Pred deviatimi sa na Olympijskom štadióne v Berlíne usmievala ako slniečko. Nielen počas súťaže, keď si ju akosi nezvyčajne často vyberal do svojich záberov televízny kameraman, ale aj po nej. Kladivárka Martina Hrašnová vtedy na MS, ktoré ozdobili Boltove famózne svetové rekordy 9,58 na 100 a 19,19 na 200 metrov, získala 22. augusta 2009 bronz. Najskúsenejšia členka našej výprava na berlínskych ME 2018 sa vracia na miesto činu. V piatok o 10.00 h bude v kvalifikačnej A-skupine bojovať o svoje štvrté európske finále. Limit na priamy postup je rovných 70 metrov.

Martina, na ME štartujete šiesty raz, nik z našej výpravy nemá na konte toľko účastí. Ako si spomínate na premiéru v Mníchove 2002, kde ste štartovali ešte ako juniorka, čerstvá vicemajsterka sveta v tejto vekovej kategórii?

„Šampionát nasledoval krátko po juniorských MS v Kingstone na Jamajke, kde som získala striebro. Napriek tomu som mala vysoké ambície. ME som však nezvládla, v kvalifikácii som sotva prekonala 60 m a skončila som na konci tretej desiatky. Bola som veľmi sklamaná. Vo výprave boli vtedy so mnou ešte ako aktívni pretekári súčasný prezident zväzu Peťo Korčok a šéftréner Maťo Pupiš. Som rada, že sú dnes na čele atletického zväzu práve takíto ľudia, ktorí na vlastnej koži okúsili nevyspytateľnosť vrcholového športu.“

Na ktorý z predchádzajúcich piatich európskych šampionátov spomínate najradšej?

„Samozrejme, na oba medailové. ME v Helsinkách aj v Zürichu si spájam najmä s peknými emóciami. Zürišská medaila sa rodila o niečo ťažšie ako helsinská, musela som hodiť viac a aj celá súťaž bola napínavejšia. Navyše, vtedy mi medaila zabezpečila aj účasť v družstve Európy na Kontinentálnom pohári. Aj preto si ju asi vážim o niečo viac ako helsinskú.“

Do finále ste sa na ME prebojovali zatiaľ tri razy, okrem dvoch medailí máte v zbierke ešte aj siedmu priečku z Amsterdamu 2016. Veríte, že sa v Berlíne pozriete do elitného finálového tucta aj štvrtý raz?

„Nebudem zahmlievať, veľmi by som chcela byť opäť vo finále. Verím, že sa to môže opäť podariť.“

Čo si myslíte, koľko bude potrebné hodiť na postup do TOP 12, a čo bude pre vás osobne kľúčové, aby sa to podarilo?

„Myslím, že bude stačiť i 69 metrov. Občas sa mi stáva, že hodím dobrý a ďaleký výkon tesne mimo výseče. Preto bude dôležité, aby som v kvalifikácii predviedla aspoň jeden presný a dostatočne dlhý pokus.“

Ako vám vyšla záverečná príprava pred berlínskym šampionátom? Na čom ste najviac s trénerom Rudom Lukáčom pracovali?

„Po dvoch komplikovaných rokoch ovplyvnených zranením sme prípravu v prvom rade sústredili na splnenie limitu na ME. K tomuto cieľu sme vyladili úvod sezóny. Ten mi vyšiel nad očakávanie. Ďalšie ladenie formy sme smerovali už k ME. Záver mi, žiaľ, skomplikovali nepredvídané zdravotné problémy. Najprv prechladnutie aj napriek pretrvávajúcim horúčavám, neskôr žalúdočné problémy z húb. Tieto fakty sa podpísali pod pocity únavy a pokles formy. Verím však, že v poslednom týždni som si dostatočne oddýchla a sily sa mi vrátia v pravý čas.“

Naposledy ste súťažili 7. júla na majstrovstvách Slovenska v Trnave. Nemôže byť pre vás hendikep, že ste v sezóne absolvovali len štyri preteky a posledné viac ako mesiac pred berlínskou kvalifikáciou?

„V mojom veku sa po súťaži zotavujem o niečo dlhšie ako kedysi. Preto sme sa s trénerom Lukáčom v záujme toho, aby som na ME dosiahla čo najlepší výkon rozhodli neunavovať telo zbytočnými štartmi a dali sme prednosť tréningu. Verím, že som dostatočne skúsená, aby nedostatok štartov nebol pre mňa hendikep. Odhadujem, že v atletickej kariére mám na konte viac pretekov ako ktokoľvek v štartovej listine ženského kladiva.“

V tomto roku ste na súťaži hádzali štyrikrát, trikrát ste prekonali 70 metrov – 2. júna na lige v Banskej Bystrici (73,25), 12. júna v Ostrave na Zlatej tretre (70,81) a 7. Júla na domácom šampionáte v Trnave (71,11). Ak sa vám to podarí v Berlíne vo finále, na čo by to mohlo stačiť?

„Odhadujem, že na prvú osmičku bude potrebné hodiť blízko k 72 metrom a medailový hod bude mať hodnotu 74 metrov a viac.“

Práve na Olympijskom šampionáte v Berlíne ste získali v roku 2009 bronz na majstrovstvách sveta. Čo by ste povedali na to, keby ste si taký istý kov priviezli domov aj teraz?

„Momentálne si netrúfam mať takéto ambície, ale určite budem bojovať zo všetkých síl o čo najlepšie umiestnenie.“

GABRIEL BOGDÁNYI

Texty k foto:

Martina Hrašnová dúfa, že sa jej na ME podarí dostať sa štvrtý raz do finále.

FOTO PAVOL UHRIN

Vo finále na ME 2014, kde získala striebro.

FOTO SITA/PAVOL UHRIN

Radosť Martiny Hrašnovej z bronzu na MS 2009 v Berlíne.

FOTO SITA/GABRIEL BOGDÁNYI

HRAŠNOVEJ „VEĽKÉ“ MEDAILY

STRIEBRO: ME 2012 Helsinki

STRIEBRO: ME 2014 Zürich

STRIEBRO: juniorské MS 2002 Kingston

STRIEBRO: juniorské ME 2001 Grosseto

STRIEBRO: Svetová univerziáda 2009 Belehrad

BRONZ: MS 2009 Berlín

BRONZ: Kontinentálny pohár 2014 Marakéš

TRIKRÁT HRAŠNOVÁ A BERLÍN 2009

Martina Hrašnová pred MS 2009 tvrdila, že na postup do finále postačí 70 m. Realita? Talianka Clarettiová ako 12. hodila 70,01 m. Po úspešnej kvalifikácii na otázku, či výkon 71,50 m, ktorým sa prebojovala do súboja o medaily, bude dosť na postup do užšieho finále, odvetila – áno. Ako ôsma postúpila opäť Clarettiová výkonom o šesť centimetrov lepším. No a do tretice to Hrašnovej vyšlo pri tipovaní výkonu zaručujúceho medailu. Pred MS a aj po kvalifikácii vravela, že za 74,50 bude minimálne bronz. Bol… Získala ho ona výkonom 74,79 m. Martine vtedy dokonca vyšla aj predšampionátová predpoveď, že vo finále padne svetový rekord. Poľka Wlodarczyková hodila 77,96 m, o 16 cm viac dovtedajšie maximum Rusky Lysenkovej.

Martina finálovú súťaž kladivárok takmer nestihla. Našťastie, iba vo sne. „Snívalo sa mi, že som zmeškala preteky. Vzápätí som sa zobudila a s úľavou som si vydýchla, že je to naozaj iba sen,“ opisovala vtedy Hrašnová situáciu, ktorá ju poriadne vystrašila. Na Olympijskom štadióne sa však v realite objavila včas a vybojovala pre Slovensko bronz.

Hoci skončila „až“ tretia, v jednom bola zo všetkých 12 finalistiek MS 2009 najlepšia. Kameraman, ktorý snímal ženské kladivo, si do svojich záberov najčastejšie vyberal práve Martinu Hrašnovú. Dôvod? Mala jednoznačnej najkrajší úsmev zo všetkých. Nevyrušovala slovenskú rekordérku nezvyčajná pozornosť televíznej kamery? – vypytovali sa jej po súťaži novinári. „Vôbec som si to nevšimla,“ odvetila prekvapene. „Ale ak to tak bolo, vôbec mi to neprekážalo.“

(gb)