Keď mi na začiatku apríla odovzdal prehľad jubilantov a parte do rubriky Personálie do prvého čísla Slovenskej atletiky, šípil som, že nie je vo svojej koži. Komunikoval ťažko, sotva lapal po dychu. „Marián, zvládneš ešte aj svoju ďalšiu rubriku Včera a dnes?“ – spýtal som sa pre istotu. „Ak sa na to necítiš, nič sa nestane, vyjdeme bez nej.“ „Kdeže! Ja to urobím. Kedy to mám odovzdať?“ Typický Marián Šimo, ako som ho poznal viac ako tri desaťročia. Korektný, pedantný, nikdy kolegov nenechal v štichu. Dvadsiateho apríla mi o 21.49 pristál v mailovej schránke Mariánov skvelý text o lekároch, ktorí formovali slovenskú atletiku, ale neodpustil si