Šampionáty namiesto prázdnin? Pre nás nič zvláštne, zhodli sa úspešné juniorky Gabika Gajanová a Emmka Zapletalová

Prázdniny sú v plnom prúde, no gymnazistky Emma Zapletalová a Gabika Gajanová ich netrávia ako väčšina ich spolužiakov. Štvrtinu z nich im ukrojila záverečná príprava a samotné juniorské MS v Tampere, ďalší mesiac zasa európsky šampionát v Berlíne, kam sa prebojovali a zažijú skúšku „ohňom“ – veľkú seniorskú premiéru. Obe si totiž zo severu Európy priviezli nielen špičkové umiestenia, ale tak trochu nečakane aj miestenky na augustové ME v nemeckej metropole.

„Celý rok máme iný režim ako naši rovesníci, preto nám ani takéto prázdninovanie na šampionátoch nepripadá zvláštne,“ pripomína Gabika Gajanová, štvrtá najlepšia juniorka sveta v behu na 800 m a študentka 3. ročníka Evanjelického gymnázia v Martine. „Žijeme iný život, športový, no samé sme si ho vybrali.“

Ani Emme Zapletalovej, piatej juniorke sveta na 400 m prekážok nepripadá zvláštne, že strávi takmer celé prázdniny na tréningoch a na vrcholných podujatiach.

„Rada si predĺžim sezónu, štadión je miesto, kde rada trávim čas. Atletika ma baví, našla som sa v nej, som šťastná. Vôbec sa nezaoberám tým, že ma oberá o klasické prázdniny a už teraz sa teším, že si vychutnám atmosféru na dospeláckych majstrovstvách Európy,“ vravela tretiačka v Športovom gymnáziu v Nitre.

Zapletalovej kouč Peter Žňava priznal, že s Emmkiným štartom v Berlíne tak trochu kalkuloval. Nie však v individuálnej disciplíne, ale len v štafete na 4 x 400 m.

„Priorita boli juniorské MS, ale sezóna sa napokon vyvinula tak, že si to Emmka vyskúša na ME a dokonca aj na prekážkarskej štvorstovke. Do tamperského semifinále som váhal, či sa uchádzať o štart v Berlíne, ale jej slovenský juniorský rekord 57,22 ma presvedčil, aby si to vyskúšala a nabrala skúsenosti,“ podotkol bývalý špičkový slovenský štvorstovkár s osobným maximom 46,01 sekundy.

Takisto Pavel Slouka, kouč Gabiky Gajanovej, vníma možnosť štartu na európskom seniorskom šampionáte ako cennú devízu do budúcnosti svojej zverenky.

„Spočiatku som váhal, či uvažovať o limite na ME alebo nie, ale takáto skúsenosť môže Gabike pri prechode do kategórie do 23 rokov a do ženskej len pomôcť. Teraz si trochu oddýchne a verím, že ani v Berlíne to nebude celkom beznádejné,“ načrtol tajnostkársky skúsený tréner.

Na stretnutí s novinármi sa Pavel Slouka už usmieval, ale tesne pred MSJ v Tampere mu nebolo veru do smiechu. Jeho zverenka totiž ochorela – kašľala, bez vreckovky sa nikam nepohla a pasovala sa aj so zvýšenou teplotou.

„Seriózne som uvažoval, že Gabika na šampionát nenastúpi,“ priznal otvorene Gajanovej martinský kouč. „O to je pre mňa jej štvrté miesto cennejšie. Semifinále – osobný rekord 2:03,36, finále – osobný rekord 2:01,90 a limit na ME. To je naozaj čosi výnimočné. Pred začiatkom šampionátu to s ňou vyzeralo zle, veľmi zle. Ocitla sa v sakramentsky ťažkej situácii. Pred každým štartom som sa desil, čo sa bude diať v posledných 200 metroch, no ona v sebe vždy našla dostatok síl na finiš – aj vo finále. Keď som sledoval záver finálového behu, ako sa postupne prebíjala dopredu cez súperky, nechápal som, odkiaľ berie tú energiu. Predviedla neuveriteľný výkon. Ďakujem všetkým z našej výpravy, ktorí do nej naliali obrovské množstvo pozitívnej energie, špeciálne fyzioterapeutke Renáte Gajdárovej. Myslím si, že za normálnych okolností by Gabika bojovala o miesto v prvej trojke.“

O medaile premýšľalo aj duo Žňava – Zapletalová. Najmä Emmin semifinálový beh vzbudzoval optimizmus.

„Priznávam, pred finále sa zvrtla reč aj na medailu. Vyhodnotili sme si to tak, že Juhoafričanka Van der Waltová a Salmonová z Jamajky sa pobijú o titul a zvyšok sa pobije o bronz. Predpoklad vyšiel stopercentne, a hoci sme medailu nezískali, s piatym miesto som nadmieru spokojný. Emma sa venuje prekážkam len krátko a navyše, juniorka je len prvý rok,“ upozornil Peter Žňava.

Oba slovenské atletické talenty sa zhodli, že po MSJ v Tampere nie je ich sen o štarte na olympiáde v Tokiu 2020 zďaleka taký nereálny ako pred pár mesiacmi.

„Teraz je to už celkom iné, keď mám osobák 2:01,90 a nie nad 2:05 ako na začiatku sezóny,“ skonštatovala Gabriela Gajanová. Aj Zapletalovej čas 57,22 už dáva nádej, že zo dva roky sa jej výkony budú pohybovať na úrovni, kde sa budú rozdávať tokijské miestenky. Na ilustráciu: na Rio 2016 mal limit na 800 m hodnotu 2:01,50 min a na 400 m prekážok 56,20 sekundy.

„Gabika i Emka sú predstaviteľky novej generácie v slovenskej atletike, ktorá je na začiatku svojej cesty. Práve tieto juniorky, ktoré držia krok s rovesníkmi z atleticky vyspelých krajín, sú naša budúcnosť. Buďme radi, že ich máme. Žiaľ, vyrastajú v žalostných podmienkach, v akých v súčasnosti funguje celý slovenský šport. V Martine nemáme poriadny atletický štadión, kde by sme mohli trénovať vtedy, keď to potrebujeme. Ak by ho postavili pred 20 rokmi, už vtedy by bolo neskoro. O štadióne sa stále iba rozpráva, no nič sa nerobí. Ja už ani po toľkých rokoch nemám sily, aby som bil na poplach. Žiaľ, musíme pracovať v takých podmienkach, aké máme. V Martine lepšie určite veľmi dlho nebudú,“ posťažoval sa Pavel Slouka na žalostnú infraštruktúru v meste, kde vyrastajú atletickí medailisti z vrcholných podujatí ako Lucia Hrivnák Klocová, Gabika Gajanová a Andrej Paulíny.

GABRIEL BOGDÁNYI

Text k foto:

Emma Zapletalová (vľavo) a Gabika Gajanová si po návrate z MSJ v Tampere zalistovali aj v najnovšom vydaní magazínu Slovenská atletika.

FOTO JÁN LUKY

Štvorica, ktorá sa postarala o úspešné slovenské MSJ (zľava): Peter Žňava, Emma Zapletalová, Gabriela Gajanová a Pavel Slouka.

FOTO JÁN LUKY

Obe úspešné juniorky dostali od prezidenta SAZ Petra Korčoka ako poďakovanie za vzornú reprezentáciu darčekové koše.

FOTO JÁN LUKY

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk