Vo veku nedožitých 71 rokov zomrel v stredu 8. apríla v Prahe Imrich Bugár. Prvý rodák zo Slovenska, ktorý získal titul atletického majstra sveta a stál na piedestále na OH, MS aj ME, navždy odišiel po tom, čo dlhšie zvádzal boj so zákernou chorobou.
Imrich Bugár sa narodil 14. apríla 1955 v dedinke Ohrady pri Dunajskej Strede. Najskôr s hádzanou, potom s diskom začal v Dunajskej Strede (tréner Vincent Vendégh).
„Celý život som rád hádzal. Keď som ako dieťa chodil pásť kravy, tak čo tam budete robiť? Hádzal som kamene do cieľa, do diaľky. Bol som dobrý, pretože aj v škole som vyhrával preteky v hode kriketovou loptičkou. Keď sme v škole na hádzanárskom ihrisku chceli hádzať na výkon, tak mi to nemohli zmerať. Pretože keď som hádzal z jednej strany, tak som to hodil na telocvičňu, a keď som hádzal od telocvične, tak loptička letela do kukuričného poľa. Takže keď chceli môj výkon merať, tak sme museli ísť na futbalové ihrisko,“ spomínal Imrich Bugár pre český projekt Paměť národa.
S atletikou pokračoval ako učeň Slovnaftu v Interi Bratislava (1971 – 1974, Vladimír Hurtoň), najväčšie úspechy však dosiahol v Dukle Praha (1974 – 1995, Miloslav Vlček), v meste, kde si našiel manželku a kde zakotvil. Po bronze na pražských ME 1978 (66,64 m) získal na prvej z troch olympiád v Moskve 1980 striebornú medailu (66,38) – zlatá mu ušla len o 26 cm. O ďalšiu ho obral bojkot socialistických krajín hier 1984 v Los Angeles (v Soule 1988 skončil dvanásty – 60,88, v Barcelone 1992 dvadsiaty – 58,70). Možno aj o zlatú, bol vtedy vo vrcholnej forme: v Aténach 1982 získal európsky titul (66,64), o rok ako prvý čs. diskár prehodil 70 m (70,06) a v Helsinkách sa stal prvým majstrom sveta (67,72).
Správa o bojkote OH 1984 zastihla Bugára v Kalifornii, kde sa pripravoval na olympiádu a poskytol aj rozhovor pre americké médiá. Československí novinári od neho chceli počuť niečo iné. „Mal som hovoriť, že s bojkotom súhlasím, čo som samozrejme odmietol. Američania sa o nás starali skvele, hostili nás, cítili sme, že sme vítaní, natáčali o nás a nebol jediný dôvod ich bojkotovať.“
Po návrate do Československa sa musel za svoje vyjadrenia zodpovedať. „Vtedy som povedal predsedovi ÚV ČSTV Antonínu Himlovi na rovinu, že nesúhlasím s tým, ako médiá olympiádu v Los Angeles prezentujú a že jediné, čo som v USA videl sovietskeho, bola reklama na ruskú vodku. Na to mi povedal, že to nemám nikomu hovoriť.“
Bugára napokon prehovorili, aby štartoval na moskovskom mítingu Družba, dobovo označovanom za kontraolympiádu. Výkon z nej by stačil na bronzovú medailu na olympiáde v Los Angeles… „Pozeral som sa na ňu v noci doma v Prahe-Libuši, kde sa mi podarilo chytiť nemeckú ARD televíziu. Stálo ma to fľašu fínskej vodky, ktorú som počas vysielania vypil. Bol som totiž strašne naštvaný, že som tam nemohol byť,“ priznal pre Paměť národa.
V roku 1985 bol svetovou tabuľkovou jednotkou osobným rekordom 71,26 m (dnes 16. svetový výkon histórie a najlepší na Slovensku i v Čechách) aj víťazom Grand Prix IAAF, no neskôr sa už na stupne nedostal: na MS 1987 v Ríme skončil siedmy (65,32), v Tokiu 1991 trinásty (61,90), v Stuttgarte 1993, kde už reprezentoval Českú republiku, skončil na 21. mieste (58,76), na ME 1986 v Stuttgarte ôsmy (63,56), v Splite 1990 siedmy (62,36). Jeho domáca dominancia však pokračovala: získal 13 čs. titulov v období 1978 – 1992 (všetky okrem r. 1987 a 1989). Dovedna šesťkrát bol čs. atlétom roka (1980 – 1985) a aj čs. športovcom 1982. V Prahe diaľkovo vyštudoval FTVŠ na Karlovej univerzite (1990), bol pracovníkom Armádneho športového centra Dukla Praha. Je nositeľom Radu práce (1983), Olympijského radu (1995), Strieborných kruhov SOV (2003) a od r. 2016 aj členom Siene slávy slovenskej atletiky.
Popri zamestnaní na Dukle pôsobil tiež v Českom klube olympionikov. V roku 2013 sa zúčastnil na televíznej tanečnej súťaži StarDance. Spolu s ďalšími veľkými postavami z histórie mítingu bol čestným hosťom na vlaňajšom jubilejnom 60. ročníku TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici. V decembri 2025 získal spoločne s guliarkou Helenou Fibingerovou Cenu Emila Zátopka pre športové legendy.
S manželkou Oľgou má dcéru Oľgu.
Česť jeho pamiatke!
IMRICH BUGÁR
Kluby (tréneri): Jednota Dunajská Streda (1970 – 1973, Vincent Vendégh), Inter Bratislava (1973 – 1974, Vladimír Hurtoň), Dukla Praha (1974 – 1995, Miroslav Vlček).
OH: 1980 2. (66,38, kv. 65,08), 1988 12. (60,88, kv. 61,94), 1992 19. (kv. 58,70)
MS: 1983 1. (67,72, kv. 65,00), 1987 7. (65,32, kv. 62,68), 1991 13. (kv. 61,90), 1993 za ČR 21. (kv. 58,76))
ME: 1978 3. (64,66, kv. 60,96), 1982 1. (66,64, kv. 63,52), 1986 8. (63,56, kv. 65,62), 1990 7. (62,36, kv. 61,68), 1994 za Česko 15. (kv. 56,64)
Svetový pohár: 1981 ako člen víťazného tímu Európy 3. (64,38)
Grand Prix IAAF: 1985 1., 1987 2.
Svetová jednotka: 1985 (71,26)
Svetový rebríček (Track and Field News): 1978 5., 1980 8., 1981 6., 1982 2., 1983 1., 1984 2., 1985 2., 1986 5., 1987 7., 1989 8.
Čs. tituly: 1978 – 1986 (65,96, 62,54, 62,42, 65,16, 66,86, 66,40, 67,98, 68,18, 66,64), 1988 (65,36), 1990 – 1992 (62,48, 61,86, 62,66)
Čs. jednotka: 1978 – 1988 (65,96, 64,88, 66,38, 67,48, 68,60, 70,72, 70,26, 71,26, 67,38, 67,22, 66,42 ex aequo s G. Valentom), 1990 (63,46), 1992 (64,14)
Čs. rekordy: 67,44, 67,48 (1981), 68,60 (1982), 70,06, 70,72 (1983), 71,26 (1985)
Osobné rekordy: guľa 15,46 (1986), disk 71,26 (1985)
Ocenenia: Najlepší čs. športovec 1982, Čs. atlét 1980, 1981, 1983, 1985, Rad práce (1983), Olympijský rad (1995), Strieborné kruhy SOŠV (2003), člen Siene slávy slovenskej atletiky (2016), Cena Emila Zátopka (2025).
Na snímkach Imrich Bugár ako čestný hosť Tipos P-T-S 2025 v Banskej Bystrici, v roku 1987 v Prahe a pri uvedení do Siene slávy slovenskej atletiky.
FOTO ROMAN BENICKÝ, PAMĚŤ NÁRODA, JÁN SÚKUP
