Osemnásteho júla, čiže v prvý zo štyroch dní majstrovstiev Európy do 18 rokov v Banskej Bystrici, zhodou okolností uplynie úplne presne štvrť storočia od premiérového štartu Mateja Tótha na vrcholnom medzinárodnom podujatí. Udial sa na vtedajších prvých majstrovstvách sveta mládeže v poľskom Bydgoszczi.
Globálny šampionát s označením „youth“ sa napokon konal desaťkrát – naposledy v roku 2017 v kenskom Nairobi. World Athletics od neho ustúpila v zmysle filozofie presunúť v dorasteneckom veku akcent na kontinentálne majstrovstvá. História tých európskych sa začala odvíjať v roku 2016 v gruzínskom Tbilisi.
„Spomínam si na ten Bydgoszcz veľmi rád. Mal som šestnásť rokov a s otvorenými ústami som hľadel na výpravy USA či Jamajky. Navyše, podujatie bolo zorganizované na veľmi vysokej úrovni. Poliaci patria k atletickej špičke a aj ako hostitelia boli skvelí. Pocítil som silný ,wow-efekt‘. Mentálne bolo náročné pripraviť sa na štart, ale pomohlo mi, že sme ako naša výprava utvorili výbornú partiu. Spoločne sme potom pokračovali v podstate až do konca mládežníckeho obdobia. Mám na to naozaj pekné spomienky,“ nostalgicky skonštatoval 41-ročný nitriansky rodák.
S úsmevom priznal, že keď sa dnes udržiava v kondícii, je to takmer bez výnimky behom, nie rýchlym „pochodovaním“: „Za tie tri roky od ukončenia mojej aktívnej činnosti by som chodecké tréningy spočítal na prstoch jednej ruky. Už kráčam iba tempom ako bežný civil.“
V Bydgoszczi obsadil v chodeckých pretekoch na 10 km ôsmu priečku za 46:49,33. Pred ním boli aj Japonec Takajuki Tanii a Mexičan Horacio Nava. Oboch o sedemnásť rokov neskôr nechal za sebou pri dobýjaní zlata na 50 km na olympijských hrách v Riu de Janeiro: „V tom mladom veku rozhoduje veľa faktorov. Jeden začal skôr trénovať, ďalší je fyzicky inak akcelerovaný. Ak teda niekto získa medailu na takomto podujatí, ešte to neznamená, že z neho bude skvelý pretekár v seniorskej kategórii, prípadne dokonca olympijský víťaz. Ja som moje ôsme miesto vnímal ako úspech. Bolo to aj jedno z najlepších umiestnení v rámci našej výpravy. Nakoplo ma to ešte viac na sebe makať.“
Tóth je v súčasnosti riaditeľ Vojenského športového centra Dukla, ktoré zastrešuje aj prípravu množstva našich špičkových atlétov (na ilustráciu: podporuje až 17 z 18 slovenských účastníkov nedávnych ME dospelých v Ríme vrátane striebornej na osemstovke Gabriely Gajanovej): „Poslaním nášho vrcholového strediska je zameriavať sa predovšetkým na tých športovcov, ktorí sa už presadili. Máme za úlohu identifikovať talenty a to identifikovanie sa väčšinou deje na základe nejakých úspechov, hoci pre nás nie je úplne smerodajné, aby to napríklad boli medailisti z podujatia, akým bude dorastenecký kontinentálny šampionát v atletike v Banskej Bystrici.“
Každý domáci aktér nadchádzajúcich ME U18 je pre Duklu zaujímavý a nachádza sa v hľadáčiku: „Samozrejme, všeobecne v systéme podpory platí, že čím väčší úspech, tým sú tie podmienky lepšie. Uvedomujeme si, že to, žiaľ, nie je ideálne, ale musíme vychádzať z určitých dát. Bez nich sa len ťažko dá nejako objektívne stanoviť, ktorý mladý športovec je perspektívnejší. Zároveň sa však určite usilujeme o to, aby našej pozornosti neunikol talent, ktorý je v mladom veku menej úspešný ako jeho rovesník – medailista.“
Slovenský Športovec roka 2016 adresoval krajanom smerujúcim na Štiavničky motivačný odkaz: „Zostáva necelý mesiac a všetci čoraz netrpezlivejšie vyhliadame ten deň, keď to celé konečne nastane. V tejto chvíli vám najmä držím palce, aby ste nemali prípravu narušenú zdravotnými problémami ani žiadnymi inými komplikáciami a podarilo sa vám presne načasovať formu. Verím, že keď budete kvalitne pripravení, tak zvládnete majstrovstvá Európy bez stresu a tlaku a naplno si ich užijete.“
Matej Tóth už v marci pri druhom koordinačnom stretnutí so zástupcami European Athletics priamo v dejisku oprávnene hlásil, že zo strany hostiteľov bude všetko včas a plnohodnotne pripravené: „Za Duklu – a myslím si, že to platí aj pre Slovenský atletický zväz a všetkých priamo zaangažovaných – nemám žiadne obavy, že by sme niečo podcenili či zanedbali a potom museli na poslednú chvíľu hasiť. Pochopiteľne, je to živý proces a vopred vieme, že pri takejto veľkej akcii sa vyskytnú záležitosti, ktoré bude treba riešiť ad hoc. Som však presvedčený, že sme dobre pripravení a organizátorsky všetko zvládneme na vysokej úrovni.“
(KO)
FOTO VŠC DUKLA, JÁN ŠPERKA A ARCHÍV (mt)
