Najlepšie slovenské umiestenie z pätice našich chodcov na 35 km na atletických MS v Budapešti si vybojoval Dominik Černý z banskobystrickej Dukly. V súťaži mužov skončil zverenec trénerov Romana Benčíka a Ľuboša Machníka na 19. mieste v osobnom rekorde 2:32:56 h. Zo svojho doterajšieho maxima 2:35:39 h na vlaňajších MS v americkom Eugene 22. 7. 2022 stiahol bezmála tri minúty. Černého 19. miesto na tridsaťpäťke je zároveň aj najlepšie slovenské umiestenie na XIX. MS v Budapešti.
„Beriem ho všetkými desiatimi, v žiadnom prípade nemôžem byť nespokojný. Umiestenie v porovnaní s minuloročnými MS som si zlepšil o dvanásť priečok, osobák skoro o tri minúty,“ tešil sa odchovanec atletiky v Novom Meste nad Váhom, ktorý na okruhu v okolí Námestia Hrdinov v Budapešti odšliapal svoju siedmu tridsaťpäťku v živote. „Dnes som zvolil inú stratégiu: začal som trochu opatrnejšie, keďže pred piatimi dňami som mal v nohách náročné preteky na 20 km. Kontroloval som si pulzy, sledoval svoje pocity. Išiel som v dobrom tempe, v skupinke a snažil som sa byť pokojný, lebo som nevedel, čo podmienky so mnou spravia v závere – teplota postupne stúpala. Postupne som stupňoval tempo a darilo sa mi to až do cieľa. Teší ma, ako som si dobre rozložil sily, a že som svojen snaženie mohol gradovať až do cieľa. Ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali v príprave i počas pretekov popri trati.“
Hoci bolo teplo výrazne väčšie ako na dvadsiatke, Dominik ho vďaka prešpekulovanej ochladzovacej metóde cítil oveľa menej. „S trénerom Romanom Benčíkom sme sa dohodli, že každé štyri kilometre si vezmem uterák naplnený ľadom. Ten sa topil, stekal mi z krku po tele a ochladzoval ma. Vôbec som necítil, že by sa môj organizmus prehrieval. Takisto som si pravidelne menil aj šiltovky naplnené ľadom, ba dokonca som si ľad pchal aj do trenírok…“
Dominik Černý sa v historických slovenských tabuľkách v chôdzi na 35 km mužov dostal na tretiu priečku za Mateja Tótha (2:30:34) a Miroslava Úradníka (2:31:16). „Ocitnúť sa za takýmito menami je paráda,“ tešil sa. „Či niekedy v budúcnosti prekonám Maťov rekord, to je otázne. Na budúci rok na ME v Ríme a ani na OH v Paríži tridsaťpäťka nie. Preto sa sústredím prioritne na to, aby som sa kvalifikoval na parížske hry na dvadsiatke. Ak niekedy v budúcnosti preteky na 35 km opäť zaradia do programu šampionátov, prečo sa o rekord nepokúsiť?“
Druhý Slovák v pretekoch na 35 km Michal Morvay zažil v premiére na svetovom šampionáte peklo. Neodšliapal ani polovicu trate a už mal na konte tri napomenutia/červené terčíky od rozhodcov za porušenie pravidla o dopínaní kolena a na na tri a pol minúty musel ísť povinne do tzv. pit lane, na akúsi trestnú lavicu. Preteky sa ani poriadne nezačali a zverencovi Mateja Spišiaka sa rozplynuli nádeje na solídne umiestenie či kvalitný čas.
„Pripravený som bol dobre, myslím si, že aj taktiku sme s koučom vymysleli dobre. Lenže prišli tri červené… V živote som s chodeckou technikou nemal problém, s pit lane som nemal žiadnu skúsenosť. Pred štartom mi ani len nepadlo, že by som tam mohol skončiť. Nebudem klamať: keď ma poslali do pit lane, kompletne som sa zložil,“ priznal Morvay.
„Potom som sa snažil už len dôjsť do cieľa a ísť technicky čo najsprávnejšie. Neviem, či by som ešte dokázal ísť pomalšie…. Nepomohlo to – 200 metrov pred cieľom ma diskvalifikovali definitívne,“ skonštatoval 27-ročný Michal Morvay, vlani siedmy na ME na 35 km.
Najlepšia z tria slovenských chodkýň na MS 2023 bola najskúsenejšia – Mária Katerinka Czaková. Trojnásobná olympionička sa na vrcholnom podujatí objavila po dvoch rokoch a 18 dňoch od štartu na 20 km na OH 2021 v Tokiu/Sappore. Medzitým v máji 2022 priviedla na svet synčeka Alexa. Zo 46 chodkýň ju klasifikovali na 25. priečke, čo je jej najlepšie umiestenie v šiestich štartoch na MS. Doposiaľ skončila najvyššie na 20 km v Dägu 2011 – dvadsiata ôsma.
„Môj osobný rekord v ´čistej´ tridsaťpäťke, nie v rámci medzičasu na 50 km, bol 3:01:53 a teraz som si ho vyrovnala. Trochu ma mrzí, že som nestiahla aspoň sekundu. „Začala som rozumnejšie, našla som si vhodnú skupinu. Trať nebola zlá, ale boli na nej aj nerovnosti. Trikrát som si podvrtla členok, prvý raz už na druhom kilometri! Trochu to zabolelo, ale našťastie, mohla som ďalej pokračovať,“ hodnotila usmievavá Marika svoje budapeštianske vystúpenie. „Celkovo by som svoj výkon, ak by sme boli v škole, ocenila trojkou. Atmosféra okolo trate bola skvelá, diváci – medzi nimi mnohí zo Slovenska – ma hnal dopredu.“
Odchovankyňa dubnickej chôdza a kouča Jozefa Pavelku Hana Burzalová nezopakovala umiestenie z vlaňajška v Eugene (23.) a nedostala sa ani pod tri hodiny, ako si vysnívala. Skončila na 28. Mieste v sezónnom maxime 3:02:47 h.
„Keď porovnám moje pocity na šampionátoch v Eugene a Budapešti, boli úplne rozdielne. Pred rokom som dokázala ísť celý čas v konštantnom tempe a v závere rapídne zrýchliť. Teraz som mala už po prvom kilometri vyšší pulz, ako sme si s trénerom naplánovali, čo bola taká výstraha, aby som spomalila. Moje telo nebolo ´mrštné´ ako zvyčajne,“ komentovala študentka trénerstva a učiteľstva na UMB v Banskej Bystrici, ktorú pripravujú kouč Roman Benčík s Ľubošom Machníkom.
Tohtoročná slovenská šampiónka na 35 km (i 20 km) Ema Hačundová mala o vrchole atletického roka úplne inú predstavu. Žiaľ, aj jej plány – podobne ako v prípade kladivárky Martiny Hrašnovej – prekazila choroba. O tom, že sa napokon predsa len postaví v Budapešti na štart tridsaťpäťky, sa rozhodlo až minulú nedeľu…
„Len pred týždňom som dobrala antibiotiká,“ podotkla v novinárskej mixzóne hneď na úvod skalická rodáčka. „Po návrate zo Svetovej univerziády v Čcheng-tu som, žiaľ, ochorela – dostala som stafylokoka. Dnes som nevedela, do čoho idem. V nedeľu som sa otestovala na 16 km a vôbec sa mi nešlo dobre. Bolo mi jasné, že na svetovom šampionáte sa budem musieť šetriť, aby som tridsaťpäťku vôbec dokončila. Som šťastná, že to vyšlo. Do 25. kilometra som iba ´ťapkala´, a potom, keď som videla, že súperky toho majú už dosť, pridala som. Bojovala som do posledného metra. Vzhľadom na to, ako zle to so mnou vyzeralo v posledných dvoch týždňoch, som nesmierne spokojná.“
Hačundovú klasifikovali na 31. mieste, o jednu priečku vyššie ako vlani na MS v Eugene. S výnimkou tohtoročných pretekov v Dudinciach (2:59:49) nedosiahla nikdy lepší čas ako na MS v Budapešti (3:05:43).
A ako videl účinkovanie slovenskej pätice chodecký šéftréner SAZ Roman Benčík?
“Dominik splnil úlohu, v náročných podmienkach si výrazne zlepšil osobný rekord. S jeho výkonom som veľmi spokojný. Potvrdil, že vytrvalostné disciplíny mu zatiaľ svedčia viac. Naše ženy sa dnes vytrápili, ale príkladne bojovali. S ich umiesteniami som vzhľadom na okolnosti spokojný, ale mrzí ma, že ich šampionát nezastihol v lepšej forme. Určite majú väčší potenciál. Michal Morvay si svoju reputáciu po nevydarených ME tímov v Pôdebradoch, bohužiaľ, nenapravil. Jeho diskvalifikácia je pre mňa sklamaním.”
O unikátne double sa postarali obaja španielski víťazi. María Pérezová aj Álvaro Martín triumfovali päť dní po zisku zlata na 20 km aj na 35 km. Pérezová v rekorde šampionátu 2:3840 h, Martín v španielskom rekorde 2:24:30 h.
SLOVENSKÁ PÄTICA NA 35 KM NA MS V BUDAPEŠTI
MUŽI
Dominik Černý: 5 km 22:06 (36.) – 10 km: 44:06 (36.) – 15 km 1:06:02 (35.) – 20 km 1:27:39 (29.) – 25 km 1:49:24 (25.) – 30 km 2:11:11 (23.) – 35 km 2:32:56 (19.)
Michal Morvay: 5 km 22:13 (42.) – 10 km: 44:44 (42.) – 15 km 1:08:17 (42.) – 20 km 1:35:09 (43.) – 25 km 1:59:48 (39.) – 30 km 2:42:54 (36.) – 35 km diskvalifikovaný
ŽENY
Mária Katerinka Czaková: 5 km: 25:27 (35.) – 10 km 51:07 (37.) – 15 km 1:16:41 (34.) – 20 km 1:42:37 (33.) – 25 km 2:08:49 (28.) – 30 km 2:35:32 (28.) – 35 km 3:01:53 (25.)
Hana Burzalová: 5 km 25:36 (39.) – 10 km 51:25 (39.) – 15 km 1:17:35 (38.) – 20 km 1:43:56 (37.) – 25 km 2:10:32 (35.) – 30 km 2:37:30 (32.) – 35 km 3:02:47 (28.)
Ema Hačundová: 5 km 27:02 (45.) – 10 km 54:12 (45.) – 15 km 1:21:32 (44.) – 20 km 1:48:30 (39.) – 25 km 2:14:44 (37.) – 30 km2:40:16 (36.) – 35 km 3:05:43 (31.)
(GB)
FOTO PAVOL UHRIN
