V Myjave dnes slávi 85. narodeniny Štefan Madro, posledný žijúci z tria, ktoré v decembri 1970 dalo podnet k obnove medzinárodných atletických pretekov Veľká cena Pravdy. Na bratislavských Pasienkoch, prvom atletickom ovále s tartanovým povrchom na Slovensku, sa v ďalších rokoch míting s názvom PRAVDA-TELEVÍZIA-SLOVNAFT a skratkou P-T-S stal súčasťou prestížneho seriálu IAAF Grand Prix, ktorý svet onedlho poctil prívlastkom „Zürich východu“. Madro bol šestnásť rokov podpredsedom jeho organizačného výboru.
Seredský rodák pracoval v národnom podniku Slovnaft na rovnakom oddelení ako neskôr slávny tréner čs. reprezentácie v cestnej cyklistike Kamil Haťapka a v novembri 1961 mu pomohol založiť cyklistický oddiel, do ktorého zakrátko prestúpili aj niekoľkí reprezentanti vrátane dráhových. Stal sa jeho tajomníkom a keďže mal za manželku basketbalistku, začal pracovať na zrode ďalšieho. Iskra Slovnaft mala dovtedy len kolkársky a hádzanársky oddiel, riaditeľovi podniku Rostislavovi Pilařovi sa však rozmach telovýchovnej jednoty zapáčil a Madrovi povedal: „Odteď budeš tajemník pro všechno.“ Ako keby tušil, že v roku 1962 padne v Prahe rozhodnutie zrušiť všetky Červené hviezdy, a tá futbalová bratislavská, československý majster 1959, napokon pripadne Slovnaftu…
Iskru v roku 1966 premenovali na Internacionál a neskôr na Internacionál Slovnaft, ktorý mal v najlepšej ére pol druha desiatky oddielov. Atletický pribudol zároveň s položením tartanu na ovál lemujúci futbalový trávnik iba tri roky existujúceho štadióna na Pasienkoch. Umožňoval stavbu osemprúdovej dráhy, preto ho atletický zväz aj financujúci Čs. zväz telesnej výchovy uprednostili pred susedným slovanistickým Tehelným poľom. Patriot Madro sa dostal na koňa a so šéfom Pragosportu Jaroslavom Malým pohotovo, predvídavo a potichu dohodol potrebné valutové krytie vyše 150-tisíc USD na 5500 štvorcových metrov umelej hmoty. Šťastná voľba bol aj projektant dráhy (Ing. Štefan Molnár, skvelý diaľkár, tréner, stavebný inžinier), skladba stavebných firiem (komárňanský závod Hydrostavu a bratislavský závod 4 Doprastavu) a prvé vedenie atletického oddielu Interu (riaditeľ slovnaftárskeho učilišťa Oto Brhlík ako predseda a tajomník Imrich Ozorák).
Keď už na tartanovom ovále chýbali len čiary, happyend bol naporúdzi. Uprostred decembra 1970 ho v Spoločenskom dome Slovnaftu vo Vlčom hrdle na stretnutí s tajomníkom TJ Inter Štefanom Madrom a vtedajším šéfom športovej redakcie Čs. televízie na Slovensku Tiborom Donovalom naštylizoval vedúci športovej redakcie denníka Pravdy Pavol Kršák. „Vhodnejšia chvíľa už nebude,” povedal.
“Existujú všetky podmienky na obnovenie tradície Veľkej ceny Pravdy, a to za prítomnosti televíznych kamier a s televíziou v názve – v ideálnom prípade aj so Slovnaftom,“ spomína Madro. „Šéfovia Slovnaftu na to vtedy ešte neboli nachystaní, no po dvoch ročníkoch mítingu s názvom Cena Pravdy a Televízie, ktoré vyvolali až neočakávaný ohlas doma i vo svete, vrele súhlasili so začlenením firmy do názvu podujatia.“
Slovnaft ako sponzor pretekov vydržal najdlhšie: v rokoch 1992 – 1998 sa uskutočňoval len pod jeho názvom. Neskôr figuroval v atletickom kalendári ako Cena Slovenska Slovak Gold, napokon len ako Cena Slovenska. Do jubilejného, päťdesiateho ročníka v roku 2010 dospel len vďaka filantropovi Ladislavovi Asványimu, šéfovi športovej haly Mladosť a atletickej haly Elán, ktorý sa v roku 2016 už ako podpredseda nového vedenia Slovenského atletického zväzu pričinil o obnovenie najslávnejšieho slovenského mítingu v novom všešportovom areáli v Šamoríne.
Jubilant Madro, ktorý od roku 1987 až do odchodu do penzie pôsobil ako riaditeľ Videotonu pre Československo, s odstupom tvrdí, že výstavbu prvej tartanovej dráhy a dlhoročný podiel na úspešnosti mítingu P-T-S pokladá za jeden zo svojich troch životných úspechov. Ďalším je príspevok k napredovaniu futbalistov v žlto-čiernych farbách vrátane ich turné okolo sveta v roku 1970, ktoré zorganizoval v spolupráci so spoločnosťou Air India.
„Najviac si však vážim to, čo je najtrvácnejšie – dodnes som veľmi hrdý najmä na interistický basketbal, ktorý si stále drží vysoké pozície,“ vraví. „Pamätám si, ako sme ho zakladali. Ako ma redaktor Pavol Kršák zoznámil s Rudolfom Stančekom, ktorý bol kľúčovou osobou, čo basketbal Interu posunula na najvyššie poschodie športu v Československu. A ako ťažko som cez jeho otca presviedčal Stanislava Kropiláka, aby sa dal do služieb Interu, ktorému už roky úžasne slúži…“
MARIÁN ŠIMO
Text k foto:
Štefan Madro (vľavo) s trojskokanskou legendou Sanejevom na P-T-S 1979.
FOTO ŠTARTFOTO
