Nemá veľa krajín dvoch kvalitných výškarov schopných atakovať métu 230 cm. Slovensko áno. Duo B & B, sa o to v poslednej poldekáde pravidelne pokúša. Matúš Bubeník sa zatiaľ dostal na 231, Lukáš Beer na 228 cm. Obaja sa prepracovali do širšej európskej špičky, dosiahli i zopár zaujímavých výsledkov. Matúš má striebro zo Svetovej univerziády 2015 v Kwangdžu, bol piaty na halových ME 2017 v Belehrade a zaskákal si aj na olympiáde v Riu 2016, Lukášovu vizitku zdobí univerziádna šiesta priečka z Kwangdžu 2015 a 11. miesto na halových ME 2017.
Tohtoročné atletické leto však dvojici B & B zatiaľ veľa radosti neprinieslo. Čo sa s elitnými slovenskými výškarmi deje?
Košičan Lukáš Beer začal letnú sezónu v 1. kole českej extraligy v Plzni – prekonal 212 cm. O týždeň neskôr vyhral v B-kategórii Európskeho pohára v Tampere rovnakým výkonom. Potom však mesiac nesúťažil, do sektora sa vrátil až v úvodnom dueli na Európskych hrách v Minsku. Na druhý súboj už pre zdravotné problémy s chodidlom nenastúpil. „Trápil ma zápal plantárnej fascie,“ vysvetlil Lukáš.
Minulú nedeľu na slovenskom šampionáte v Dubnici sa zverenec Martina Bercela prehupol ponad 210 cm, pokusy o sezónne maximum na 215 cm mu však už nevyšli.
„Škoda, ak by som túto výšku prekonal, prípadne by som uspel na 220 cm, bol by som oveľa spokojnejší. Aj keď po zranení trénujem naplno len dva týždne, čakal som viac ako 210,“ priznal úprimne Lukáš Beer.
Čoskoro tridsiatnik si uvedomuje, že jesenné MS v Dauhe sú už zrejme pasé, ale desatinku percenta nádeje si predsa len necháva. „Samozrejme, viem, že som v zložitej situácii, no občas sa stane aj zázrak,“ podotkol Beer s úsmevom, no vzápätí dodal, že sa už bude koncentrovať najmä na najbližšiu halovú sezónu a budúcoročné ME v Paríži. „Napriek tomu by som ešte v tohtoročnej letnej sezóne rád skočil nejaký pekný výkon, minimálne 220 cm,“ želal si.
Matúš Bubeník sa po zranení pomaly dostáva do formy. Dubnický štart bol len jeho druhý v sezóne a prvý, keď konečne mohol skákať naplno. Hlavný cieľ – vyhrať a získať zaujímavé body do svetového rebríčka, ktorý bude rozhodujúci v olympijskej kvalifikácii na Tokio 2020 – splnil.
„Plány, ktoré sme si urobili s trénerom Karasom, sa úplne zmenili. Už týždeň po halových ME v Glasgowe som začal naplno s prípravou, aby som mohol začať letnú sezónu v máji. Presnejšie – jej prvú časť. Keďže sezóna bude nezvyčajne dlhé, vymysleli sme si to tak, že po prvej časti si dám v júli týždňovú dovolenkovú pauzu, po ktorej mala nasledovať druhá s cieľom pripraviť sa na MS,“ opisoval Bubeník svoju situáciu. „Čert však nespal: po dvoch tréningových týždňoch som si natrhol lýtkový sval na pravej švihovej nohe na dosť zlom mieste…“
Jeden z pätice Slovákov, ktorí už pokorili hranicu svetovej špičky 230 cm (okrem neho ešte Zvara, Ruffíni, Horák a Kabelka), sa potom namiesto tréningov dva mesiace liečil.
„Celý apríl nič, celý máj nič, len som sa dával dokopy. Až v júni som sa začal pomaly hýbať. Sval ma však stále bolel, preto mi pichli ešte jednu injekciu. Potom sa to definitívne zlomilo k lepšiemu,“ tvrdil Holíčan žijúci a trénujúci v Prahe.
Na majstrovstvách Slovenska sa Matúšovi, ktorý získal šiesty titul za sebou, podarilo na tretí pokus prekonať 220 cm a zlepšiť si sezónne maximum o 4 cm. Potom si ešte trikrát „oťukal“ aj o tri centimetre viac, no zatiaľ neúspešne. Za víťazný skok si do renkingu IAAF pripísal 1090 bodov plus exkluzívny bonus 100 bodov za národný titul. Tento súčet premenený na výkon zodpovedá úspešnému pokusu na 231 cm.
„Mám za sebou ešte len mesiac ozajstnej prípravy. Nemám naskákané, chýba mi dynamika. No hlavné je, že som zdravý a cítim sa dobre. Teraz mám mesiac na to, aby som sa ´vysúťažil´. A keď zdravie vydrží, verím, že k dubnickým 220 cm pridám ešte zopár centimetrov,“ nádejal sa Bubeník.
Koľko by to malo byť, o tom nechce špekulovať. Limit na jesenný svetový šampionát v katarskej Dauhe je však 230 cm.
„To je výkon z inej kategórie, o takom zatiaľ nepremýšľam. Moja nádej je dostať sa na MS na základe tabuľkového postavenia,“ analyzoval Matúš situáciu. „Momentálne sa vo svete neskáče vôbec vysoko, preto by 227 – 228 cm mohlo eventuálne stačiť na miestenku do Dauhy. Odhadujem, že za päť týždňov by som sa mohol aj ja dostať na takúto úroveň.“
GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO JÁN LUKY a PAVOL UHRIN
DUO B + B VO FAKTOCH
(alebo Bubeník verzus Beer)
VEK: 29 rokov (14. 11. 1989) – 29 rokov (23. 8. 1989)
OSOBNÝ REKORD VONKU: 229 cm (2015) – 226 cm (2014)
OSOBNÝ REKORD V HALE: 231 cm (2015) – 228 cm (2017)
VÝKON V ROKU 2019: 220 cm – 212 cm
POČET ŠTARTOV V ROKU 2019: dva – šesť
