Na galavečere Atlét roka 2024 v Bratislave uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky (SSSA) ďalšie tri významné osobnosti (v poradí 52., 53. a 54.), tentoraz všetky tri spojené s bežeckými disciplínami, no najmä s osemstovkou. Miesto v sieni bude mať halová vicemajsterka sveta 1987 a juniorská majsterka Európy 1985 v behu na 800 m Gabriela Sedláková, ktorej patril rekord SR pod holým nebom až do augusta tohto roka, kým ho neprekonala Gabriela Gajanová. Juniorskou majsterkou Európy na 800 m (2001) bola aj ďalšia nová členka SSSA Lucia Hrivnák Klocová, ktorá má v zbierke úspechov bronz zo seniorských ME 2010 a štvrtú priečku v behu na 1500 m na olympijských hrách v Londýne. Treťou novou tvárou v SSSA je bývalý čs. a slovenský šampión na 1500 m Pavel Slouka, ktorý však oveľa väčšie úspechy dosiahol ako tréner Lucie Hrivnák Klocovej, Gabriely Gajanovej (bronz na ME do 18 rokov 2016 a MEJ 2017, 4. na MSJ 2018) či Andreja Paulínyho (bronz na ME do 18 rokov 2018).
LOH 2012: Beh na 1500 m ženy
Lucia Hrivnák Klocová
* 20. novembra 1983 v Martine
Je najúspešnejšia slovenská strednotratiarka v histórii, z ME má bronz na 800 m z Barcelony 2010 a na OH 2012 skončila na 1500 m štvrtá! Mimoriadne úspešnú kariéru začala v Martine pod vedením trénera Milana Nemčeka (1997 – 1998), potom prešla k Pavlovi Sloukovi a vydržala u neho až do konca kariéry. V rokoch 1999 – 2006 reprezentovala bratislavskú Sláviu UK.
Svoj obrovský talent ukázala už na juniorských MS 2000 v Santiagu de Čile: hoci nemala ani sedemnásť, vybojovala si na 800 m bronz. O rok neskôr sa v Grossete stala juniorskou majsterkou Európy. A mládežnícku medailovú šnúru ťahala ďalej: na juniorských MS v Kingstone rozšírila svoju zbierku o striebro a rovnaký kov si vybojovala na 800 m aj na ME 2003 do 23 rokov v poľskom meste Bydgoszcz.
Čakanie na ďalší cenný kov – už seniorský – však bolo dlhé. Získala ho na ME 2010 v Barcelone, ibaže nie priamo na ovále, ale o 6 rokov neskôr dodatočne po dopingových diskvalifikáciách súperiek. V roku 2012 na ME v Helsinkách finišovala piata, ale vo výsledkoch je už štvrtá. Rovnaká priečka jej aktuálne patrí aj v poradí finále behu na 1500 m na OH 2012 v Londýne, kde sa nečakane „prebila“ až do finále a dobehla v ňom ôsma. Postupne diskvalifikovali za porušenie antidopingových pravidiel až štyri jej súperky, takže momentálne je – štvrtá! Na londýnskych hrách sa blysla v semifinále i doteraz platným rekordom SR 4:02,99 min. V roku 2012 získala ocenenie slovenský Atlét roka.
Na 800 m, čo bola dlhé roky Klocovej hlavná disciplína, sa jej dlho nedarilo pokoriť dvojminútovú hranicu – vyšlo to až 27. júna 2007 na Zlatej tretre v Ostrave (1:59,88). Odvtedy to dokázala ešte 20-krát.
Lucia Hrivnák Klocová štartovala 4-krát na OH (2004 – 19./800 m, 2008 – 11./800 m, 2012 – 4./1500 m, 2016 – 31./800 m), 6-krát na MS (2003 – 11./800 m, 2005 – 14./800 m, 2007 – 9./800 m, 2009 – 17./800 m, 2011 – 20./800 m, 2015 – 13./800 m), 5-krát na ME (2006 – 10./800 m, 2010 – 3./800 m, 2012 – 4./800 m, 2014 – 16./1500 m, 2016 – 10./1500 m)
Lucia Hrivnák Klocová oficiálne ukončila kariéru v septembri 2017, no na ovále sa potom objavila ešte viackrát. Napríklad v auguste 2019 si na Memoriáli Josefa Sečkářa v Brne zabehla 1000 m (3. za 3:01,91) na počesť človeka, s ktorým spolu s koučom Sloukom spolupracovali, keďže za Brno 15 rokov hosťovala. Po tomto jednorazovom návrate však prišiel ozajstný v máji 2021. Na 1500 m štartovala v dvoch kolách atletickej ligy (1500 m za 4:25,02), 3. miestom pomohla reprezentácii SR v II. lige ME družstiev v Starej Zagore a 26. 6. 2021 po triumfe na M-SR v Trnave ukončila krátku „návratovú“ anabázu. Mamička Adamka a Timejky však bez atletiky vydržala len dva roky. Na veteránskych M-SR v júli 2023 v Žiline, na prahu štyridsiatky, okrem osemstovky (2:17,88) vyhrala aj beh na 400 m (1:01,81) – po mesiaci systematickej prípravy… V súčasnosti už niekoľko rokov vštepuje atletické základy množstvu malých detí a pôsobí aj ako riaditeľka multišportových Turčianskych hier mládeže, je poslankyňa mestského zastupiteľstva a predsedníčka komisie športu v Martine. Tomu sa povie vernosť kráľovnej, atletike!
Hrivnák Klocovej osobné rekordy – 400 m: 52,98 (2007), 600 m: 1:26,96 (2008), 800 m: 1:58,51 (2008), 1000 m: 2:38,72 (2012), 1000 m v hale: 2:39,74 (2003, platný rekord SR), 1500 m: 4:02,99 (platný rekord SR, 2012).
Gabriela Sedláková* 2. marca 1968 v Topoľčanoch
Najmladšia zo štyroch dcér futbalového trénera sa narodila v Topoľčanoch a sprvu žila v Solčanoch, do školy však chodila v Skalici, kde ju otec, riaditeľ učilišťa, zveril trénerovi a zakladateľovi miestnej Olympie Jurajovi Zapletalovi. Už v šestnástich v skalickom drese bola slovenskou ženskou jednotkou na 800 m víťazným časom z juniorskej Družby v Plovdive (2:04,01). O rok neskôr ako študentka trenčianskeho športového gymnázia a zverenka Vladimíra Dudu v bratislavskom vrcholovom stredisku mládeže získala na juniorských ME 1985 v Cottbuse zlato v tzv. mŕtvom dobehu spoločne s Rumunkou Pinteovou! Na juniorských MS 1986 v Aténach k nemu pridala striebro – predbehla ju len Keňanka Chirchirová.
Aj prechod medzi ženy zvládla dobre: na halových ME 1987 v Liévine jej síce tesne unikla medaila (štvrtá za 2:02,24), ale o dva týždne na premiérových halových MS v Indianapolise ako prvá a dodnes jediná Slovenka stála na pódiu! Vo finále v poslednej zákrute predbehla Juhoslovanku Colovičovú a na rovinke aj Kirjuchinovú (ZSSR), bronzovú z HME v Liévine. Nestačila len na reprezentantku NDR Wachtelovú, ktorá k európskemu halovému zlatu pripojila aj svetové (v tom roku v lete získala striebro na MS a o rok neskôr aj na OH).
Sedláková zabehla európsky juniorský halový rekord 2:01,85, ktorý vydržal 27 rokov (!) – až v zime 2014 ho o 4 stotiny zlepšila Islanďanka Aníta Hinriksdóttirová. Tréner Duda rátal s vyvrcholením Sedlákovej kariéry na OH 1992 a leto 1987 tomu nasvedčovalo: v auguste sa Sedláková postarala o najväčšiu senzáciu majstrovstiev Československa v Třinci – dva týždne pred MS vyhrala nad úradujúcou majsterkou sveta a svetovou rekordérkou Jarmilou Kratochvílovou. Na ukazovateli napriek chladu (pod 15°C) naskočil čas 2:00,42 znamenajúci ďalšie, 21-stotinové zlepšenie osobného maxima.
Vtedy ešte Sedlákovej chýbalo takmer pol druha sekundy k Čerchlanovej slovenskému rekordu z roku 1976 (1:59,0), ale o päť dní už aj ten patril minulosti: na mítingu Grand Prix IAAF v Západnom Berlíne dobehla štvrtá v senzačnom slovenskom rekorde 1:58,37! Vydržal 37 rokov, v auguste 2024 ho prekonala Gabriela Gajanová (1:58,22). V semifinále rímskych MS 1987 však Sedláková bežala o 3,9 s pomalšie, skončila štvrtá, čo na finále nestačilo. V roku 1988 sa jej výkonnostný rast zastavil, na olympiádu do Soulu ju nenominovali. Neskôr sa s trénerom Dudom rozišla, ale ani renomovaný kouč Eugen Laczo ju už nenaštartoval – síce výdatne rozšírila zbierku titulov (po 7 čs. a slovenských), ale osemstovku pod dve minúty viac nezabehla. V úplnom závere kariéry ju pripravoval Miroslav Vavák. Utvorila slovenské rekordy alebo najlepšie slovenské seniorské výkony vonku na 600 m (1:28,58/1986) a 800 m (1:58,37/1987), v hale na 800 m (2:01,85/1987). Jej osobné rekordy – 400 m 53,60 (1986) a 55,28 hala (1986), 800 m 1:58,37 (1987), 2:01,85 hala (1987), 1500 m 4:15,18 (1989).
Pavel Slouka
* 28. júna 1956 v Otrokoviciach (Česko)
V mladosti bol popredný strednotratiar, neskôr špičkový tréner – slovenský šéftréner stredných a dlhých behov (2006 – 2011), víťaz trénerskej kategórie v ankete slovenský Atlét roka 2003 a 2012, víťaz kategórie mládežnícky tréner v ankete slovenský Atlét roka v rokoch 2001 – 2004 a 2016 – 2018. Sloukovou najúspešnejšou zverenkou bola Lucia Klocová (po vydaji Hrivnák Klocová), ktorú trénoval od jesene 1998 až do konca jej kariéry. Na 800 m bola bronzová a strieborná na juniorských MS (2000, 2002), získala titul juniorskej majsterky Európy 2001, vybojovala si aj striebro na ME 2003 do 23 rokov. Hrivnák Klocová je štvornásobná olympionička (na 800 m 2004 19. 2:00,79, 2008 11. 1:58,80, 2016 28. 2:00.57, na 1500 m 2012 pôvodne ôsma, po dopingových odhaleniach súperiek štvrtá), na ME 2010 dodatočne bronzová (1:59,48) a 2012 štvrtá (2:01,38).
Do roku 2021 viedol Pavel Slouka aj Gabrielu Gajanovú, stál za ziskom jej bronzov na ME do 18 rokov 2016 v Tbilisi a na juniorských ME 2017 v Grossete aj za 4. miestami na juniorských MS 2018 v Tampere a na ME 2019 do 23 rokov v Gävle, v roku 2019 sa pod jeho vedením predstavila v tíme Európy v súboji s USA a debutovala na seniorských MS v Dauhe.
Pavel Slouka bol v čase aktívnej kariéry člen klubov Strojárne, resp. ZŤS Martin (1974 – 1979, 1984 – doposiaľ) a Slávie UK Bratislava (1980 – 1983). V drese Slávie UK sa stal halovým majstrom bývalého Československa na 1500 m (1980, 3:53,0 a 1982, 3:56,48), bol aj majster Slovenska na 800 m 1981 (1:53,94), na 1500 m 1982 (4:06,39) a 1984 (3:49,63, už opäť ako člen ZŤS Martin), v hale 1980 (3:51,0) a 1982 (3:52,82). V roku 1981 bol dokonca i líder koncoročných slovenských tabuliek na 800 m časom 1:50,60. Sloukove osobné rekordy – 800 m 1:50,2 (1978), 1000 m 2:24,5 (1979), 1500 m 3:44,95 (1982), 5000 m 14:26,4 (1983), 10 000 m 31:28,33 (1985), maratón 2:40:35 (1984).
Po skončení FTVŠ pôsobil od roku 1983 ako prvý a doposiaľ jediný profesionálny tréner v Turci, 7 rokov bol vedúci tréner TSM v Martine, neskôr pedagóg na gymnáziu a tréner v NŠC. Okrem Lucie Hrivnák Klocovej pripravoval maratónca Mojmíra Lánička, vytrvalca – olympionika Miroslava Vanka (1988 – 1991), Andreja Paulínyho priviedol k bronzu na ME 2018 do 18 rokov (9. na OH mládeže 2018 v kombinácii 1500 m/kros), trénoval takisto najlepšie chodkyne prvej éry Zuzanu Zemkovú-Kupčokovú (halové ME 1990 10., halové MS 1991 8. miesto) a Ivanu Brozmanovú (MS 1991 – 26.), venoval sa aj strednotratiarom Jozefovi Repčíkovi, Jozefovi Pelikánovi, Filipovi Revajovi a Csille Fugliovej. Trénersky pomáhal triatlonistom či tenistom.
Pavel Slouka je od roku 2018 držiteľom Ceny Jána Zacharu od SOŠV, ktorá sa udeľuje trénerovi mládeže, ktorý dlhodobo i aktuálne dosahuje prenikavé výsledky v práci s mládežou V roku 2024 bol vyhlásený za najlepšieho trénera v storočnej histórii turčianskej atletiky a stal sa jedným z desiatich členov Siene slávy turčianskej atletiky.
(GB, MO)
FOTO SITA/MARTIN MEDŇANSKÝ a JÁN SÚKUP
