V prvý marcový víkend opäť potvrdil, že je bojovník a nič ho len tak ľahko nezlomí. Na halových MS v Glasgowe aj s hendikepom zraneného lýtka skončil na šesťdesiatke trinásty. Definitívne rozhodnutie, či napriek zraneniu nastúpiť alebo nie, vzal férovo na seba. Vzhľadom na okolnosti dopadlo všetko dobre a nič nebráni tomu, aby sa najrýchlejší Slovák bez akýchkoľvek obmedzení už pripravoval na blížiace sa bohaté atletické leto.
► V utorok ste odleteli do španielskeho Benidormu na sústredenie pred nabitou sezónou s dvoma vrcholmi – majstrovstvami Európy a olympijskými hrami. Ste už zdravotne v poriadku? V akom stave je pravý lýtkový sval, v ktorom sa po rozbehu na halových MS v Glasgowe objavila malá trhlinka?
„Lýtko je už zahojené, kontrola u pani doktorky Karolíny Velebovej potvrdila, že je to v poriadku, rana sa zacelila. Môžem teda v príprave na leto postupne prejsť do plnej tréningovej záťaže. Verím, že sme tento problém s lýtkom už definitívne vyriešili.“
► Ako ste strávili čas po halových MS, kedy ste začali znova trénovať?
„Približne týždeň som bol doma – v úplnom pokoji. Následne sme odcestovali do Turecka na rekonvalescenčné sústredenie. Absolvoval som tam viacero rehabilitačných a regeneračných cvičení, napríklad beh na páse pod vodou na odľahčenie pohybového aparátu. Postupne som aj silovo zaťažoval problémové lýtko.“
► Vráťme sa ešte k šampionátu v Glasgowe: Napokon to dopadlo vzhľadom na okolnosti celkom dobre, skončili ste trinásty na svete. Nie je vám však ľúto, že ste nemohli ukázať naplno všetko, čo vo vás bolo? Trénerka Naďa Bendová tvrdila, že ste mali formu na slovenský rekord 6,55…
„Myslím si, že môžeme byť všetci spokojní. Najmä vzhľadom na všetky problémy, ktoré ma trápili pred halovou sezónou a aj počas samotných majstrovstiev sveta. Formu sa nám s trénermi podarilo vyladiť na maximum, čo ma veľmi teší. Aj ja si myslím, že ak by som bol stopercentne v poriadku, mohol som bežať na úrovni slovenského rekordu. Samozrejme, či by sa to naozaj udialo, to sa už nikdy nedozvieme. Aspoň však viem, na čom treba ďalej pracovať. Verím, že peripetie ako v Glasgowe do budúcna eliminujeme.“
► Čo zavážilo, keď ste sa rozhodovali, či bežať semifinále a riskovať, že sa stav lýtka zhorší a vy stratíte cenný čas v príprave na leto?
„Pocity sa vo mne miešali. Nevedel som, či to skúsiť alebo nie. Napokon sme sa rozhodli, že sa skúsim rozcvičiť, a keď to nepôjde, nebudeme nič siliť. Fyzioterapeut Honzík Šimon a lekárka Karolína Velebová (obaja na sníme – pozn. red.) spravili maximum. Celý čas bola so mnou aj trénerka Naďka Bendová. Išli sme cvik za cvikom a ešte hodinu pred štartom to vyzeralo tak, že nepobežím. Nakoniec však bolesť ustúpila. Aj keď sa ma trénerka pokúšala od štartu odhovoriť, skúšobná tridsiatka vysoko na členkoch bola celkom povzbudzujúca. Začal som si veriť, že to môžem zvládnuť tak, aby sa zranenie príliš nezhoršilo a to sa aj stalo. Pravda, rozsah natrhnutia sa trochu zväčšil, ale to už nehralo zásadnú rolu.“
► Takže konečné rozhodnutie, či bežať alebo nie, ste vzali na seba…
„Priznávam, bol to naozaj veľký risk. Nechcel som, aby bol za to zodpovedný aj niekto iný, musel som to vziať na seba. Jednoducho, chcel som to vyskúšať, dať do toho všetko, azda aj ísť príkladom pre ostatných. V Glasgowe sme zistili, že moje telo vydrží viac, ako sme si mysleli. Nemám čo ľutovať, aj keď Honzík s Karolínou vraveli, že vrátia diplomy, ak pobežím. Vraj nie je šanca, aby som to ´dal´. Práve ich prítomnosť mi však dávala pocit istoty, že keď sa čokoľvek stane, budú pri mne a spolu to zvládneme. Určite mi aj toto poznanie pomohlo nastúpiť na semifinále.“
► Keď sa pozriete spätne a s odstupom na účinkovanie na glasgowskom šampionáte, ako by ste ho zhodnotili?
„Rozbeh bol – odhliadnuc od zranenia – výborný. A to som hodinu pred ním absolvoval meraný 60-metrový úsek, aby som nešiel rovno do pretekov. Čas 6,59 bol veľmi slušný. Čo sa potom dialo pred semifinále, to som už opísal. Viem však, že nebyť zranenia, dosiahol by som zrejme ešte lepší výkon ako v rozbehu, ale to už je iba teória.“
► Opäť sa potvrdilo, že tréneri vás na vrchol sezóny vedia perfektne pripraviť. Prezradíte recept na ideálne časovanie formy?
„To by ste sa mali radšej spýtať mojich trénerov… Oni vedia, v čom sa skrýva toto tajomstvo. Určite v tom však nie sú žiadne zázračné formulky, ale dlhodobá práca, obetavosť a čas, ktorý tomu venujú. Čo je najdôležitejšie, motivujú ma stále na sebe pracovať. Bez toho všetkého by to určite nešlo.“
► Ako sa momentálne pred kľúčovým sústredením v príprave na leto cítite zdravotne? Netrápi vás niečo?
„Som na tom dobre, nelimituje ma nijaký diskomfort v lýtku ani žiadny iný. Potvrdili to aj vyšetrenia u Romana Švantnera v Banskej Bystrici. Verím, že v najťažšej fáze prípravy pred majstrovstvami Európy v Ríme to tak aj zostane.
► Prečo ste sa rozhodli absolvovať prípravu práve v Benidorme?
„Rozhodnutie padlo, keď sme sa dozvedeli ceny ubytovania v Portugalsku, kam sme plánovali ísť… Benidorm je pre mňa také nostalgické miesto. Vrátili sme sa s Naďkou Bendovou a Robom Kresťankom na miesto spojené s našimi spoločnými začiatkami. Ožívajú tu spomienky na prvé roky mojej kariéry. Verím, že príprava dopadne dobre a všetko absolvujem v zdraví a v kvalite, akú potrebujem.“
► Akých sparingov budete mať, s kým budete primárne trénovať a na čom sa chystáte kľúčovo popracovať?
„Osvedčená zostava sa nezmenila: sú so mnou Tomáš Košík, Jakub Benda, Filip Federič, Tomáš Grajcarík a tiež dievčatá z našej tréningovej skupiny. Som vďačný, že táto super partia môže byť so mnou. Pomáhajú mi, aby som dosahoval lepšie výkony, a na druhej strane, aj ja ich môžem trošku potiahnuť a motivovať do ďalšej roboty. Určite budeme pracovať na rýchlostnej vytrvalosti. Lýtko už potrebujem postupne dostať do stavu, aby si zvyklo na rýchlostnú prípravu. Pôjdeme na to opatrne, zvolíme čo najkomfortnejšiu a čo najmenej zaťažujúcu cestu. Lýtko však treba aj dostatočne posilniť.“
► Ako si tréneri podelili čas strávený pri vás na sústredení? Kto a kedy bude s vami v Benidorme?
„Prvé tri týždne až do 15. apríla budú so mnou v podstate všetci. Potom sa podľa situácie na Slovensku rozhodneme, či zostaneme v Benidorme. Ak sa doma ešte nebude dať vonku trénovať, predĺžime si pobyt v Španielsku o ďalší týždeň.“
► Účasť na ME v Ríme máte viac-menej istú, o OH v Paríži budete ešte bojovať. Na 100 m ste na postupovom 44. mieste, na 200 m na 32. mieste v renkingu. Čo bude nutné, aby ste sa na postupových priečkach udržali?
„Verím, že v rebríčku pre majstrovstvá Európy už veľmi neklesnem a bude mi to stačiť. Pokiaľ ide o olympiádu, na stovke budem potrebovať zabehnúť dva-tri kvalitné výkony. To isté platí na dvojstovke, dva-tri kvalitné časy by mi veľmi pomohli. Verím, že si pozície udržím, prípadne ešte vylepším, a zúčastním sa na oboch vrcholoch sezóny.“
► Čo bude vaša priorita v letnej sezóne? Rímska obhajoba 4. miesta na 100 metrov z Mníchova 2022 alebo zložiť v Paríži reparát za nie vydarené olympijské Tokio 2021?
„V harmonograme športovej prípravy sme si ako prioritu stanovili účasť na 200 m na olympijských hrách. Osobne by som však chcel najviac zabojovať o finálovú miestenku na ME v Ríme. Určite bude náročné splniť oba tieto ciele, ale nie je to nemožné. Verím, že mám okolo seba správnych ľudí, s ktorých pomocou sa to podarí. Čo je podstatné, nechýba mi motivácia. Už len aby mi stopercentne slúžilo zdravie, a potom sa to môže podariť.“
JÁN VOLKO V KVALIFIKAČNÝCH REBRÍČKOCH (stav k 28. 3.)
ME RÍM (7. – 12. 6.)
100 m: počet štartujúcich 36, limit 10,16, Volko 18. v rebríčku
200 m: počet štartujúcich 36, limit 20,45, Volko 17. v rebríčku
OH PARÍŽ (1. – 11. 8.)
100 m: počet štartujúcich 56, limit 10,00, Volko 44. v rebríčku
200 m: počet štartujúcich 56, limit 20,16, Volko 32. v rebríčku
GABRIEL BOGDÁNYI, JM
FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ, PAVOL UHRIN, JAKUB SÚKUP
