* 12. mája 1969 Krompachy
Najlepší slovenský prekážkár 20. storočia a prvý medailista atletických MS v ére samostatnosti – bronzový v Aténach 1997. Ako tretiak na spišskonovoveskej zédeeške sa prihlásil na atletiku a mal šťastie na trénerov: pol roka ho viedol Ľudovít Strache a potom desaťročie Štefan Schuller, ktorý ho trénoval aj v Košiciach na športovom gymnáziu a v Slávii VŠT. Pod jeho vedením ako 18-ročný vyhral na pretekoch Družba v Havane (14,07). Koncom roku 1989 s osobným rekordom 13,71 odišiel do Prahy – sprvu do Sparty k Ludvíkovi Svobodovi (na ME a HME 1990 skončil v rozbehu, na MS 1991 v semifinále) a po dvoch rokoch do Dukly k Janovi Pospíšilovi. V jeho skupine trénoval aj po rozdelení Československa ako člen bratislavskej Slávie UK (1993) či banskobystrickej Dukly (od 1994) a dosiahol aj najväčšie úspechy. Uprostred februára 1992 zlepšil v Prahe európsky halový rekord na 50 m prek. o štyri stotiny výkonom 6,41 (dodnes 12. čas na svete – z Európanov lepší len Francúz Doucouré v r. 2005 – 6,36). Na HME 1994 v Paríži sa slovenským rekordom 7,61 sa dostal do finále, v ňom rovnakým časom skončil piaty. Hviezdny rok 1997 začal 5. miestom na HMS v Paríži: ako jediný finalista bielej pleti dobehol z Európanov druhý v slovenskom rekorde 7,59. V lete sa stal národným rekordérom aj na 100 (10,32) a 200 m (20,81). Na stodesiatke stlačil osobák v júni v Helsinkách na 13,21 a 7. júla v Štokholme šokoval časom 13,13 – z bielych dovtedy zabehol lepší len Nemec Schwarthoff. Presne o mesiac vo finále MS v Aténach druhý raz: o dve stotiny predstihol Schwarthoffa a za 13,18 získal bronz. Priemer desiatich najlepších výkonov z 39 (!) štartov 1997 mal 13,25! Vyhral slovenskú anketu Atlét roka (prvý raz 1995) a vo všešportovej skončil druhý za vodným slalomárom Martikánom. Po životnom roku ho začali ho trápiť achilovky, aj tak sa však na HMS 1999 v Maebaši sľubným časom 7,59 dostal do finále na 60 m prek., no v ňom zakopol a dobehol až ôsmy. Sezónu 2000 pre zranenie nezakončil štartom na tretích OH, ale operáciou oboch achiloviek, po ktorých musel skončiť kariéru. Kováčova bilancia je úžasná: dvakrát štartoval na OH (1992: celkove 30. miesto – rozbeh 14,12 s, 1996: 25. – r. 13,62, štvrťfinále 13,70), päťkrát na MS (1991: 14. – r. 13,70, semifinále 13,89, 1993: 24. – r. 13,71, s. 14,02, 1995: 9. – r. 13,66, š. 13,40, s. 13,45, 1997: 3. – r. 13,36, š. 13,23, s. 13,38, finále 13,18, 1999: 20. – r. 13,63, š. 13,56), štyrikrát na halových MS (1993: 14. – r. 7,76, s. 7,84, 1995: 12. – r. 7,75, s. 7,75, 1997: 5. – r. 7,86, s. 7,62, f. 7,59, 1999: 8. – r. 7,59, f. 7,81), dvakrát na ME (1990: 18. – r. 14,06, 1994: 19. – r. 13,72) a štyrikrát na halových ME (1990: 21. – r. 7,99, 1992: 16. – r. 7,72, s. 9,14, 1994: 5. – r. 7,67, s. 7,61, f. 7,61, 2000: 14. – r. 7,74, s. 7,80). Získal titul armádneho majstra sveta 1995, na Svetovej univerziáde 1991 skončil 4., vo finále GP 1995 piaty a 1997 štvrtý. Získal 4 čs. tituly (dva na 110 m prek., jeden na 4 x 100 m a jeden halový na 50 m prek.) a 12 slovenských (8 na 110 m prek., jeden na 100 a 4 x 100 m, dva halové na 60 m prek. a jeden na 60 m). Ak zarátame aj tri roky, keď štartoval za české kluby, Kováč bol najrýchlejší slovenský prekážkár 15 rokov (1986 – 2000), čo je unikát. V súčasnosti už viac než desaťročie pôsobí vo VŠC Dukla Banská Bystrica – sprvu ako marketingový manažér, neskôr hlavný tréner a tréner atletiky.
Členom Siene slávy SAZ je od roku 2017.
