Padla ďalšia hranica ľudských možností: Kipchoge zabehol maratón pod dve hodiny!

Paráda! Keňan Eliud Kipchoge dokázal nemožné – ako prvý človek na svete zabehol maratón rýchlejšie ako za dve hodiny! V špeciálnom projekte s názvom „Ineos 1:59 Challenge“, ktorý financoval britský miliardár Jim Ratcliffe, dosiahol v sobotu predpoludním vo viedenskom Prátri skvelých 1:59:40,2 h (oficiálne)! Za svetový rekord však tento výkon neuznajú, keďže sa nebežalo v súlade s pravidlami Svetovej atletiky (IAAF).

Tridsaťštyriročný Kipchoge zo svojho najlepšieho času histórie z mája 2017 na automobilovom okruhu v talianskej Monze (2:00:25), keď sa v projekte „Breaking Two“ tiež pokúšal prelomiť dvojhodinovú métu, stiahol vo Viedni takmer 45 sekúnd a bol až o 1:58,8 min rýchlejší ako vlani v septembri pri svetovom rekorde na maratóne v Berlíne.

Po štarte o 8.15 h pri slávnom viedenskom moste Reichsbrücke sa pri Keňanovi od začiatku striedali 7-členné tímy „vodičov“, ktoré od úvodných metrov nasadili priemerné tempo 2:50 min na kilometer (oscilovalo od 2:48 do 2:52) a strojovo ho udržiavali až do úspešného konca rekordného pokusu. Kipchoge mal k predpokladanému výkonu pod 2 hodiny celý čas k dobru 9 až 11 sekúnd.

„Cíti sa skvele! Je to najkrajší okamih môjho života. Šesťdesiatpäť rokov po Rogerovi Bannisterovi, ktorý ako prvý prekonal štvorminútvú métu v behu na 1 míľu, urobil človek ďalší zápis do športovej histórie,“ vravel Eliud Kipchoge krátko po skvelom behu, na ktorý sa pripravoval špeciálne štyri mesiace v kenskom Kaptagate. „Chcel som ľudí inšpirovať, ukázať im, že človek nemá žiadne limity. Najťažšie mi bolo krátko pred štartom, ale vďaka skvelým vodičom, ktorí patria k najlepším bežcom na svete a obetovali sa v môj prospech, som cieľ splnil. Je to spoločné dielo. Takisto patrí veľká vďaka mojej manželke i rodine za podporu. To, že ma osobne prišla podporiť aj s našimi tromi deťmi do Viedne, mi vlievalo obrovskú dávku energie.“

O tempo na trati sa v takmer ideálnych podmienkach (9°C, vietor 0,5 až 1,5 m/s) starali svetové hviezdy ako napríklad nórski bratia Henrik, Filip a Jakob Ingebrigtsenovci, olympijský šampión z Ria na 1500 m Matt Centrowitz, exmajster sveta na 1500 a 5000 m Bernard Lagat či vicemajster sveta na 5000 m z Dauhy 2019 Etiópčan Selemon Barega. Šampiónovi Kipchogemu pomáhalo dovedna 35 „vodičov“ plus 6 náhradníci.

Zakaždým sa zoradili do vopred dohodnutej formácie: vpredu bežala pätica tvoriaca „véčko“, za jej posledným členom Kipchoge a za ním ešte ďalší dvaja vytrvalci. Až v záverečných 600 metroch, keď už bolo jasné, že dvojhodinová hranica padne, vyrazil Kipchoge dopredu a priam neskutočným tempom upaľoval za historickým zápisom, pričom mal ešte toľko síl, že zdravil divákov popri trati.

Pre lepšiu predstavu, ako rýchlo Kipchoge bežal – každú stovku počas viedenského pokusu zvládol za 17,01 sekundy, každú štvorstovku za 68,06 sekundy, každý kilometer za 2:50,1 min a dva polmaratóny za sebou za 59:50,1 min! Celý čas bežal rýchlosťou od 20,9 do 21,4 km/h.

Kipchogeho dlhoročný kouč Patrick Sang: „Všetko vyšlo úplne perfektne. Rekord sme prekonali a teraz ja na iných, aby bežali ešte rýchlejšie. Dnes sme však urobili pamätný zápis do histórie.“

Nadšený bol i muž v pozadí celého projektu, šéf spoločnosti Ineos, Jim Ratcliffe: „Záverečný kilometer, v ktorom ešte tempo zrýchlil, bolo niečo priam neskutočné. Polmaratón pod jednu hodinu a vzápätí ďalší… Eliud je superčlovek!“

„Eliud svojím činom dnes odkázal celému svetu, že ak správne nastavíte svoju myseľ, dokážete aj niečo, čo je na prvý pohľad nemožné. Dnes je výnimočný deň. Keď sa dívam na čas 1:59:40, hrajú vo mne veľké emócie. Eliud pracoval neskutočne tvrdo a jeho výkon je pre nás všetkých obrovská inšpirácia,“ prízvukoval päťnásobný majster sveta a strieborný na 5000 m na OH 2004 v Aténach Američan kenského pôvodu Bernard Lagat, jeden z „vodičov“.

Kým sa Eliud Kipchoge stal najlepším maratóncom v histórii, žal úspechy v krose i na ovále. V roku 2003 sa v Lausanne stal juniorským svetovým krosovým šampiónom a o päť mesiacov neskôr senzačne získal zlato na 5000 m na seniorských MS v Paríži. Potom bral i ďalšie cenné medaily na vrcholných podujatiach (striebro: 5000 m na MS 2007 a OH 2008, bronz: 5000 m na OH 2004, 3000 m na HMS 2006), no na ďalší titul si musel počkať až do triumfu na OH 2016 v Riu de Janeiro, kde vyhral maratón. V tom čase to už bola jeho hlavná disciplína.

Debutoval v nej v apríli 2013 v Hamburgu – víťazstvo okorenil traťovým rekordom 2:05:30. Kipchoge absolvoval 14 maratónov, 12 klasických plus dva špeciálne pokusy o prekonanie hranice 2:00:00 h v Monze 2017 a Viedni 2019. Z tucta „klasík“ vyhral jedenásťkrát. Neuspel len v Berlíne 2013, keď skončil druhý (2:04:05) za krajanom Wilsonom Kipsangom so stratou 42 sekúnd. Štyrikrát triumfoval v Londýne (2015, 2016, 2018, 2019), trikrát v Berlíne (2015, 2017, 2018), raz v Hamburgu (2013), Rotterdame (2014), Chicagu (2014) a na olympijských hrách v Riu de Janeiro (2016).

Pre lepšiu ilustráciu Kipchogeho výnimočnosti ponúkame jeho osobné rekord – 1500 m 3:33,20, 1 míľa 3:50,40, 3000 m 7:27,66, 5000 m 12:46,53, 10 000 m 26:49,02, polmaratón 59:25.

GBRIEL BOGDÁNYI

FOTO SITA/AP a INEOS 1:59 CHALLENGE

KIPCHOGEHO MEDZIČASY V MONZE 2017, BERLÍNE 2018 A VIEDNI 2019

5 km: 14:14 – 14:24 – 14:10

10 km: 28:21 – 29:01 – 28:20

15 km: 42:34 – 43:37 – 42:34

20 km: 56:49 – 57:56 – 56:47

25 km: 1:11:03 – 1:12:24 – 1:10:59

30 km: 1:25:20 – 1:26:45 – 1:25:11

35 km: 1:39:37 – 1:41:01 – 1:39:23

40 km: 1:54:04 – 1:55:32 – 1:53:36

maratón: 2:00:25 – 2:01:39 (svetový rekord) – 1:59:40,2 (najlepší čas histórie)