* 21. novembra 1929 Skačany (okres Partizánske)

† 22. februára 2022 Nitra

V rodisku sa venoval futbalu a volejbalu, ako gymnazista v Sokole Trenčín gymnastike, no medziškolské stretnutie Trenčín – Tábor odhalilo jeho vlohy na atletiku. Štrnásť mesiacov ju trénoval v Baťovanoch (dnes Partizánske), kde na Priemyselnej škole energetickej a strojárskej zhodou okolností vyučoval Anton Hajmássy. Pokračoval v tom počas štúdia na Pedagogickej fakulte UK v drese Slávie VŠ Bratislava (hral za ňu aj volejbalovú ligu) a od roku 1957 v Nitre, kde bol pedagógom Vysokej školy poľnohospodárskej, členom Slávie a kde žije dodnes.

V roku 1953 získal na majstrovstvách ČSR bronz vo výške (180) a v desaťboji v rámci vysokoškolskej skúšky dosiahol slovenský výkon roka (dobový bodový súčet 5174). Na jar roku 1954 na sústredení reprezentácie v Starej Boleslavi zdolal čs. majstra Miloslava Vlčeka a nominovali ho na Svetovú univerziádu do Budapešti, kde v desaťboji skončil štvrtý (5663, podľa dnešných tabuliek 6161). V tom istom roku sa prebojoval aj na ME 1954 do Bernu, tam mu patrilo 12. miesto (5401, 5929). Atletický život mu zmenila kniha strieborného medailistu v žrdi na ME 1946 Nikolaja Ozolina. Po naštudovaní ruského originálu sa vo svojej dovtedy najslabšej disciplíne zlepšil za rok z 312 na 384 cm (1954). Zdokonalil sa v nej tak, že 12-krát posunul slovenský rekord – z 375 na 430 cm. Túto výšku v Krakove v roku 1957 skočil na kovovej (vôbec prvý čs. rekord slovenského žrdkára) a v roku 1964 po doliečení úrazu chrbtice z lyžovačky dvakrát aj na laminátovej žrdi. Na Svetovej univerziáde v Paríži 1957 skončil deviaty (380). Vďaka žrdi už v roku 1955 ako prvý Slovák prekonal šesťtisícovú hranicu v desaťboji. Jeho rekord 6144 vydržal vyše 10 rokov, prekonal ho až Peter Ihring, mladší brat neskoršieho šéfa slovenskej atletiky.

V rokoch 1975 – 1989 15-krát na lyžiach bežal Bielu stopu SNP. Po kariére pôsobil ako rozhodca, funkcionár a tréner (viedol o. i. výškárku Dianu Lázničkovú-Malejčíkovú, účastníčku dvoch halových ME). Štartoval aj na veteránskych súťažiach. Spolu s Dušanom Čikelom je najstarší žijúci slovenský vrcholový atlét a účastník ME 1954.

Ocenenia: Majster športu (1958), Čestné uznanie SOV za celoživotné pôsobenie v duchu fair-play (1995), Čestný občan Skačian (2013).

Členom Siene slávy slovenskej atletiky je od roku 2022.