Toľko chodeckých legiend na jednom mieste ako v sobotu v Borskom Mikuláši sa u nás zíde málokedy. Nechýbali olympijskí víťazi Jozef Pribilinec a Matej Tóth, majstri sveta či Európy, medailisti z vrcholných podujatí, slovenskí šampióni a víťazi Záhoráckej dvadsiatky. Všetci prišli zagratulovať jubilantovi. Najstaršie „žijúce“ slovenské chodecké podujatie slávilo vzácne jubileum – päťdesiatku.

Viacerí zo slávnych a prominentných gratulantov dokonca nabrali odvahu a znova sa postavili na štart. Niektorí si dokonca trúfli na päťkilometrovú veteránsku súťažnú trať, iní len na päťstometrovú symbolickú exhibíciu chodeckých legiend.

Kysučan Peter Tichý, borskomikulášsky víťaz z roku 2003, sa na štart Záhoráckej dvadsiatky postavil v sobotu pätnásty raz, prvý raz po 10-ročnej pauze. Čerstvý tiež päťdesiatnik sa stále udržiava v skvelej kondícii, v Borskom Mikuláši získal slovenský veteránsky titul na 5 km výborným výkonom 24:56 min. Pre porovnanie, iba jediný dorastenec bol v sobotu rýchlejší.

„Ani vo sne by mi nenapadlo, že dám ešte päťku pod 25 minút,“ žiaril šťastný „Pefo“ Tichý, ktorý sa na oslavách jubilea Z-20 cítil výborne. „V utorok pred pretekmi som si skúsil zopár stometrových roviniek, no vtedy som nevyvinul takú rýchlosť, ako teraz v tempe pretekov. Apropo: šliapal som len o 1:50 min pomalšie, ako v roku 1984, keď som na Búroch vyhral prvý raz v živote, vtedy v kategórii mladších dorastencov.“

Na veteránsku päťku si trúfol i majster Európy 1990 na 20 km zo Splitu Pavol Blažek. Zašliapal ju za 28:04 min, celkovo skončil štvrtý a v rámci slovenského veteránskeho šampionátu druhý za niekdajším reprezentačným kolegom Peťom Tichým.

„V jubilejnom 50. ročníku Záhoráckej dvadsiatky som prišiel definitívne zavŕšiť svoju chodeckú kariéru. Prvý raz som tu súťažil hneď v premiérovom ročníku ešte ako žiak. Od roku 2004 som už nechodil, behám maratóny a polmaratóny. S prípravou na Záhorácku dvadsiatku som začal v januári, nachodil som odvtedy približne 180 km. V porovnaní s tým aké objemy som zvládal kedysi, je toto nič,“ smial sa skromný šampión Blažek.

Borskomikulášsky traťový rekordér na 20 km Roman Mrázek si na veteránskych 5 km netrúfol. „Od roku 1997, keď som zavesil maratónky na klinec, som už nechodil. Občas si zabehám, dva-trikrát v týždni po 8 kilometrov,“ vysvetľoval sokolovský rodák svoju absenciu na trati. Na okruhu sa však neskôr predsa len objavil – v exhibícii chodeckých legiend na 500-metrovej trati. Jej štart síce zmeškal, no k svojim bývalým kolegom sa po bežeckom „šprinte“ pridal asi 100 metrov po štarte…

Mrázekov rekord Záhoráckej dvadsiatky 1:21:42 h na 20 km nik neprekonal už 32 rokov. Bude večný? – vyzvedali sme od halového vicemajstra sveta na 5000 m, trojnásobného medailistu z halových ME a dvakrát piateho na OH.

„Šanca určite existuje, najmä juhoamerickí chodci by ju mohli mať aj v náročných podmienkach, ktoré zväčša na Búroch vládnu. Aj preto sa tu chodilo najmä po víťazstvo a umiestenie, časy nehrali takú úlohu,“ tvrdil Roman Mrázek.

Exhibičnú päťstovku absolvoval aj trojnásobný víťaz hlavnej kategórie Štefan Malík z chýrnej šurianskej chodeckej rodiny Malíkovcov. „Pekná akcia,“ pochvaľoval si „Pišta“ dianie v Borskom Mikuláši, kde vyhral dovedna až 8-krát, okrem troch triumfov medzi mužmi bol prvý v cieli aj v kategóriách starších žiakov (1979, 1980), starších dorastencov (1983, 1984) a veteránov (2004).

Na veteránsku päťtisícku alebo exhibičnú päťstovku sa v sobotu vydali i mnohé ďalšie osobnosti, ktoré písali históriu slovenskej i borskomikulášskej chôdze: bývalý tréner česko-slovenskej a slovenskej reprezentácie Juraj Benčík, olympijský šampión Matej Tóth, prezident Slovenského atletického zväzu a bývalý chodecký olympionik Peter Korčok, jeden z priekopníkov chôdze na Záhorí, niekdajší čs. žiacky rekordér a v 70. rokoch juniorský reprezentant Jozef Baďura, jeden z priekopníkov chôdze na východe Slovenska a tréner František Kažimír z Ruskova, neúnavný propagátor chôdze Milan Belko, rodičia súčasného slovenského reprezentanta Dominika Černého Dana a Jaroslav, šesťnásobný veteránsky víťaz Z-20 a zostavovateľ tabuliek podujatia Miroslaw Luniewski z Poľska, tradičný účastník pretekov, 73-ročný Jiří Kovanda z českého Berouna a nemohol chýbať ani o šesť rokov starší Piergiorgio Andreotti, synovec bývalého talianskeho premiéra Giulia Andreottiho, ktorý si na jubilejnom 50. ročníku zapísal jubilejný dvadsiaty štart.

„Keď sa tak dívam, kto všetko dnes prišiel, je mi veľmi ľúto, že nemôžem ísť na trať s vami,“ vravel rozcitlivený predseda organizačného výboru Ján Záhončík pred štartom päťstovky legiend. Namiesto trička a trenírok totiž zo zákulisia režíroval a dohliadal na hladký chod celého podujatia. Dvojnásobný víťaz Z-20 si však na druhý deň všetko vynahradil, na 22. ročníku chodeckých pretekov v Hlohovci skončil v súťaži veteránov na 3 km šiesty za 17:52 min…

„V Borskom Mikuláši sme si zvykli na príjemnú atmosféru a srdečných ľudí. Záhorácka dvadsiatka nás dojčila tak, ako matka dojčí dieťa. Ďakujeme všetkým generáciám organizátorov za snahu i obetavosť. Bodaj by takýchto podujatí bolo na Slovensku čo najviac,“ poďakoval sa za chodcov organizátorom – bývalým i súčasným – olympijský víťaz na 20 km zo Soulu 1988 Jozef Pribilinec. K jeho slovám niet čo dodať…

GABRIEL BOGDÁNYI

Texty k foto:

Finiš chodeckých legiend v exhibícii na 500-metrovej trati.

FOTO JÁN LUKY

A ešte spoločná fotografia chodeckých legiend na pamiatku.

FOTO JÁN LUKY

Dve osobnosti, ktoré tiež písali históriu Záhoráckej dvadsiatky – na trati jubilejného 50. ročníka Pavol Blažek a Miroslaw Luniewski z Poľska (vľavo s číslom 25).

FOTO JÁN LUKY

Starosta Borského Mikuláša Róbert Macek ocenil plaketami prítomných bývalých víťazov Z-20 a takisto aj ľudí, ktorí mali významný podiel na organizovaní podujatia. Na záver oceňovania prišla spoločná fotografia.

FOTO JÁN LUKY

Starosta Borského Mikuláša oceňuje olympijského víťaza Jozefa Pribilinca, v popredí kouč Juraj Benčík.

FOTO JÁN LUKY