)
Prvý tohtoročný atletický vrchol budete mať už v prvej polovici júla vo švédskom Gävle na ME do 23 rokov. Máte v zbierke bronzové medaily z ME do 18 rokov i z juniorských ME. Aký je váš cieľ na kontinentálnom šampionáte v ďalšej, už poslednej, mládežníckej kategórii?
„Jednoznačne medaila! S trénerom sa vždy pripravujeme tak, aby sme čo najlepšie obstáli na vrcholných podujatiach. Netrénujeme, aby sme sa na nich len zúčastnili. Na vrcholoch chcem vždy dostať zo seba maximum a skončiť na čo najvyšších priečkach.“
Splnením limitu na MS do Dauhy hneď na prvý šup ste si dosť výrazne predĺžili atletické leto. Nebude psychicky náročné vydržať naplno trénovať a koncentrovať sa až do októbra?
„Verím, že s trénerom to vymyslíme tak, aby som všetko zvládla, aby toho na mňa nebolo veľa, a aby som sa na každé veľké podujatie pripravila zodpovedne. Som presvedčená, že pán Slouka ma na každé preteky pripraví kvalitne, a hoci bude sezóna dlhá, všetko, čo nás čaká, so cťou zvládneme.“
Kde ste sa pripravovali na sezónu?
„Začali sme pozvoľna v závere októbra na reprezentačnom sústredení na Štrbskom Plese, potom som do konca roka trénovala už len v domácich podmienkach na Slovensku. V závere januára sme odleteli na tri týždne na Kanárske ostrovy, kde sme spravili úžasnú robotu. Na prelome marca a apríla sme tri týždne trénovali v Makarskej v Chorvátsku, kde sme tiež odrobili všetko podľa plánu. V tom čase sa tam pripravoval aj bronzový na 800 m z MS 2015 v Pekingu Bosniak Amel Tuka. Pre mňa i môjho tréningového partnera Aďa Paulínyho to bola skvelá inšpirácia. Keďže v Martine stále nemáme atletický štadión, popri spomenutých sústredeniach sme boli tri či štyrikrát ešte aj v Břeclavi, kde nám vždy perfektne vychádzajú v ústrety.“
V čom je to, že ste hneď na začiatku leta v takej úžasnej forme?
„V porovnaní s minulým rokom sa mi úplne vyhýbali zranenia i choroby. Je to teraz niečo celkom iné. Natrénovala som oveľa viac i kvalitnejšie, nemusela som v príprave vôbec improvizovať.“
GABRIEL BOGDÁNYI
Texty k foto:
Gabika Gajanová (tretia sprava v modrom) ukrajuje metre v pražskej osemstovke.
FOTO EDA ERBEN
Záverečný finiš, o trošičku viac síl mala Maročanka Akkaouiová.
FOTO EDA ERBEN
Gabika Gajanová so svojím koučom Pavlom Sloukom
FOTO PAVOL UHRIN
