Daniel Kováč sníva, že na tokijskej olympiáde bude stáť na štarte vedľa Mateja Tótha

Do konca roka bude ešte junior, no v netradičnom atletickom roku poznačenom koronakrízou si s trénerom Petrom Mečiarom spoločne zaumienili, že sa popasujú s obrovskou výzvou – pokúsia sa získať miestenku na budúcoročné olympijské hry. Talentovaný chodec Daniel Kováč mieni urobiť prvý krok už o necelý mesiac, 5. decembra na pretekoch na 50 km v talianskej Ostii neďaleko Ríma, ktoré budú zároveň slovenským šampionátom. „Na štart nastúpim s veľkou pokorou. Pred päťdesiatkou mám veľký, veľmi veľký rešpekt,“ vraví v rozhovore Daniel Kováč.
 

● Nemáte ani dvadsať a už ste sa rozhodli pre päťdesiatku. Nie je to príliš rýchly skok z 10-kilomerovej juniorskej trate na 50-kilometrový chodecký maratón?

„Už pred dvoma rokmi tréner Peter Mečiar vravel, že mám lepšie predpoklady na päťdesiatku ako na kratšie trate, a preto už dva roky cielene zaraďujeme do prípravy dlhšie vytrvalostné tréningy. Sedia mi lepšie, cítim sa v nich komfortnejšie ako v pretekoch na 10 km. Priznávam, je to veľký skok, no nebudem sa biť do pŕs, že hneď v premiére zašliapem na 50 km super výkon. Pred touto traťou mám obrovský rešpekt.“

● Prečo ste sa rozhodli pre prvú päťdesiatku v kariére už teraz v decembri v Ostii?

„Rozhodol fakt, že budú mať štatút majstrovstiev Slovenska a to je šanca získať v kvalifikácii na olympijské hry do Tokia navyše bonusové body do svetového rebríčka. Potrebujem doň aspoň dva výkony, tento by mohol byť prvý. Tréner mi spomínal, že keď mal Maťo Tóth osemnásť, predpovedal mu, že z neho bude špičkový svetový päťdesiatkar a – splnilo sa to. Azda bude mať pravdu aj v mojom prípade, keď tvrdí, že mám predpoklady pre túto disciplínu.“

● Zvládate náročné vytrvalostné tréningy?

„Dlhé a rýchle úseky mám v príprave rád odvtedy, odkedy sa venujem chôdzi. Tréner Mečiar ich zaraďoval do mojich tréningov podobne ako u Maťa Tótha už od dorasteneckého veku. Aj preto som vytrvalostne pripravený veľmi dobre. Kouč vraví, že podobné tréningy ako ja zvládal kedysi aj Maťo.“

● Čo je pre vás na päťdesiatkárskom tréningu najťažšie?

„Súvislá objemová príprava – taká, akú robí napríklad Maťo. Priznám sa, nie som dostatočne koncentrovaný na každodennú robotu a dvojfázové naháňanie objemov, čo mi tréner často vyčíta. Má pravdu a ja si to uvedomujem. Viem sa nastaviť na dva kvalitné tréningy v týždni, na ktorých zašliapem super časy, ale ostatné dni, keď mám chodiť pomalšie a naháňať objem, je to pre mňa problém. No a keď som sa do prípravy už konečne poriadne zahryzol, narušili ju zdravotné problémy – zápal šliach na oboch nohách i žlčníkové kamene… Veľmi si cením, že rady k päťdesiatke a všetkému, čo s ňou súvisí, mi dáva aj Maťo Tóth. Povzbudzuje ma, že mám na to, aby som ju zvládol.“

● Aký najdlhší tréningový úsek a v akom tempe ste doposiaľ absolvovali?

„Mám za sebou zatiaľ dve štyridsiatky, prvú v tempe 4:47 min na kilometer a druhú – išiel som ju minulú nedeľu – v tempe 4:49.“

● Celkovo máte aký pocit z prípravy na prvú päťdesiatku v živote?

„Hoci som zvládol aj ďalšiu tréningovú štyridsiatku, nie som úplne spokojný s prípravou. V posledných dvoch mesiacoch ma, ako som už spomenul, trápili rôzne zdravotné problémy. Nenachodil som preto potrebný objem, aký som mal v pláne. Snažil som sa to kompenzovať kvalitnými dlhými tréningami: napríklad nedávno som zašliapal aj rýchlych 35 km v tempe 4:48 min na kilometer, čo by na 50 km znamenalo výsledný čas rovné štyri hodiny, mám za sebou aj 25 km v tempe 4:38. Či to však postačí na dobrý výkon v Ostii, netrúfam si predpovedať.“

● Olympijský víťaz Matej Tóth, hoci má skúseností na rozdávanie, pred každou päťdesiatkou opakuje, že pred ňou má rešpekt. Asi vie, prečo…

„Päťdesiatka je extrémne náročná. V závere nedeľnej štyridsiatky som si naplno uvedomil, že v pretekoch by ma čakalo ešte 10 km a nebolo mi veru do smiechu. Na druhej strane však podobne ako v júni, keď som išiel 40 km prvýkrát a v ešte rýchlejšom tempe, aj teraz by som dokázal v tomto tempe odšliapať ešte pár ďalších kilákov, čo je pre mňa povzbudzujúce. Uvedomujem si však, že by to už asi poriadne bolelo. Pred päťdesiatkou mám veľký, veľmi veľký rešpekt.“

● Koľko ste priemerne nachodili za mesiac v poslednom polroku?

„Bolo to okolo 400 kilometrov, čo určite nie je v príprave na päťdesiatku oslňujúce číslo, ale ako som už povedal, kvantitu v počte nachodených kilometrov sme kompenzovali kvalitou v podobe rýchlych úsekov v dĺžke 30, 35 i 40 km. Absolvoval som napríklad 3-krát 20 km v tempe 4:31 – 4:33 min, 3-krát 25 km (4:38 – 4:39), 4-krát 30 km v tempe od 4:43 do 4:45, dve tridsaťpäťky (4:46 – 4:48), jedenkrát 36 km (4:48) a už spomenuté dve štyridsiatky, prvú v tempe 4:47 a druhú 4:49. Na ďalšiu päťdesiatku, jarnú,  musím v príprave nachodiť podstatne viac kilometrov ako doteraz.“

● Na aký výkon si v decembrovej premiérovej päťdesiatke v Ostii trúfate?

„Na moju prvú päťdesiatku sa teším, no na štart nastúpim s veľkou pokorou. V júni, keď som mal za sebou kvalitnú sériu tréningov, by som na rovnakú otázku odpovedal, že by som sa pokúsil prekonať métu štyri hodiny, ale teraz som opatrnejší. Hlavný cieľ je dôjsť do cieľa a získať medailu na majstrovstvách Slovenska. Ak by som k tomu pridal výkon do 4:06 h, bol by som spokojný, veď ešte pred pár rokmi to bol limit na olympijské hry… Rád by som urobil v Ostii prvý krok k splneniu môjho sna – prebojovať sa cez renking do Tokia a stáť vedľa Maťa Tótha na štarte olympijskej päťdesiatky. A ideálny scenár by bol, keby sa potom Maťo rozlúčil so skvelou kariérou opäť zlatou medailou a ja by som v ďalších rokoch išiel v jeho šľapajach.“

GABRIEL BOGDÁNYI

KTO JE DANIEL KOVÁČ

Šaliansky rodák (1. 7. 2001) súťaží za ŠK ŠOG Nitra, kde ho od začiatku kariéry pripravuje kouč Peter Mečiar. Na juniorských ME 2019 v Borase skončil v chôdzi na 10 000 m na 10. mieste, na ME 2018 do 18 rokov v Győri bol na 10 000 m 9. a v Európskom pohári 2019 v Alytuse 11. v pretekoch juniorov na 10 km. Vlani nečakane získal seniorský titul majstra SR na 5000 m v hale v druhom najlepšom slovenskom juniorskom výkone v histórii (20:43,87). Jeho osobný rekord na 10 km je 43:47 min. V roku 2019 ho vyhlásili za Chodca roka v kategórii mládeže.

Texty k foto:

Daniel Kováč na juniorských ME 2019 vo švédskom Borase.

FOTO PAVOL UHRIN

Na tréningu v spoločnosti kouča Petra Mečiara.

FOTO ARCHÍV (pm)

S pohárom a diplomom za titul juniorského majstra SR na 10 km, ktoré získal v septembri na Záhoráckej dvadsiatke 2020.

FOTO JÁN LUKY

Facebook
Twitter

Máte zaujímavý tip na článok?

Uspeli ste na pretekoch a chcete svoj výsledok spropagovat? Napíšte nám na nám na media@atletika.sk