Talenty v čase koronavírusu – Dömötör, Hriň a Kováč o svojom živote a tréningoch (II. časť)

Všetci patria k vychádzajúcim hviezdičkám slovenskej atletiky. Vlani žali prvé väčšie úspechy na vrcholných podujatiach a v napredovaní pokračujú i naďalej. Pozreli sme sa, ako sa v ére koronavírusu žije a trénuje prekážkarovi na 400 m Patrikovi Dömötörovi, skokanovi do diaľka a trojskokanovi Adamovi Hriňovi a chodcovi Danielovi Kováčovi.

PATRIK DÖMÖTÖR: NA ŽRĎ ZAVESIL BANDASKY A – POSILŇOVAL

Všestranný prekážkar Patrik Dömötör trénoval v čase najprísnejších reštrikcií doma v Sládkovičove. Behal som na poli neďaleko od domu, cvičil som vo dvore nášho domu, kde som si zriadil provizórnu posilňovňu,“ vraví 19-ročný atlét galantskej Olympie, vlani 12. na 400 m prekážok na juniorských ME v Borase.

Patrik sa vynašiel aj v neľahkých časoch a prejavil zmysel pre improvizáciu. Posúďte sami. Dömötör. „Na podrepy som využil žrď, ktorú som našiel na dvore. Naložil som si na ňu bandasky naplnené starou chladiacou kvapalinou. Namiesto stojanov na odloženie provizórnej činky som použil staré vešiaky na oblečenie z jednej firmy,“ opisuje zverenec Jozefa Gála s úsmevom svoje „dielo“.

Hoci Dömötör podobne ako všetci atléti prišiel o šancu absolvovať klasickú letnú sezónu, motivácia mu zostala: „Mám neustále chuť zlepšovať sa. Teším sa, že sa budem môcť pokúšať o zlepšenie osobných rekordov.“ Vlaňajšok skončil s osobákmi 48,04 na hladkej a 52,35 na prekážkarskej štvorstovke.

Študentovi Strednej odbornej školy agrotechnickej v Bernolákove virtuálne vyučovanie vyhovovalo. „Nemusel som skoro vstávať, takže na tréningoch som sa cítil oddýchnutejší ako v období klasického vyučovania,“ priznáva Patrik Dömötör. Jednu vec však predsa len veľmi ľutuje. „Som v maturitnom ročníku, takže so spolužiakmi sa už na vyučovaní v našej triede nikdy nestretnem…,“ povzdychne si.

ADAM HRIŇ: ÚTOČISKO NAŠIEL NA CHALUPE

Diaľkar a trojskokan Adam Hriň sa pripravuje už pod vedením Radoslava Dubovského, dlhoročného kouča Dany a Jany Velďákových, ktorý prevzal prípravu nádejného skokana MŠK Žiar nad Hronom po Miroslavovi Rybárskom.

„Pôvodne sme mali ísť na sústredenie do Španielska, ale pre cestovné bmedzena v dôsledku koronavírusu sme ho museli zrušiť – no, vôbec sme nevýskali nadšením… Ale ako vraví tréner: všetko zlé je na niečo dobré, a platí to aj o tomto nie najlepšom období. Teraz, keď zrušili všetky preteky, mám aspoň kopu času na prípravu a vylepšovanie nedostatkov, Na druhej strane sa už neviem dočkať chvíle, keď sa bude normálne súťažiť,“ priznáva ôsmy diaľkar z EYOF 2019 v Baku, ktorého o výrazne lepšie umiestenie (a možno aj medailu) obralo zranenie zadného stehenného svalu vo finálovej súťaži. Absolvoval v nej len tri pokusy.

Hriň pod dohľadom kouča Dubovského trénoval po zatvorení škôl a verejných šporrovísk na rodičovskej chalupe v Janovej Lehote, približne 13 km od Žiaru nad Hronom.

„Pripravoval som sa väčšinou na lúkach, poliach či starých cestách, po ktorých skoro nik nejazdí. Improvizovali sme, ako sa len dalo: od schodov cez múriky, zábradlia až po debniace tvárnice. Pri posilňovaní sme hrazdu a rebriny nahradili oceľovou strešnou konštrukciou, namiesto činiek sme použili drevené polená a podobne. Len čo sa objavila opäť možnosť trénovať na štadiónoch, vymenili sme asfaltové cesty a lúky za novučičký tartan u nás v Žiari,“ opisuje marcové a aprílové tréningy 18-ročný gymnazista a priznáva, že mu klasická škola už tiež chýbala. „So spolužiakmi som však bol deň čo deň v kontakte, keďže sme pracovali spoločne na rôznych projektoch do školy,“ dodáva diaľkar s osobným maximom 724 cm.

DANIEL KOVÁČ: KORONAVÍRUS MU ZMENIL PLÁNY, SNÍVA O TOKIU

Koronavírusová pandémia riadne skomplikovala súťažné plány nádejnému chodcovi Danielovi Kováčovi. Už 8. marca sa na 17. ročníku pretekov vo švajčiarskom Lugane chcel pokúsiť o limit na juniorské MS 2020 v kenskom Nairobi. Preteky však – zrušili.

„Potom sme ešte chvíľu čakali, či sa naskytne niekde možnosť súťažiť, ale postupne všetky alternatívy padli, rušili sa jedny preteky za druhými,“ spomína Kováčov tréner v ŠK ŠOG Nitra Peter Mečiar. „Samozrejme, neboli sme nadšení, keďže sme sa celú zimu veľmi zodpovedne pripravovali a mali sme s Danom vysoké ambície. Chvíľu sme rozmýšľali, čo teraz, ako naložiť s touto situáciou.“

Kouč so svojím zverencom, 10. v chôdzi na 10 000 m na juniorských ME 2019 v Borase, sa napokon rozhodli, že koronavírusovú éru, ktorá zlikvidovala všetky tohtoročné významné atletické šampionáty a stopla i riadnu letnú sezónu, využijú na kvalitnú prípravu so zameraním sa už na budúcu sezónu.

„Všetko zlé, je na niečo dobré,“ pripomína už veľakrát overenú pravdu tréner Peter Mečiar. „Keďže súčasná situácia nám neplánovane poskytla rok na prípravu navyše, s Danom máme ambíciu pripraviť sa na budúcoročnú jarnú Dudinskú päťdesiatku a pokúsiť sa zabojovať o nomináciu na OH v Tokiu. Dano má za sebou šesť týždňov kvalitnej prípravy s tréningovými osobákmi na tratiach od 20 do 30 km, takže zatiaľ som  maximálne spokojný. Aby sa však náš veľký sen premenil v realitu, čakajú nás ešte tisíce kilometrov…“

Daniel Kováč sa v tréningoch nemusel príliš obmedzovať, na chodecký tréning štadión nie je nevyhnutný. „Keďže naša disciplína si vyžaduje najmä možnosť pripravovať sa vonku, trénovali sme bez obmedzení. Našli sme si miesta, kde sa pohybovalo len minimum ľudí,“ poznamenal kouč nádejného chodca.

Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI

Text k foto:

Prekážkar Patrik Dömötör s improvizovanou činkou vo dvore rodičovského domu v Sládkovičove, Adam Hriň trénuje odrazy na lúke na chalupe v Janovej Lehote, chodec Daniel Kováč odkrajuje tréningové kilometre na brehu rieky Nitra.

FOTO ARCHÍV SAZ

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk