Skvelý Ján Volko! Slovenský šprintérsky rekordér finišoval vo finále behu na 60 m na 37. halových ME v Istanbule piaty v sezónnom maxime 6,57 sekundy. Vo svojom štvrtom finále na HME štvrtú medailu za sebou nepridal, no v Ataköy aréne predviedol parádne výkony. Už v rozbehu skresal zo svojho tohtosezónneho maxima 6,66 štyri stotinky (6,62), v semifinále sa zlepšil na 6,58 a vo finále dokonca na 6,57, čo je jeho druhý najlepší výkon v kariére (iba 0,02 s za vlastným rekordom SR 6,55 z Madridu 2020) a dosiahol ho už, neuveríte, šiesty raz! Hranicu 6,60 pokoril vo finále dovedna už trinástykrát.

Zlato si vybojoval taliansky šampión Samuele Cecarelli (6,48) pred obhajcom zlata a olympijským víťazom na 100 m z Tokia 2021, krajanom Marcellom Jacobsom (6,50), bronz získal nečakane Henrik Larsson vo švédskom rekorde 6,53 (6,529) o tisícinku pred poľským šampiónom Dominikom Kopecom (6,530). Až siedmi finalisti sa dostali pod hranicu 6,60 sekundy. Výkon 6,57, ktorým bol Volko v Istanbule piaty, by na všetkých HME s výnimkou rokov 1994, 2000 a 2013 vždy stačil na medailu.

„Piate miesto si veľmi cením, v takejto konkurencii je úžasné. Trikrát som si dnes zlepšil sezónne maximum, čo je super, aj keď som trochu sklamaný, že som vo finále nepredviedol ideálny beh, ale som rád aj za tento výkon a teším sa z neho. Mám radosť aj z toho, že som sa do bojov o medaily vôbec dostal. Je to neuveriteľné, že sa mi to podarilo na štyroch šampionátoch za sebou. Konkurencia, aká sa zišla v istanbulskom finále, sa nedá porovnať so žiadnou z predošlých mojich finále na halových ME,“ komentoval finále Ján Volko a na margo malej semifinálovej drámy ešte poznamenal: „Sedieť v ´horúcom´ kresle po prvom semifinále a čakať, či sa s časom dostanem do finále, to bol teda poriadny nervák. Žiaľ, už som to nemal vo svojich rukách, nemohol som s tým už nič robiť.“

“Janko predviedol na šampionáte parádne vystúpenie, inak sa to nedá ani nazvať,” komentoval šéftréner SAZ Radoslav Dubovský Volkovo účinkovanie na HME v Istanbule. “Na vrchol roka išiel s 30. najlepším výkonom z kvalifikovaných, ale vedeli sme, že rozdiely medzi šprintérmi sú malé, a že aj on môže pokojne pomýšľať na finále. A navyše, ako som spomenul na predšampionátovej tlačovke, tréneri Naďka Bendová a Robo Kresťanko vedia svojho zverenca vždy perfektne pripraviť na vrchol sezóny. Dokážu vyladiť formu v správny moment. Hoci nesiahol tentoraz na medailu, ktorá visela vysoko a musel by o dve stotinky zlepšiť slovenský rekord, dosiahol vynikajúci výsledok. Všetci mu ďakujeme za krásne atletické divadlo.” 

Dvadsaťšesťročný Volko štartoval už na svojich piatych halových ME, viac účastí na kontinentálnych šampionátoch pod strechou majú len sestry Velďákové – trojskokanka Dana súťažila na HME osemkrát, diaľkarka Jana sedemkrát. Na predošlých troch šampionátoch bral najrýchlejší Slovák vždy medailu – Belehrad 2017 striebro, Glasgow 2019 zlato, Toruň 2021 bronz. Bez nej ostal len v premiére v roku 2015 v Prahe, keď nemal ešte ani 19 rokov.

“Janko podal vynikajúci výkon, opäť sa jeho tímu podarilo perfektne načasovať formu. Piata priečka je ďalší z jeho veľkých úspechov,” komentoval Volkovo umiestenie prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok.

Ján Volko (Naša atletika Bratislava ) ešte pred súbojom o medaily skončil tretí časom 6,58 sekundy v I. semifinále, čo mu nestačilo na priamy postup. Z každého z troch semifinále totiž išli ďalej prví dvaja. Ďalej sa dostal až s časom, čo sa podarilo ešte aj Poliakovi Kopecovi (6,59), ktorý finišoval hneď za Volkom. Úvodné semifinále vyhral Talian Ceccarelli v európskom výkone roka 6,47 pred Britom Prescodom (6,52). Volko zabehol celkovo piaty najlepší semifinálový výkon.

Okrem neho, Ceccarelliho, Prescoda a Kopeca sa do súboja o medaily kvalifikovali ešte Talian Jacobs (6,52), Larsson zo Švédska (6,56), Brit Azu (6,59) a Fuchs z Rakúska (6,60).

„Čakanie na postup som dosť prežíval, lebo to človek nemá vo svojich rukách, ale napokon to dopadlo všetko dobre,“ usmieval sa Volko. „Keď bolo isté, že idem ďalej, prežíval som krásne chvíle, tešil som sa. Teraz je všetko otvorené, už si môžem ísť plniť ďalšie sny. Odštartoval som slabšie, no v závere som to aspoň trochu napravil a dosiahol som pekný čas. Som šťastný, že som postúpil. Vo finále musím bežať ešte rýchlejšie, ak chcem dosiahnuť nejaký pekný výsledok. Budem sa o to veľmi snažiť. Časy súperov sú veľmi kvalitné. Chcem zabehnúť dobrý výkon. Uvidíme, na čo to bude stačiť.”

Výborná Gabika Gajanová zlepšila v I. semifinále behu na 800 m na  v Istanbule slovenský rekord, ale na postup do 8-členného finále to nestačilo. Dvadsaťtriročná atlétka AK ZŤS Martin finišovala šiesta za 2:01,70 min a o 15 stotín zlepšila historické maximum Gabriely Sedlákovej zo 7. 3. 1987 z halových MS v americkom Indianapolise, kde si vtedy vybojovala striebornú medailu. Gajanovú klasifikovali celkovo na deviatej priečke – ako prvú nepostupujúcu. Chýbalo jej napokon len 21 stotín…

“Som sklamaná, tento pocit vo mne trochu viac prevláda, lebo som sa chcela kvalifikovať do finále,” podotkla Gajanová v mixzóne. Pocity sklamania z nepostupu sa v nej však miešali s pocitom radosti z prekonania “bradatého” rekordu.

“Chcela som od seba viac. Ešte si to všetko musím nechať prejsť hlavou… Z rekordu mám radosť, ale mohlo to dopadnúť lepšie. Taktiku som dodržala tak na päťdesiat percent. V závere som mala byť oveľa agresívnejšia. Dostala som lakťom od Francúzky Raharolahyovej, vtedy som mala ísť pred ňu a nie čakať. Možno práve vtedy som prišla o výhodnejšiu pozíciu. Celkovo mám zmiešané pocity. Teším sa, že som na šampionáte mohla štartovať, je môj prvý seniorský halový, ale chcela som viac. teraz si dám týždeň voľna, a potom začnem s prípravou na letnú sezónu.”

Bývalá medailistka z mládežníckych šampionátov vonku (ME 2016 do 18 rokov, MEJ 2017) bežala až takmer do zvonenia pred posledným 200-metrovým kolom na šiestej pozícii, no potom zrýchlila, vytiahla sa na štvrtú priečku, ale v záverečnej stovke jej došli sily a súperky sa cez ňu dostali.