■ Letnú sezónu ste mali začať 25. mája na Diamantovej lige v marockom Rabate. Premiéru však bude mať pre zranenie napokon o 70 dní neskôr, v nedeľu na slovenskom šampionáte v Banskej Bystrici. Čo sa stalo?
„Všetko sa udialo asi týždeň pred mítingom v Rabate. Z ničoho nič som zacítila v ´zaďákoch´ bolesť. S trénerom sme si povedali, že tomu dáme pár dní a uvidíme, či bolesti ustúpia.“
■ Neustúpili, a preto ste, žiaľ, rušili štart na jednom mítingu za druhým. Ako sa bolesť v ´zaďákoch´ prejavovala?
„Moje tréningy neboli plnohodnotné, nedokázala som ísť do plného rozsahu. Nebehala som voľne, s ľahkosťou, bolo to ako keby na hrane. Preto padlo rozhodnutie, že Diamantovú ligu v Rabate neabsolvujem a počkáme si na ďalšie preteky – nechali sme to s koučom otvorené.“
■ Čo ukázali vyšetrenia? V čom bol problém?
„Hoci som ich absolvovala veľa, ani presne neviem, o čo vlastne išlo, lebo nemám žiadnu diagnózu… Viem iba to, že problém súvisel so zadnými stehennými svalmi. Zotavovanie však – ako sa vraví – nešlo po masle a ja som stále ten ´zaďák´ cítila. Preto sme odvolali plánované štarty na mítingoch vo fínskom Turku a na Zlatej tretre Ostrave a sústredili sme sa na rekonvalescenciu. Myslím si, že sme s trénerom Heyerom urobili dobre, že sme sa venovali rehabilitácii.“
■ Pragmaticky: nič vás nenútilo, aby ste sa niekam ponáhľali a niečo urýchľovali, lebo limit na MS v Tokiu máte splnený ešte z minulého roka. Rozhodla aj táto skutočnosť o tom, že nebudete riskovať, vynecháte plánované štarty a súťažiť budete, až keď budete stopercentne v poriadku?
„V danej situácii to bolo najrozumnejšie riešenie. Tokijský limit mám splnený, vrchol sezóny je v septembri, nepotrebovala som preto za každú cenu súťažiť. Samozrejme, mrzí ma, že som prišla o štarty v Diamantovej lige, ale uvedomovala som si, že riešenie, ku ktorému sme sa odhodlali, bol v tom momente to najsprávnejšie.“
■ Ako vyzerala tréningová improvizácia Gabriely Gajanovej?
„Behanie som vymenila za stacionárny bicykel. Absolvovala som na ňom veľa aeróbnych i anaeróbnych tréningov, všetky intervalové tréningy – krátke úseky vo forme šprintov. Bolo to náročné, niečo úplne iné, ako to, na čom som bola zvyknutá. Predtým som nič také nezažila, keďže to nebolo potrebné. Ak človeka nič netrápi, nič nebolí a príprava sa vyvíja ideálne, na tréningoch predovšetkým behám. Táto nová skúsenosť so stacionárnym bicyklom bola zaujímavá. Myslím si, že som odviedla kus dobrej roboty a neskôr som to dokázala pretransformovať do behu.“
■ Nezapáčila sa vám príprava na bicykli až tak, že by ste začali uvažovať o prechode na cyklistiku?
„Nie, kdeže! To vôbec nehrozí… Ak by existovalo niečo ako cyklistická osemstovka, potom možno. (úsmev) Cyklistické tréningy boli zaujímavé, bola to príjemná zmena. Ale beh by som za cyklistiku nevymenila! Pomohla mi, ale pre mňa to nie je to pravé orechové.“
■ Kde ste trénovali počas tohto takmer trojmesačného obdobia?
„Väčšinou vo Švajčiarsku, v Bienne, kde má tréningová skupina Louisa Heyera sídlo. Sem-tam som si odskočila na pár dní domov do Bobrovca.“
■ Vidíte v porovnaní s predošlými rokmi v niečom progres napriek tomu, že ste sa borili so zranením?
„Určite v aeróbnej kapacite. Vytrvalostne som sa zlepšila aj vďaka tomu, že som na bicykli odviedla dobrú robotu. Pretavilo sa to aj do behu, moje pľúca fungovali, ako mali. Mám z toho radosť. To, čo sa udialo, ma mentálne posilnilo. Situácia, v ktorej som sa ocitla, totiž nebola jednoduchá. Aj tréner vyzdvihol, že som si zachovala chladnú hlavu a nevzdala som sa. Možností, ako nepríjemnú situáciu, ktorá nastala, vyriešiť, bolo veľa. Kouča potešilo, že som hľadala takú cestu, aby to všetko znova fungovalo.“
■ Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že myšlienka predčasne ukončiť sezónu sa vôbec neobjavila…
„Nie, nie! Vedela som, že sezóna je dlhá a mám čas. Skôr to bolo o tom, ako nastaviť aj pri obmedzeniach prípravu tak, aby bola čo najlepšia, a veriť tomu, že čo sme vymysleli, zafunguje.“
■ Letná sezóna beží na plné obrátky, vaše súperky na 800 m behajú rýchlo – už sa jedenásť dostalo pod 1:58 min a objavuje sa veľa nových tvárí, ktoré prekonali dvojminútovú hranicu. Ako hodnotíte doterajšie dianie vo svetovej ženskej osemstovke?
„Kvalita stúpa, preto ma už ani neprekvapuje, že prísny limit na MS 1:59,00 splnilo až 36 bežkýň, čo je teda naozaj dosť. Prekvapila ma Francúzka Anais Bourgoinová, ktorá bola za mnou vlani na ME tretia a dosť podrobne ju sledujem – už sa zlepšila na 1:57,81. Výborne behá Britka Georgia Hunterová Bellová, tohtoročná európska jednotka (1:56,74). Ona je taký obojživelník a som zvedavá, či si vyberie na MS 800 m alebo 1500 m. Hovorí sa, že skúsi obe disciplíny. Mítingy Diamantovej ligy som sledovala pravidelne a bolo zaujímavé sledovať, ako sa behá – akým štýlom, akú taktiku dievčatá volia.“
■ Do MS 2025 v Tokiu ostáva šesť týždňov. Bude vám to stačiť, aby ste sa ´rozpretekali´?
„Času je podľa mňa ešte dosť, svetový šampionát sa začne v druhej polovici septembra. Tohtoročná letná sezóna je iná ako predošlé. Teším sa, že cez víkend budem konečne súťažiť. Na majstrovstvách Slovenska, na domácej pôde. Potom absolvujem v Banskej Bystrici aj míting P-T-S. No a potom uvidíme, na aké mítingy sa do majstrovstiev sveta ešte dostanem…“
KTO JE GABRIELA GAJANOVÁ
Rodáčka z Liptovského Mikuláša (12. októbra 1999) na OH 2024 skončila v semifinále behu na 800 m celkovo 11. a časom 1:58,22 min po takmer 37 rokoch zlepšila slovenský rekord Gabriely Sedlákovej. Na ME 2024 v Ríme si vybojovala striebro. Tieto úspechy jej prinieslo viaceré ocenenia: víťazstvo v ankete Atlét roka 2024, 2. miesto v ankete Športovec roka 2024, v rebríčku magazínu Forbes „30 pod 30“ sa v kategórii šport ocitla medzi tridsiatkou výnimočných slovenských mladých ľudí do 30 rokov, obec Bobrovec, kde žije, jej udelila čestné občianstvo.
Už v mládežníckych kategóriách patrila k najlepším osemstovkárkam na svete. Získala bronz na juniorských ME 2017 v Grossete, na ME do 18 rokov 2016 v Tbilisi, skončila štvrtá na juniorských MS 2018 v Tampere a na ME 2019 do 23 rokov v Gävle. V seniorskej kategórii si vybojovala striebro na ME 2024 v Ríme a bronz na Európskych hrách 2023 v Chorzówe, skončila 9. na halových ME 2023 v Istanbule a 11. na OH 2024 v Paríži (štartovala aj na OH 2021 v Tokiu/25.).
Je slovenská rekordérka na 800 m v hale (2:01,55/2025) aj vonku (1:58,22/2024), na 1000 m vonku (2:36,42/2024), držiteľka najlepšieho slovenského výkonu histórie na 600 m (1:26,34/2024).
GAJANOVEJ OSEMSTOVKY POD DVE MINÚTY
(k 1. 8. 2025)
1:58,22 Paríž 2024
1:58,78 Bellinzona 2023
1:58,79 Rím 2024
1:59,43 Rím 2024
1:59,57 Banská Bystrica 2024
1:59,57 Turku 2024
1:59,86 Paríž 2023
1:59,86 Fribourg 2024
1:59,92 Chorzów 2023
GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO SOŇA MALÉTEROVÁ, JÁN SÚKUP, ANDREJ GALICA
