Gabriela Gajanová 11. na OH v Paríži, ani slovenský rekord 1:58,22 jej nestačil na postup do finále osemstovky: Bol to môj veľký sen a stále je

Gabriela Gajanová sa napriek vlastnému aj národnému maximu 1:58,22 neprebojovala do pondelňajšieho finále (21.47 h) osemstovky na olympijských hrách v Paríži. Úradujúca vicemajsterka Európy z júnového Ríma skončila v druhom z troch nedeľňajších semifinále na šiestej priečke. Priamo do boja o medaily postúpili prvé dve, pričom 24-ročná Liptáčka okamžite nemala ani šancu dostať sa ďalej prostredníctvom dosiahnutého času – to bolo vyhradené len pre dve účastníčky.

„Bolo to dnes rýchle, ale celkovo bol náš beh výborný. Snažila som sa z neho vyťažiť. Mrzí ma, že to nevyšlo na finále, ale zároveň mám radosť z národného rekordu, ktorý naozaj dlho odolával. Pocity sú teda také zmiešané,“ povedala v prvej reakcii pre STVR členka AK ZŤS Martin, ktorej prípravu zastrešuje VŠC Dukla Banská Bystrica.

„Usilovala som sa držať sa čela a robiť, čo sa dá, vyviezť sa a zabojovať na posledných metroch, ale dnes to bolo ťažké. Nevedela som prepnúť na šestku, akoby som išla so zatiahnutou ručnou brzdou,“ referovala zverenka švajčiarskeho kouča Louisa Heyera. Nastúpila s najhorším osobným rekordom aj sezónnym maximom zo všetkých ôsmich aktérok svojho behu.

Gajanová bude v sumárnej výsledkovej listine tejto disciplíny figurovať na 11. mieste. Vyrovná tým najlepší slovenský výsledok na 800 m na OH. Presne jedenásta bola aj iná Martinčanka a exzverenka Pavla Slouku Lucia Klocová v Pekingu 2008 (1:58,80 v semifinále).

Na postup časom bolo treba 1:57,78, čo predviedla domáca Rénelle Lamoteová ako štvrtá v cieli Gajanovej semifinále za treťou Američankou Juliette Whittakerovou (1:57,76), ktorú Slovenka zdolala na druhej pozícii v piatkovom úvodnom rozbehu…

„Ťažko povedať, či by som v sebe dokázala nájsť ešte viac síl. Myslím si, že dnes som do toho dala maximum. O to viac ma mrzí, že mi finále ušlo. Snažila som sa nevnímať vysoké tempo, udržať sa v klbku bežkýň. Po šesťstovke sa mi začali trošku vzďaľovať, nezachytila som zrýchlenie a tam sa to zrejme zlomilo. Ale aj tak som ešte dokázala na poslednej rovinke ťahať. Kvalitné časy svedčia o tom, že to bol naozaj rýchly beh,“ upozornila Slovenka, ktorá sa oproti rozbehu zlepšila o 2,07 sekundy.

Druhé semifinále s Gajanovou vyhrala Etiópčanka Tsige Dugumová (1:57,47) pred Shafiquou Maloneyovou zo Svätého Vincenta a Grenadín. Celkovo najrýchlejšia za 1:56,86 bola obhajkyňa striebra z Tokia a pri absencii amerických zostávajúcich medailistiek Athing Muovej (zlato) a Raevyn Rogersovej (bronz) hlavná favoritka na zlato Keely Hodgkinsonová z Veľkej Británie.

Finále uniklo Hodgkinsonovej krajankám: víťazke Gajanovej rozbehu Jemme Reekieovej (v nedeľu piata pred Slovenkou za 1:58,01) a ešte len 17-ročnej Phoebe Gillovej (1:58,47), ktorá pod vplyvom olympijskej šance oželela júlové ME U18 v Banskej Bystrici. Menoslov finalistiek doplnili Juhoafričanka Prudence Sekgodisová (1:57,57), Keňanka Mary Moraaová (1:57,86) a Etiópčanka Worknesh Meseleová (1:58,06).

Slovenský rekord Gabriely Sedlákovej 1:58,37 platil od berlínskeho 21. augusta 1987, čiže bezmála 37 rokov. „Pamätám si, ako som sa ešte s trénerom Pavlom Sloukom rozprávala o tom, že by som rekord mojej menovkyne Gabriely Sedlákovej chcela raz prekonať. Teraz sa ja môžem pýšiť slovenským rekordom na osemstovke. Som na tento výkon nesmierne hrdá,“ netajila “GaGa” z Bobrovca.

„Verím, že nový osobák ešte dokážem stlačiť. Tréningy tomu nasvedčujú. Mám veľkú radosť, že slovenský rekord padol, ale veľmi si prajem ešte ho vylepšiť. Olympiáda mi ukázala, že špičkový level je naozaj vysoko a svet ide stále dopredu. Aj my sa potrebujeme neustále posúvať, aby sme dokázali konkurovať a súťažiť s najlepšími,“ vyhlásila Gajanová.

Do nedele mala top výkon 1:58,78, ktorý predviedla vlani 4. septembra vo švajčiarskej Bellinzone. Vo finále kontinentálneho šampionátu 2024 v talianskej metropole dosiahla o stotinku horší čas 1:58,79. „Mala som dobre natrénované a dokonca si myslím, že som pripravená aj na lepšie časy. Robila som, čo sa dalo, ale na finále to nestačilo,“ povzdychla si Gajanová. Pred troma rokmi pri svojej premiére pod piatimi kruhmi obsadila 25. priečku (2:01,41). Na prienik do semifinále jej vtedy chýbalo jedno miesto, respektíve 25 stotín.

„V denníčku som mala pred touto sezónou zapísané, že chcem medailu z majstrovstiev Európy a olympijské finále. Prvý cieľ sa podarilo splniť, druhý mi tesne ušiel. Snívať treba. Vraví sa, že keď netrafíte Mesiac, ešte stále sú na nebi hviezdy. Čím vyššie je nastavená latka, tým viac môžete byť spokojný s tým, čo z toho vzíde. Sú tam tiež vety o tom, že mám byť sama sebe veľkou oporou, ale aj spomienky na to, akým obdobím som si prešla. To mi dodáva veľkú vnútornú silu,“ zverila sa Gabika.

„Moja sebadôvera pred olympijskými hrami vyplývala z tréningových ukazovateľov a aj z výsledkov v tejto sezóne. Podarilo sa mi konečne vyhrať na pretekoch a získala som striebro na majstrovstvách Európy, hoci kontinentálna úroveň je niekde inde ako svetová,“ uznala Gajanová.

„Teraz už môžem prezradiť, že som pred olympijskými hrami myslela na finále. Ak by som to povedala nahlas, uplietla by som si na seba bič. Bol to môj veľký sen a stále je. Verím, že je v mojich silách, aby som dokázala konkurovať najlepším na svete. Dnes mi to o pár miest nevyšlo, ale sme s trénerom na dobrej ceste,“ vyhlásila na záver Gajanová a úchytkom dodala: „Dosiaľ som bola absolútne koncentrovaná na preteky, ale teraz budem mať dva dni na to, aby som sa porozhliadla po Paríži a možno navštívila aj iné športy.“