V nedeľu odletela z Viedne do Tokia ako dejiska MS 2025 v atletike (13. – 21. septembra) väčšina slovenskej výpravy. Pred XX. majstrovstvami sveta v atletike pretekári ešte absolvujú aklimatizačný záverečný prípravný kemp v Kóči.
Viktória Forster (100 m a 100 m prek.), Daniela Ledecká, Patrik Dömötör (obaja 400 m prek.) a chodci Hana Burzalová (35 km a 20 km), Ema Hačundová (35 km), Dominik Černý (35 km a 20 km) a Michal Morvay (35 km) sa tam – takisto vzduchom – presunú bezprostredne po prílete do japonskej metropoly.
Potrvá to ani nie hodinu a pol po predchádzajúcich takmer 13 hodinách na priamej trase Schwechat – Haneda. Kóči sa nachádza vyše 800 km juhozápadne od Tokia na ostrove Šikoku. Do dejiska šampionátu sa spomenutá sedmička vráti 10. septembra.
Papierovo hlavné slovenské adeptky na finálovú účasť Emma Zapletalová (400 m prek.) a Gabriela Gajanová (800 m) pobudnú v zostávajúcich dvoch týždňoch prevažne so svojimi tréningovými skupinami okolo Holanďana Brama Petersa, respektíve Švajčiara Louisa Heyera. Zapletalová odletí do krajiny vychádzajúceho slnka v pondelok 1. septembra z Viedne cez Mníchov, Gajanová o týždeň neskôr 8. septembra z Zürichu.
Čo sa týka realizačného tímu, 31. augusta odcestovali do Japonska vedúci výpravy a šéftréner reprezentácie SR Libor Charfreitag, tréneri Katarína Adlerová, Roman Benčík a Ľuboš Machník, lekár Pavol Hajmássy a fyzioterapeuti Eva Demešová a Lukáš Glodžák. Tréner Matej Spišiak odletí 9. septembra a technický vedúci Jozef Repčík 10. septembra. Do oficiálneho štábu patrí aj Gajanovej kouč Heyer.
„Kvalifikačná cesta do Tokia bola pocitovo veľmi dlhá. Istotu v podobe limitu som nadobudla až v hodine dvanástej. Napokon všetko do seba zapadlo: tréningový program a trošku aj stres z toho, že pétéeska boli asi posledné preteky, kde sa mi to mohlo podariť. Celkovo sa teším, že na 100 metrov prekážok som v tejto sezóne dosiahla viac časov pod 13 sekúnd. Potvrdila som si, že takéto výkony sú v mojich silách, a dúfam, že to predvediem aj na šampionáte. Pri debute na MS mi to pred doma rokmi v Budapešti vôbec nevyšlo, také bývajú prekážky… Vypustila som to z hlavy a sústredím sa na to, čo je predo mnou,“ povedala Forster.
„Moja kvalifikačná cesta na majstrovstvá sveta bola o trochu ľahšia ako v minulosti, keďže som dosahovala lepšie časy. Veľmi ma teší, že som zvládla výrazný výkonnostný posun, vďaka ktorému som si vybojovala miestenku. Som veľmi spokojná s tým, ako mi to v tejto sezóne ide. V minulosti by som nepovedala, že budem takéto časy predvádzať pravidelne. V príprave sme upravili môj krokový rytmus a to mi umožnilo mať viac síl v záveroch,“ objasnila Ledecká.
„Každými z pätnástich tohtoročných pretekov na 400 m prekážok sa moja účasť viac a viac približovala a som rád, že sa mi napokon podarilo kvalifikovať sa. Nie každé tie preteky k tomu viedli, ale všetky mali svoj význam pre napredovanie. Hlavný zlom nastal, keď som konečne prekonal 50-sekundovú hranicu, o ktorej viem, že som na ňu mal už vlani. Zrovnal som si to v hlave, moje výkony boli vyrovnanejšie a dostal som sa aj na väčšie mítingy, kde boli kvalitnejší súperi a ešte silnejšia motivácia. Forma mi stúpala a najviac sa to prejavilo na podujatí TIPOS P-T-S. Vyrovnanie slovenského rekordu mi dodalo ešte viac sebavedomia,“ rekapituloval Dömötör.
„Obe chodecké disciplíny pôjdem naplno. Je medzi nimi sedem dní a z môjho premiérového double-štartu mám skúsenosť, že telo sa stihlo zregenerovať. Dokonca mi vtedy tie druhé preteky vyšli ešte lepšie. Keď budem bez nejakého zdravotného problému či podobného obmedzenia, som pripravená na dvojitú záťaž. V tejto sezóne som si posunula osobný rekord na 20 km aj 35 km, forma sa teda dá označiť za životnú. Som fit, bez výpadkov som absolvovala veľké dávky kilometrov i tempové tréningy. Cítim sa veľmi dobre a už sa veľmi teším na majstrovstvá sveta,“ netajila Burzalová.
„Vzhľadom na to, akú som mala sezónu, si idem šampionát v prvom rade užiť. Ešte dva mesiace dozadu som nevedela, či naň pôjdem. Zmenila som trénera, na začiatku roka som mala určite mentálne problémy. Budú to moje tretie majstrovstvá sveta a určite sú najviac vydreté zo všetkých doterajších. Trúfam si však povedať, že výkonnostne som na tom dobre,“ uviedla Hačundová.
„Považujem za dobrý krok, že do Japonska cestujeme v takmer dvojtýždňovom predstihu. Okrem časového posunu si totiž musíme zvyknúť aj na poveternostné podmienky. Domáci pretekári alebo Číňania určite budú mať výhodu v tom, že v takom vlhkom a teplom prostredí žijú. Olympijské hry pred štyrmi rokmi v Tokiu však vyhrali Talian a Poliak, takže pre Európanov je to síce nevýhoda, ale prekonateľná. Koncept, v ktorom sa najprv ide 35 km a až potom 20 km, sa všeobecne vníma ako náročnejší. Historicky vždy najskôr bolo 20 km a až následne 35 km, respektíve kedysi 50 km. Teraz je to naopak a sám som zvedavý, čo tento experiment prinesie,“ skonštatoval Černý.
„Preteky budú špecifické klimatickými podmienkami: vlhkosťou a teplom. Mám s tým skúsenosť z olympijských hier spred štyroch rokov a môže to byť veľká výhoda, hoci 35 km oproti 50 km je iná disciplína. Verím, že si dobre rozložím sily. Príprava napriek vážnemu zraneniu bola v poriadku a myslím si, že som v životnej forme, teším sa. Na diskvalifikáciu z MS 2023 si už príliš nespomínam a ani nechcem – koncentrujem sa na nadchádzajúci šampionát,“ zdôraznil Morvay.
VÝPRAVY SR NA MS (1993 – 2025)
1993 Stuttgart (Nemecko) 12 (9+3)
1995 Göteborg (Švédsko) 11 (10+1)
1997 Atény (Grécko) 9 (8+1)
1999 Sevilla (Španielsko) 8 (8+0)
2001 Edmonton (Kanada) 7 (6+1)
2003 Paríž (Francúzsko) 7 (5+2)
2005 Helsinki (Fínsko) 11 (8+3)
2007 Ósaka (Japonsko) 18 (11+7)
2009 Berlín (Nemecko) 12 (6+6)
2011 Dägu (Kórejská republika) 8 (5+3)
2013 Moskva (Rusko) 11 (6+5)
2015 Peking (Čína) 16 (8+8)
2017 Londýn (Veľká Británia) 5 (3+2)
2019 Dauha (Katar) 6 (2+4)
2022 Eugene (USA) 5 (2+3)
2023 Budapešť (Maďarsko) 9 (3+6)
2025 Tokio (Japonsko) 9 (3+6)
SLOVENSKÉ ÚSPECHY NA MS V ATLETIKE
ÉRA ČESKOSLOVENSKA (DO ROKU 1992)
ZLATO (1): Imrich Bugár* (disk, Helsinki 1983)
STRIEBRO (3): Jozef Pribilinec (20 km chôdza, Helsinki 1983), Zuzana Moravčíková* (4×400 m, Helsinki 1983), Jozef Pribilinec (20 km chôdza, Rím 1987)
Poznámka: Atléti označení hviezdičkou (*) sa narodili na Slovensku, ale v čase zisku medaily reprezentovali české kluby v rámci bývalého Československa.
ÉRA SAMOSTATNÉHO SLOVENSKA (OD ROKU 1993)
ZLATO (1) Matej Tóth (50 km chôdza, Peking 2015)
BRONZ (3) Igor Kováč (110 m prek., Atény 1997), Libor Charfreitag (kladivo, Ósaka 2007), Martina Hrašnová (kladivo, Berlín 2009)
4. MIESTO (1): Matej Tóth (50 km chôdza, Moskva 2013)
6. MIESTO (1): Igor Kollár (20 km chôdza, Sevilla 1999)
7. MIESTO (3): Dana Velďáková (trojskok, Berlín 2009), Marcel Lomnický (kladivo, Moskva 2013), Marcel Lomnický (kladivo, Peking 2015)
8. MIESTO (4): Igor Kollár (20 km chôdza, Stuttgart 1993), Igor Kollár (20 km chôdza, Göteborg 1995), Libor Charfreitag (kladivo, Helsinki 2005), Matej Tóth (20 km chôdza, Berlín 2009)
(KO), FOTO JÁN LUKY
Na náhľadovej snímke z bratislavského Domu športu v hornom rade zľava Katarína Adlerová, Ľuboš Machník, Libor Charfreitag, Pavol Hajmássy, Lukáš Glodžák a Roman Benčík, v dolnom rade zľava Eva Demešová, Viktória Forster, Patrik Dömötör, Daniela Ledecká, Michal Morvay, Dominik Černý, Hana Burzalová a Ema Hačundová.
