Biedna infraštruktúra je v súčasnosti azda najväčšia „bolesť“ slovenského športu. Okrem futbalu, hokeja a tenisu ostatné športy nemajú moderné zodpovedajúce športoviská zodpovedajúce požiadavkám 21. storočia. Atletika nie je výnimka. Iba 11 štadiónov so 400-metrovými oválmi s umelým povrchom a minimálne so 6 dráhami po celej dĺžke, no viaceré z nich už dávno za zenitom funkčnosti, je na takmer 20-tisícovú členskú základňu málo.
Vedenie Slovenského atletického zväzu (SAZ) si tento problém uvedomuje a v rámci svojich možností sa snaží o zásadný obrat. Nejde to však zo dňa na deň, financovanie výstavby nových štadiónov nie je lacná záležitosť. SAZ (a ani iné športové zväzy) nemajú v rozpočte k dispozícii toľko finančných prostriedkov (sú prísne viazané na rôzne účely použitia), aby stavali štadióny. Môže však výraznou mierou pomôcť v spolupráci so samosprávou (mestá, obce, VÚC) k realizácii rôznych projektov v oblasti atletickej infraštruktúry – pri rekonštrukcii či výstavbe štadiónov. Vedenie SAZ intenzívne rokuje so zástupcami samospráv a spoločne sa snažia nájsť vždy najvhodnejší model financovania výstavby či modernizácie športovísk pre potreby kráľovnej športov.
„Hovorili sme so zástupcami miest naprieč celým Slovenskom od Malaciek až po Bardejov. Momentálne máme viac ako dve desiatky projektov v rôznych štádiách úrovne pripravenosti. Niekde majú už vypracované štúdie, inde o rekonštrukcii či výstavbe štadióna len uvažujú,“ vraví generálny sekretár SAZ Vladimír Gubrický.
Späť však k reálnym možnostiam zväzu v oblasti zlepšovania infraštruktúry. Pre slovenskú atletiku bolo kľúčové, že vláda vlani v decembri schválila projekt komplexnej rekonštrukcie Štadióna SNP na banskobystrických Štiavničkách. Olympijský šport číslo jeden totiž nemal dôstojný stánok medzinárodných parametrov. Po realizácii 13-miliónového projektu (do 31. 12. 2020) pod dohľadom Ministerstva obrany SR by mala mať atletika štadión s oválom a sektormi pre technické disciplíny spĺňajúci požiadavky potrebné pre certifikáciu IAAF – Construction Category I a Competition Category 3 až 5. Na štadióne VŠC Dukla by sa potom mohli uskutočniť prípadne aj ME do 18 rokov, o ktorých organizovaní Slovenský atletický zväz dlhodobo uvažuje. K schváleniu zásadnej rekonštrukcie štadióna na Štiavničkách významne prispel svojimi aktivitami prezident SAZ Peter Korčok.
Čo však ďalej? Moderné štadióny pre atletiku by radi mali aj v iných mestách.
„Novelizácia Zákona o športe 440/2015 z roku 2016 nám dosť zviazala ruky. V pôvodnej verzii sa totiž presadzovala téza, že zväzu budú mať možnosť voľne použiť prostriedky, ktoré dostanú ako dotáciu ako príspevok uznanému športu. Novela však jasne a striktne stanovila, koľko percent z týchto financií na čo môžeme použiť,“ vysvetľuje Peter Korčok možnosti použitia štátnych dotácií. „Z celkového objemu môžeme použiť na administratívu maximálne 15 percent. Minimálne 25 percent musí ísť na reprezentáciu a minimálne 35 percent na mládež, pričom z celkovej sumy určenej mládeži ide povinne 15 percent do klubov na aktívnu členskú základňu do 23 rokov a zvyšných 20 percent na mládež na základe iných kritérií, napríklad kvalitatívnych. Keď si to spočítate, dovedna je to 75 percent financií z príspevku pre uznaný šport. Zostáva nám 25 percent, ktoré môžeme rozdeliť podľa našich aktuálnych potrieb. Povinné percentá na reprezentáciu a mládež sú minimálne, zväčša v oboch oblastiach ešte pridávame financie, takže na iné veci vrátane investícií neostáva veľká suma, ako by si mohol ktokoľvek myslieť. Ak si niekto myslí, že 30 percent rozpočtu SAZ môžeme vyčleniť na investície, mýli sa. Nemôžeme – aj keby sme chceli. Nie je jednoduché zmestiť sa do povinných percent. Každý zväz má iné priority, každý rok je iný aj z hľadiska počtu vrcholných podujatí – raz ich je menej, inokedy viac, raz sú blízko a nie sú finančne také náročné, inokedy naopak. Toto nám spôsobuje komplikácie. Cieľom tých, čo zákon novelizovali a zviazali zväzy povinnými percentami, bolo eliminovať nepoctivé zväzy. Lenže toto rozhodnutie ublížilo 90 percentám ostatných. Preto – a nielen my – toto zošnurovanie percentami neustále pripomienkujeme.“
Odkiaľ môžu športové zväzy, vrátane SAZ, získať financie na výstavbu či modernizáciu infraštruktúry? Ciest je viac. Napríklad zo samostatnej výzvy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Na rok 2019 budú mať zväzy zrejme možnosť uchádzať sa o podiel z celkovej sumy 21 miliónov eur.
„Zatiaľ nepoznáme podmienky zadefinovania výzvy, či pôjde o financie na výstavbu nových objektov alebo na rekonštrukciu. Nie je totiž ešte vypísaná. V každom prípade sa budeme uchádzať o financie z tejto výzvy. Ak by sa nám podarilo získať napríklad 2 milióny eur, vieme podporiť osem spoločných projektov so samosprávami sumou 250-tisíc eur,“ pripomína Korčok.
Aj pre mestá a obce je jednoduchšie, ak majú pri zveľaďovaní atletickej infraštruktúry spoluinvestora. „Všade, kde sme rokovali o nových ováloch či rekonštrukcii súčasných, mestá deklarovali, že v prípade spolufinancovania zo strany SAZ by sa pustili do svojich projektov. Pre primátorov je ľahšie presadiť na zastupiteľstvách výstavbu či rekonštrukciu, ak na to majú financie z viacerých zdrojov. Veľmi dôležité však je, aby každý, kto chce dostať štátnu dotáciu na realizovanie svojho projektu atletickej dráhy, mal vysporiadané pozemky,“ upozorňuje generálny sekretár SAZ.
V prípade úspechu pri snahe získať financie z výzvy na infraštruktúru bude SAZ pri prípadnom rozdeľovaní finančných prostriedkov určite prihliadať na regionálne rozloženie. Vladimír Gubrický: „Východ a stred Slovenska sú priorita, no s podmienkou, že žiadatelia o príspevok budú mať všetko pripravené. Záujem o financie na rekonštrukciu či novú výstavbu evidujeme vo vyše 20 mestách.“
Ide o Bratislavu, Malacky, Nové Zámky (oprava), Piešťany, Nitru (oprava alebo výstavba nového štadióna), Šahy, Krupinu, Banskú Štiavnicu, Zvolen, Žiar nad Hronom, Žilinu, Martin, Dolný Kubín, Lučenec, Považskú Bystricu, Čadcu, Hriňovú, Košice, Bardejov, Svit, Humenné, Moldavu nad Bodvou a Spišskú Novú Ves.
„Takmer každý týždeň nás kontaktujú noví záujemcovia o spoluprácu, naposledy sa ozvali z Levíc. Záujem je až prekvapujúco veľký. V rámci našich možností vieme pomôcť aj zafinancovaním projektovej dokumentácie a odborným poradenstvom. V minulosti sme takto pomohli Kysuckému Novému Mestu a minulý rok Zvolenu, kde mali o výstavbu atletickej dráhy eminentný záujem. Ak ju však do roku 2020 nepostavia, financie nám vrátia. Takto sme ochotní pomôcť aj ďalším. Na tento účel máme v rozpočte 15 000 eur,“ vraví prezident SAZ Peter Korčok. „Okrem toho máme na rok 2019 v rozpočte 120-tisíc eur zadefinovaných ako investičné finančné prostriedky, čo nám odobrilo aj ministerstvo. Je na nás, čo podporíme. Naša snaha je rozdeliť tieto financie čo najväčšiemu počtu klubov na dovybavenie štadiónov, lebo stav v oblasti infraštruktúry naozaj nie je dobrý.“
Podľa šéfa atletiky by bolo najlepšie riešenie, ak by vznikol podobný projekt, akým podporila vláda Slovenský futbalový zväz. Do výstavby alebo modernizácie atletických štadiónov na úroveň zodpovedajúcu požiadavkám 21. storočia je nevyhnutné zapojiť štát, samosprávu (miestnu, VÚC) a SAZ. Združením prostriedkov sa črtá výrazne väčšia šanca na realizáciu projektov.
Okrem 21-miliónovej špeciálnej výzvy MŠVVaŠ SR na infraštruktúru môžu kluby získať dotáciu na výstavbu a rekonštrukciu športovísk z výzvy Úrad vlády SR v programe Podpora rozvoja športu na rok 2019 je zverejnená na webe SAZ v sekcii Infopanel).
„Financie z tejto výzvy, v ktorej je na rozdelenie proporčne podľa krajov 5 miliónov eur, sa môžu použiť na rekonštrukciu štadiónov, školských ihrísk i výmena športových povrchov – aj na atletických dráhach a ováloch,“ pripomína Korčok. Termín uzávierky predkladania žiadostí v tejto výzve je 15. marec 2019.
Tému financovania rekonštrukcie, modernizácie a výstavby štadiónov uzatvára generálny sekretár SAZ Vladimír Gubrický nasledovne: „Financie na tento účel je možné získať z viacerých zdrojov. Svedčia o tom príklady z nedávnej minulosti, ale treba byť aktívny.“
(GB)
SLOVENSKÉ 400-METROVÉ ATLETICKÉ OVÁLY
(s umelým povrchom minimálne so 6 dráhami po celej dĺžke)
Bratislava (Pasienky) 1970
Banská Bystrica 1974
Košice 1990
Nitra 1991
Dubnica Nad Váhom 2001
Trnava 2002
Nové Zámky 2005
Bratislava (Mladá Garda) 2005
Nové Mesto Nad Váhom 2006
Skalica 2014
Šamorín 2016
Poznámka: Za mestom uvádzame rok odovzdania do užívania.
