Slovenskému vytrvalcovi Tiborovi Sahajdovi nevyšiel rok 2020 podľa vlastných predstáv, hoci sa preňho začal nádejne. Aj v prípade zverenca trénera Vladimíra Molčana v tom zohral podstatnú úlohu koronavírus. Najskôr – ako asi skoro každému – narušil plány, potom ho priamo zasiahol. Pre nákazu nemohol absolvovať jesenný vrchol, polmaratónske MS v poľskom meste Gdynia.
„Zo začiatku sa ukazovalo, že by to mohla byť dobrá sezóna, ale potom začal úradovať koronavírus. Priznávam boli tam aj chyby z mojej strany v tréningovom procese, no a na jeseň potom prišla choroba. Poznačilo to celý rok a musím povedať, že pre mňa to nebola veľmi dobrá sezóna,“ začal svoje obzretie sa za uplynulými mesiacmi Sahajda, ktorý na jar dosiahol na Majcichovskej desiatke čas pod 30 minút (29:53) a vybojoval si titul majstra SR na 10 km na ceste. „Áno, úvod sezóny ma potešil. Výkony naznačovali, že by to mohlo dopadnúť dobre. Potom sa mi vypomstilo, že telo bolo príliš unavené. Z plánov, ktoré som mal, nič nevyšlo.“
Napriek týmto slovám nespokojnosti však Sahajda pridal aj ďalšie tituly. Koncom júna na M-SR v Košiciach triumfoval v behu na 10 000 m na ovále časom 30:50,15 min a o dva mesiace neskôr uspel na národnom šampionáte v Trnave na polovičnej trati (5000 m za 14:56,01 min). V druhej polovici septembra štartoval na pretekoch Brose Night Run v Prievidzi, kde 10 km zabehol za solídnych 30:07 min a následne sa predstavil na Čečehovskom polmaratóne, kde zvíťazil časom 1:08:34 h. Vzápätí oznámil, že vynechá 97. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach a namiesto toho si zvolil účasť na majstrovstvách sveta v polmaratóne v poľskom meste Gdynia. Ani tam však v polovici októbra nebežal, keďže mal pozitívny test na koronavírus.
„Mrzelo ma, ale aj nemrzelo, že som na svetový šampionát nemohol ísť. Asi to tak malo byť a človek to už nezmení. Už týždeň predtým som sa cítil akýsi nesvoj. Aj keď sa to nedá presne určiť, predpokladám, že som koronavírus ´chytil´ na niektorom z hromadných podujatí. V septembri som štartoval v Prievidzi i Čečehove, kde bolo dosť ľudí, našli sa aj takí, čo boli bez rúšok, tak zrejme tam niekde som sa nakazil. Priebeh ochorenia COVID-19 bol u mňa ako pri chrípke ľahšej formy, hoci najmä pľúca som dosť cítil. Pauza mi padla vhod, telo si aspoň odpočinulo. Dva týždne som vôbec nebehal. Potom som postupne začal s tréningom, výkonnosť mi však rapídne poklesla. Krok po kroku som si pridával a zvyšoval záťaž a dúfam, že sa posúvam správnym smerom,“ nádejal sa 15-násobný majster SR.
Na MMM 2019 si Sahajda utvoril doteraz platný osobný maratónsky rekord (2:15:25 h). Tento rok mohol na najstaršom európskom maratóne zaútočiť v domácej konkurencii na prvenstvo a stať sa jeho prvým slovenským víťazom po 21 rokoch.
„S rozhodnutím neštartovať som stotožnený. V Košiciach to nebol pravý a klasický MMM, ako ho všetci poznáme. Z môjho pohľadu to skôr pripomínalo nejaký bežný cestný beh. Do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa vôbec tento ročník uskutoční. Dlho sa nevedelo, či vôbec a v akej podobe sa uskutoční. Vládol okolo toho značný chaos. Napokon sa však podarilo organizátorom, ktorí chceli zachovať tradíciu aj v tomto ročníku, usporiadať ho aspoň v tejto forme, čo považujem za pozitívne. Na druhej strane neľutujem, že som v Košiciach nebežal, hoci mi veľa ľudí hovorilo, že som tam mal ísť. Vraj by som mohol vyhrať a moje meno by bolo zvečnené na pylóne pod sochou maratónca v Košiciach. Pravdupovediac, ja mám hlavu inak nastavenú,“ objasňoval Tibor Sahajda.
Člen BMSC Bratislava od konca septembra nesúťažil. Vynechal aj decembrový slovenský šampionát v cezpoľnom behu v Krupine, kde mal obhajovať lanský titul.
„S trénerom sme nad M-SR v krose chvíľu premýšľali, keďže tréningy sa javili tak, že moja výkonnosť ide hore. Podľa pôvodného plánu sme však boli nastavení inak a nechceli sme to meniť. Trénera Molčana musím počúvať na 110 percent. Urobil som chybné rozhodnutia, keď som si myslel, že už som lepší pretekár, ale potom som takpovediac padol na hubu,“ sebakriticky priznal 30-ročný bežec pochádzajúci z Raslavíc pri Bardejove, ktorý sa už pripravuje na nadchádzajúci rok.
„Na tréningoch sa venujeme rýchlosti aj vytrvalosti. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce týždne. Sám som zvedavý, či bude halová sezóna, v ktorej by som si aj ja rád vyskúšal nejaké preteky. Nechcem dávať dopredu vyhlásenia ohľadom budúcosezónnych cieľov a ambícií. Chcem ísť do roku 2021 skromne. Preteky ukážu, ako som na tom. Verím, že si zabehnem aj maratón, ale prvoradé je zdravie. Musíme dúfať, že pandémia koronavírusu pôjde do úzadia a uskutočnia sa podujatia. Sústredenia nemám v pláne, nechystám sa ani do Tatier,“ priblížil Sahajda svoje plány. „Rozmýšľali sme o príprave v Afrike, ale keďže sme nevedeli, ako by to momentálne bolo s cestou a súvisiacimi komplikáciami, tak sme od toho upustili. Trénujem doma, zatiaľ mi praje aj počasie, takže sa nemám na čo sťažovať.“
Sahajda a prezradil aj jednu novinku: má nového sparingpartnera, 19-ročného Denisa Fridmanského z ALK Moldava nad Bodvou, všestranného mladíka, ktorý zabehne výborne čokoľvek od 8000 m do 10 km. „Je to skromný a šikovný chlapec, ako junior behával najmä 800 a 1500 m. Pripravujeme sa spolu už dva mesiace. Aj pre mňa je lepšie, že nebehám sám. Každý špeciálny tréning absolvujeme spolu. Aj to mi pomohlo,“ dodal Sahajda.
Nedávny maratón v španielskej Valencii priniesol nevídané výkony, prvých 30 maratóncov sa dostalo pod hranicu 2:10 h. „To bola šialenosť, čo za výkony tam padali. Bežali tam aj viacerí moji kamaráti, splnili limity na OH a utvorili si osobné rekordy. Tvrdá drina im priniesla úspech. Zároveň nám to nastavilo zrkadlo, kde sme my, a kde je svet. Tak by sme sa mali nastaviť aj my. Nie súperiť medzi sebou, kto je lepší, ale posúvať sa výkonnostne vyššie. Viem, je to aj o podmienkach, aj finančných, celkovom systéme, ale tiež o hlave a jej nastavení,“ poznamenal Tibor Sahajda.
Jeho oddielový kolega z BMSC Bratislava Marek Hladík ho v roku 2020 nahradil na slovenskom polmaratónskom i maratónskom tróne, keď si v oboch prípadoch posunul osobné rekordy. Pridal k tomu aj titul v krose, takže 6 tohtoročných vytrvaleckých titulov si rozdelili na polovicu.
„Pekne sa zlepšil a klobúk dole pred jeho progresom,“ pochválil Sahajda svojho najväčšieho domáceho súpera. „U Mareka sa odzrkadlila systematická práca. Je to skromný chalan, držím mu palce takisto ako každému inému, kto tvrdo na sebe pracuje. A o tom to je. Každý má svoje ciele. Ja sa však na naše výkony pozerám z iného uhla pohľadu – medzinárodného. Na slovenské pomery sú tie časy v poriadku, ale vravím, že z celosvetového hľadiska beháme ženské výkony.“
Najlepší slovenský vytrvalec v súčasnosti sa zamyslel aj nad budúcnosťou: „Na Slovensku je to s vytrvalostným športom ťažké. Veľa bežcov, ktorí ešte nedávno behali v špičke, už nepokračuje v kariére. Je to smutné. Peter Ďurec, výborný bežec, skončil pre pracovné povinnosti. Takisto predtým Juraj Vitko. U mňa je to asi tiež len otázka času, kedy zavesím maratónky na klinec. Uvidíme, čo bude, ale zatiaľ som odhodlaný dávať behu maximum. Beh je moja droga, životný štýl. Veľa ľudí si myslelo, že ja tiež skončím. Niekedy prišli aj ťažšie chvíle. Ale je to ako v živote – raz ste hore, inokedy dole, ale treba ísť ďalej. Nemienim sa vzdať. Ďakujem klubu BMSC za podporu – osobne Pavlovi Holéczymu – že ma podržal, aj keď som nesúťažil. Vďaka patrí, samozrejme, aj trénerovi Molčanovi i celej mojej rodine.“
ĽUBOŠ BOGDÁNYI
Text k foto:
Tibor Sahajda (v modrom) s Róbertom Štefkom počas rozklusu pred júnovým košickým podujatím Podeľme sa!, kde štafeta zložená z popredných bežcov dosiahla lepší čas ako je Štefkov rekord SR, na ďalších snímkach Sahajda na troch tohtoročných M-SR, kde si vybojoval tituly – na 10 km v Majcichove, na 10 000 m v Košiciach a na 5000 m v Trnave.
FOTO GABRIEL BOGDÁNYI, MARIÁN BARTOŠ, PAVOL UHRIN
