Od roku 2013 vládla v ankete slovenský atlét roka Matej Tóth s Jánom Volkom. Ich kraľovanie prerušila jediný raz v roku 2021 prekážkarka na 400 m Emma Zapletalová. Tentoraz, v 31. ročníku ankety, sa im „postavila do cesty“ opäť prekážkarská špecialistka. Hlavnú kategóriu ankety Atlét roka 2023 vyhrala Viktória Forster, ktorá si ocenenie prevzala na galavečere SAZ v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.
Zverenka Kataríny Adlerovej nazbierala v hlasovaní 15 novinárov, 17 atletických odborníkov (tréneri, funkcionári) a zástupcov 43 klubov 664 bodov, o 22 viac ako trojnásobný víťaz ankety Ján Volko a v tesnom súboji o najvyššie pozície skončila tretia Gabriela Gajanová so 606 bodmi. Viktória Forster je štrnásta víťazka ankety a len piata žena. Pred ňou si na kráľovský trón sadli kladivárka Martina Hrašnová (2009), trojskokanka Dana Velďáková (2011), Lucia Hrivnák Klocová (2012) a Emma Zapletalová (2021).
Dvadsaťjedenročná Viktória Forster zaujala v roku 2023 najmä triumfom na 100 m prekážok na Svetovej univerziáda v čínskom Čcheng-tu, kde vo finále splnila i mimoriadne prísny limit na OH 2024 v Paríži. Jej čas znamenal aj tretie zlepšenie slovenského rekordu v letnej sezóne. Odchovankyňa atletiky v Brezne zaujala i zrýchlením sa na hladkej stovke, keď na júlovom mítingu P-T-, v Banskej Bystrici časom 11,26 prekonala 55-ročný slovenský rekord Evy Gleskovej (11,29) z OH 1968 v México City! Na stovke si na Svetovej univerziáde vybojovala striebro.
„Sezóna 2023 bola dlhá a náročná, ale zároveň aj krásna. Okúsila som v nej, aké to je byť na vrchole a takisto ako pekne spadnúť – s prepáčením – na ‚hubu‘. Najemotívnejšie chvíle v letnej sezóne som zažila na univerziáde v Číne, kde som si splnila niekoľko svojich snov. Získala som striebro na stovke, čo ma pravdupovediac veľmi prekvapilo. Vzápätí prišlo zlato na 100 m prekážok a spolu s ním aj vysnívaná miestenka na moje prvé olympijské hry v kariére v roku 2024 v Paríži,“ hodnotila Viki roka 2023. „Mrzí ma však, že mi nevyšli halové ME v Istanbule, ME do 23 rokov v Espoo, kam som išla s odhodlaním zaútočiť na medailové pozície, a ani MS v Budapešti. Ešte ani teraz nechápem, prečo som spravila takú obrovskú chybu. Napriek tomu však bol uplynulý rok úžasný, hoci som ním prešla ako po horskej dráhe.“
Zo 75 hlasujúcich prisúdilo talentovanej atlétke ŠK ŠOG Nitra prvú priečku až 39, z nich bolo 29 zástupcov klubov a 16 atletických odborníkov plus novinárov. Druhý v ankete Ján Volko sa ocitol na prvej priečke u 25 hlasujúcich (13 kluby + 12 odborníci), najvyšší počet bodov dostali 4-krát aj Gabriela Gajanová s bronzovým medailistom z MS v dlhom triale Petrom Fraňom, 2-krát sa na prvej priečke ocitol chodec Dominik Černý a raz vytrvalec Peter Ďurec. Zaujímavé je, že z tria najúspešnejších sa Viktória Forster na rozdiel od Volka a Gajanovej neobjavila na všetkých hlasovacích lístkoch – chýbala na dvoch patriacim zástupcom klubov…
Šprintérsky rekordér Ján Volko (tréneri Naďa Bendová – Róbert Kresťanko) sa v ankete Atlét roka dostal do elitnej desiatky už ôsmy raz: trikrát vyhral (2017, 2019, 2022), štyrikrát bol druhý (2018, 2020, 2021, 2023) a raz deviaty (2016). To, že už takmer dekádu patrí k európskej špičke, potvrdil i v roku 2023. Na halových ME v Istanbule unikátny štvrtý raz za sebou (2017, 2019, 2021, 2023) postúpil do finále, kde skončil piaty, na Európskych hrách v Chorzówe získal na 200 m bronz a na 100 m ho klasifikovali na 5. priečke, na Svetovej univerziáde v Čcheng-tu mu len tesne ušla medaila na 200 m (4. miesto).
„S halovou sezónou, ktorá mi priniesla štvrté finále na halových ME na 60 m, som spokojný. Ak by som v nej mohol niečo zlepšiť či zmeniť, bol by to štart v istanbulskom finále, ktorý mi veľmi nevyšiel. Prvá časť letnej sezóny mi vyšla podľa predstáv. Škoda len, že poveternostné podmienky na Európskych hrách v Chorzówe neboli lepšie. Túto časť atletického leta hodnotím pozitívne,“ sumarizoval 26-ročný Volko svoj atletický rok 2023. „V druhej časti som si maximálne užil míting P-T-S v Banskej Bystrici, kde som vo výbornej atmosfére dva razy vyhral a dosiahol som pekné výkony. Na univerziáde v Čcheng-tu som doplatil na spomalenie pri výbehu zo zákruty, tam som na dvojstovke prišiel o medailu. Na MS v Budapešti som dosiahol umiestenie, aké sme približne očakávali, ale s výkonmi nemôžem byť spokojný.“
Tretia v ankete, niekdajšia medailistka z mládežníckych šampionátov Gabika Gajanová má za sebou jednoznačne najúspešnejší „dospelácky“ rok. V behu na 800 m na Európskych hrách v Chorzówe si vybojovala bronzovú medailu a v lete prvý raz v kariére pokorila dvojminútovú hranicu. Dokázala to až trikrát – najlepšie za 1:58,78 min, čím splnila limit do Paríža a po Tokiu 2021 sa môže chystať na svoju druhú olympiádu. Martinská bežkyňa utvorila aj tri slovenské historické maximá – v hale na 800 m na ME v Istanbule 2:01,70 (9. miesto) a v lete na 600 m (1:26,61) a 1000 m (2:38,64).
„Najväčšiu radosť mám z toho, ako mi vyšla príprava. Celý čas som ostala zdravá a to mi pomohlo v tréningoch napredovať. Následne som to na súťažiach pretavila do kvalitných výkonov. Udržala som si konzistentnú úroveň výkonov,“ zdôraznila 24-ročná zverenka švajčiarskeho kouča Louisa Heyera. „Veľmi ma potešila bronzová medaila z Európskych hier, kde sa súťažilo v netradičnom formáte, takisto výkony pod dve minúty, no najmä septembrový osobný rekord 1:58,78, ktorým som sa kvalifikovala na olympijské hry v Paríži. K úplnej spokojnosti mi chýbali azda len postupy do finále na halových ME v Istanbule a do semifinále na MS v Budapešti.“
Za trojicou najlepších skončili v hlavnej kategórii už s väčším odstupom bronzový z MS v Innsbrucku v dlhom triale Peter Fraňo s 3-bodovým náskokom pred chodcom Dominikom Černým, najlepším slovenským atlétom na augustových MS v Budapešti (19. v chôdzi na 35 km).
Viktória Forster sa na slávnostnom pódiu objavila dvakrát. Okrem hlavnej kategórie totiž triumfovala aj v mládežníckej kategórii so 153 bodmi s náskokom 21 bodov pred senzačným bronzovým medailistom z juniorských ME v Jeruzaleme, výškarom Robertom Ruffínim ml. Bratislavský mladík však triumfoval v kategórii „Prekvapenie/Objav roka“.
„Rok 2023 hodnotím veľmi pozitívne a aj napriek všetkým zdravotným komplikáciám to bola jednoznačne moja najlepšia sezóna v zatiaľ krátkej atletickej kariére,“ podotkol syn slovenského rekordéra Roberta Ruffíniho st., ktorý túži vybojovať si miestenku na budúcoročné júnové ME v Ríme.
Po druhých priečkach v rokoch 2021 a 2022 získala prvenstvo v ankete Atlét roka v trénerskej kategórii dospelých Katarína Adlerová, ktorá pripravuje Forster a tiež Danielu Ledeckú. V mládežníckej trénerskej kategórii získal najviac hlasov triumvirát z Našej atletiky Bratislava Naďa Bendová, Róbert Kresťanko, Andrej Benda, ktorý okrem Volka pripravuje celú plejádu popredných slovenských šprintérov na tratiach od 100 do 400 m vrátane 2-násobného finalistu MEJ Filipa Federiča, tretieho v ankete v kategórii mládeže.
Jediný tohtoročný laureát, ktorý obhájil minuloročné ocenenie, je prekážkar Milan Belianský, veteránsky halový majster sveta a vicemajster Európy vonku v kategórii 75 až 79-ročných. Veteránsku kategóriu ovládol už piaty raz (2015, 2020, 2021, 2022, 2023).
Na galavečere uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky ďalšie dve významné osobnosti: Jozefa Malíka, bývalého chodca, no najmä úspešného trénera, dlhoročného atletického funkcionára na rôznych úrovniach (1993 – 2012 podpredseda SAZ), a tiež výborného vytrvalca, 3-násobného olympionika Róberta Štefka, ktorý je stále rekordér SR v behoch na 1 míľu, 3000 m, 5000 m, 10 000 m, v polmaratóne a maratóne.
Ocenenia Európskej atletiky (EA) si slávnostne prebrali Gabriela Hanuláková (EA Women Leadership Award), Štefan Daňo (European Athletics Member Federation Award) a Milan Sulety (European Athletics Coaching Award).
V slovenskej ankete Atlét roka sú stále jednoznačne najúspešnejší vrhači s 10 prvenstvami: šesťkrát zvíťazil kladivár Libor Charfreitag (2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2010), tri razy guliar Milan Haborák (2000, 2001, 2002) a raz kladivárka Martina Hrašnová (2009). Chodci triumfovali deväťkrát (1993 a 1999 Igor Kollár, 2006, 2013, 2014, 2015, 2016, 2018, 2020 Matej Tóth). Štyri prvenstvá patria šprintérom zásluhou štvorstovkára Štefana Balošáka (1996) a Jána Volka (2017, 2019, 2022), takisto štyri prekážkarom vďaka Igorovi Kováčovi (1995, 1997), Emme Zapletalovej (2021) a Viktórii Forster (2023). Dvakrát získali ocenenie vytrvalci – Róbert Štefko v roku 1994 a Miroslav Vanko v roku 1998. Jedno prvenstvo majú na konte trojskokanka Dana Velďáková (2011) a strednotratiarka Lucia Hrivnák Klocová (2012).
ANKETA ATLÉT ROKA 2023 – KOMPLETNÉ VÝSLEDKY
ATLÉT ROKA – DOSPELÍ (ročník 2003 a starší)
1. (3.) Viktória Forster (ŠK ŠOG Nitra, šprinty a prekážky) 664
2. (1.) Ján Volko (Naša atletika Bratislava, šprinty) 642
3. (9.) Gabriela Gajanová (AK ZŤS Martin, 800 m) 606
4. (-) Peter Fraňo (AK Mostáreň Brezno, trailové behy) 393
5. (8.) Dominik Černý (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, chôdza) 390
6. (21.) Peter Ďurec (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, dlhé behy) 238
7. (6.) Matej Baluch (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, 400 m prek.) 237
8. (5.) Daniela Ledecká (ŠK ŠOG Nitra, 400 m prek.) 189
9. (6.) Hana Burzalová (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, chôdza) 177
10. (-) Mária Katerinka Czaková (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, chôdza) 154
11. Ema Hačundová (chôdza) 91, 12. Martina Hrašnová (kladivo) 84, 13. Jakub Kubínec (oštep) 75, 14. Alžbeta Ragasová (chôdza) 30, 15. Stanislava Škvarková (prekážky) 22, 16. Žofia Naňová (stredné a dlhé trate) 21, 17. Filip Federič (šprinty) 19, 18. Michal Morvay (chôdza) 14, 19. Šimon Bujna (šprinty), Patrik Dömötör (400 m, 400 m prek.), Jakub Nemec (šprinty) po 12, 22. Marcel Lomnický (kladivo) 9, 23. Peter Kováč (stredné trate) 7, 24. Silvia Schwaiger (beh do vrchu) 6, 25. Monika Weigertová (šprinty) 5, 26. Matúš Hujsa (dlhé behy) 3, 27. Lukáš Beer (výška), Silvia Kaliašová (diaľka) po 2, 29. Veronika Kaňuchová (kladivo), Monika Lehenová (diaľka) po 1.
Robert Ruffíni ml. získal 6 bodov, ale nespĺňa vekovú podmienku pre túto kategóriu a neštartoval ani na žiadnom medzinárodnom seniorskom vrchole roka. Filip Federič druhú podmienku spĺňa, štartoval na EH v štafete na 4 × 100 m, preto je v poradí.
Poznámka: Pri prvej desiatke v zátvorke uvádzame minuloročné umiestenie.
ATLÉT ROKA 2023 – MLÁDEŽ (ročník 2001 a mladší)
1. Viktória Forster (ŠK ŠOG Nitra, šprinty a prekážky) 153
2. Robert Ruffíni ml. (Slávia UK Bratislava, výška) 132
3. Filip Federič (Naša atletika Bratislava, šprinty) 116
4. Peter Dávid 13, 5. Matej Knapčok 6, 6. štafeta žien SR do 23 rokov (Viktória Forster, Viktória Strýčková, Lenka Kovačovicová, Agáta Cellerová) 5, 7. Filip Krestianko a Natália Váleková po 4, 9. Karin Králová, Monika Lehenová a Jakub Nemec po 3, 12. Teodor Volek 2, 13. Tomáš Grajcarík, Lenka Gymerská, Alex Hulka, Ela Hvorková, Viviána Popovičová, Tobiáš Šlajferčík a Andrea Švecová po 1.
TRÉNER ROKA 2023 – DOSPELÍ
1. (2.) Katarína Adlerová (šprinty a prekážky) 160
2. (1.) Naďa Bendová/Róbert Kresťanko (šprinty) 152
3. (13.) Louis Heyer (stredné trate) 53
4. Roman Benčík/Ľuboš Machník 29, 5. Matej Spišiak 12, 6. Edmund Kováč/Igor Kováč, a Pavel Kováč po 6, 8. Karol Petőcz a Robert Ruffíni st. po 5, 10. Róbert Kresťanko, Štefan Mereš, Martin Pupiš a Karel Šula st. po 3, 14. Juraj Benčík, Štefan Bielik, Petr Filip a Ján Zmoray/Ivan Čillík po 2, 18. Eugen Laczo a Peter Mečiar po 1.
Poznámka: V zátvorke uvádzame minuloročné umiestenie.
TRÉNER ROKA 2023 – MLÁDEŽ
1. (5.) Naďa Bendová/Andrej Benda/Róbert Kresťanko (šprinty) 147
2. (-) Robert Ruffíni st. 110
3. (12.) Katarína Adlerová (šprinty a prekážky) 105
4. Michal Škvarka 15, 5. Petr Filip 12, 6. Ján Zmoray/Ivan Čillík 8, 7. Miloš Bátovský a Karol Petőcz po 7, 9. Roman Coma, Miroslav Jančovič, Lukáš Kotala, Štefan Mereš/Andrea Jakubcová, Róbert Piaček a Ján Sedlák po 3, 15. Roman Benčík/Ľuboš Machník, Marcel Lopuchovský, Adrián Pavelka, Milan Sulety, Matej Tabak a Peter Tichý ml. po 2, 21. Štefan Bielik, Jaroslav Broďáni, Marek Korba, Igor Kováč/Edmund Kováč, Adam Pajunk, Jozef Párička, Ján Šiška, Karel Šula st. a Dana Velďáková/Jana Velďáková po 1.
PREKVAPENIE – OBJAV ROKA 2023
1. Robert Ruffíni ml. (Slávia UK Bratislava, výška) 132
2. Filip Federič (Naša atletika Bratislava, šprinty) 107
3. Peter Ďurec (ŠK Dukla o. z. B. Bystrica, dlhé behy) 52
4. Peter Fraňo 51, 5. Gabriela Gajanová 29, 6. štafeta žien SR do 23 rokov (Viktória Forster, Viktória Strýčková, Lenka Kovačovicová, Agáta Cellerová) a Teodor Volek po 16, 8. Miroslav Krchňavý 11, 9. Viktória Forster 10, 10. ligové družstvo žien Slávie STU Bratislava 7, 11. Ela Hvorková a Adam Lánik po 3, 13. Peter Dávid, družstvo žien SR v chôdzi na 20 km (Ragasová, Hačundová, Burzalová) a Jakub Kubínec po 2, 16. Dominik Černý, Filip Krestianko, Monika Marjová, Žofia Naňová, Alžbeta Ragasová, Dominika Švaňová a Natália Váleková po 1.
VETERÁN ROKA 2023
1. Milan Belianský (AK Veterán Bratislava, prekážky) 184
2. Jarmila Longauerová (TJ Veterán klub Banská Bystrica, vrhačské disciplíny) 37
3. Miroslav Bajner (AC Stavbár Nitra, žrď) 36
4. Katarína Marettová 32, 5. Oľga Hradecká 24, 6. Janka Štulajterová 20, 7. Anna Matúšová 14, 8. Peter Sládek 10, 9. Jiří Koukal ml., Peter Pažák a Zuzana Polohová po 8, 12. Ladislav Golian a Ľubomír Hrčka po 7, 14. Miroslav Peško, Kristína Resslová po 5, 16. Lucia Hrivnák Klocová 4, 17. Peter Aneštík, Jana Bašnáková, Terézia Blattner, Vladimír Buchal, Martina Hrašnová, Pavol Chovan, Petra Luptáková a Eva Tulejová po 3, 25. Ivan Janko, Marcela Jezná, Jaroslav Lupák, Jozef Niko, Eva Poláková, Alexandra Urminská a Jozef Vašina po 2, 32. Eva Čuga, Annemary Halmová a Ondrej Malík po 1.
ATLÉT ROKA V SR – PREHĽAD DOTERAJŠÍCH VÍŤAZOV ANKETY
1993 – Igor Kollár (chôdza)
1994 – Róbert Štefko (dlhé behy)
1995 – Igor Kováč (60 a 110 m prek.)
1996 – Štefan Balošák (400 m)
1997 – Igor Kováč (60 a 110 m prek.)
1998 – Miroslav Vanko (dlhé behy)
1999 – Igor Kollár (chôdza)
2000 – Milan Haborák (guľa)
2001 – Milan Haborák (guľa)
2002 – Milan Haborák (guľa)
2003 – Libor Charfreitag (kladivo)
2004 – Libor Charfreitag (kladivo)
2005 – Libor Charfreitag (kladivo)
2006 – Matej Tóth (chôdza)
2007 – Libor Charfreitag (kladivo)
2008 – Libor Charfreitag (kladivo)
2009 – Martina Hrašnová (kladivo)
2010 – Libor Charfreitag (kladivo)
2011 – Dana Velďáková (trojskok)
2012 – Lucia Klocová (stredné trate)
2013 – Matej Tóth (chôdza)
2014 – Matej Tóth (chôdza)
2015 – Matej Tóth (chôdza)
2016 – Matej Tóth (chôdza)
2017 – Ján Volko (šprinty)
2018 – Matej Tóth (chôdza)
2019 – Ján Volko (šprinty)
2020 – Matej Tóth (chôdza)
2021 – Emma Zapletalová (400 m prek.)
2022 – Ján Volko (šprinty)
2023 – Viktória Forster (60 a 100 m prek., šprinty)
ČLENOVIA SIENE SLÁVY SLOVENSKEJ ATLETIKY UVEDENÍ V ROKU 2023
Ing. JOZEF MALÍK
*11. apríla 1954, Nové Zámky
chodec, tréner, dlhoročný podpredseda a funkcionár SAZ
Chodec, tréner a popredný funkcionár, pôsobil v TJ Elektrosvit Nové Zámky (1969 – 1973), v Slávii VŠP Stavbár Nitra (1973 – 1978), Dukle Liptovský Mikuláš (1980) a Lokomotíve Šurany (1981 – doteraz). Bol trikrát 3. na majstrovstvách SR v chôdzi na 50 km (1976 – 1978, časy 4:53:40,2 h, 4:37:07,0 h a 4:37:55,3 h), za dvojicou Vaňous – Benčík, resp. Vitéz – Vaňous. Jeho osobné rekordy v chôdzi na 20 km 1:34:41,5 (1977), na 50 km 4:32:20,6 (1977).
Jozef Malík bol po skončení kariéry dlhoročný atletický rozhodca a tréner. Založil dvojgeneračnú rodinnú chodeckú dynastiu: okrem neho sa chôdzi venovali všetci jeho štyria bratia a dcéru Zuzanu ako tréner (bol jej jediný v kariére) doviedol na post slovenskej jednotky v prvej dekáde 21. storočia. V tínedžerskom veku bola súčasťou svetovej špičky – od roku 1999 platilo čo šampionát, to miesto v prvej desiatke. Na juniorských MS 2002 v jamajskom Kingstone skončila na dráhových 10 000 m piata, na ME do 23 rokov 2003 na 20 km siedma a o dva roky dokonca piata! Na ME 2006 v Göteborgu obsadila v pretekoch žien na 20 km 13. miesto v národnom rekorde 1:32:14 h. Štartovala aj na OH 2004 a 2008.
Impulz k zrodu unikátnej chodeckej ságy piatich bratov Malíkovcov nedali rodičia, ktorí boli povolaním krajčíri, ale ich najstarší syn Jozef: v drese novozámockého Elektrosvitu sprvu behal, no v roku 1972 v Nitre sa pod vedením pedagóga tamojšej VŠP Milana Gnotha, prvého predsedu chodeckej komisie SAZ, začal preorientovávať na chôdzu. „Zbláznil“ do nej okrem sestry – ako sme už spomenuli – všetkých súrodencov a neskôr aj svoju dcéru Zuzanu.
Jozef Malík ako tréner viedol okrem iných svojich bratov Petra (účastník MS 1995 v Göteborgu na 50 km), Štefana, dvojnásobného olympionika (1996, 2000) a 4-násobného účastníka MS tiež v chodeckej päťdesiatke, Juraja a Ondreja, ktorí boli medailisti slovenských a československých mládežníckych šampionátov.
Rodák z Nových Zámkov žijúci v Šuranoch bol významný atletický funkcionár, najskôr pôsobil v Západoslovenskom atletickom zväze (ZsAZ), kde bol v rokoch 1986 – 2008 predsedom, od roku 1990 bol člen výkonného výboru SAZ (ako predseda viedol i ŠTK), v rokoch 1993 – 2012 zastával dokonca post podpredsedu SAZ. V období 2016 až 2021 vykonával funkciu kontrolóra SAZ.
Jozef Malík pracoval ako riaditeľ Centra voľného času Mladosť v Šuranoch (2004 – 2016) a v mestečku, kde žil, vychovával atletické talenty v klube Lokomotíva (neskôr AK) Šurany. Doteraz je jeho predseda.
RÓBERT ŠTEFKO
*28. mája 1968 Košice
špičkový bežec, slovenský rekordér v behoch od 1 míle po maratón
Behal za Vagónku Poprad, Sláviu VŠT Košice a Duklu Banská Bystrica, neskôr v Česku (občianstvo získal v apríli 2004) za AK Kroměříž. V najlepších rokoch kariéry (1991 – 2003) ho trénoval Dušan Valent. Premiéru na vrcholnom podujatí mal na MS 1991 v krose. Práve v krose dosiahol najlepšie výsledky: na MS 2001 bol v belgickom Oostende 10. zo 170 bežcov (predbehol troch kenských a štyroch etiópskych bežcov), na MS 1999 v Belfaste 12.
(zo 165, za sebou nechal jedného Keňana, štyroch Etiópčanov a všetkých päť Maročanov), celkovo v drese Československa a SR štartoval na krosových MS rekordných 9×. Bol mimoriadne úspešný i v krosovom seriáli IAAF World Cross Challenge (1999/2000 – 18./ 7. Európan, 1998/1999 – 15./5. Európan, 1997/1998 – 15. /5. Európan, 1996/1997 – 8./4 Európan, 1993/1994 – 10.), patrí mu aj najlepšie slovenské umiestenie v histórii na ME v krose (2002 – 29.).
Štefko 3× štartoval na OH (vo farbách SR: 1996/na 10 000 m vypadol v rozbehoch, 2000/maratón nedokončil, vo farbách ČR: 2004/maratón – 63.), raz bežal aj na MS (1995/5000 m), 4× na MS v polmaratóne (29. v Košiciach 1997/najlepší Slovák), na ME bol na 10 000 m v Helsinkách 1994 štvrtý (7 stotín za bronzom) a v Budapešti 1998 desiaty, v roku 1994 reprezentoval na 10 000 m výber Európy vo Svetovom pohári družstiev v Londýne (6.), na MS 2002 v behu do vrchu bol člen strieborného družstva SR, na armádnych MS (CISM) v roku 1998 vyhral kros a v roku 1999 bral na 10 000 m bronz. Zvíťazil na cestnom behu Paríž – Versailles (1993) a na prestížnych pretekoch na 25 km v Berlíne (2000).
V najlepších rokoch presedlal na maratón – na prestížnych súťažiach v Londýne 1998 bol šiesty v doteraz platnom rekorde SR 2:09:53 h a v New Yorku 1997 dobehol siedmy. V roku 1999 triumfoval na MMM v Košiciach. Veľké ambície i životnú formu mal aj na OH 2000 v Sydney, avšak už v dejisku hier ochorel a preteky nedokončil.
V slovenských farbách sa postavil na štart v 9 maratónoch, dva z nich (OH 2000 Sydney, Londýn 2003) nedokončil. V premiére v Košiciach na MMM 1990 skončil piaty (2:25:11), v New Yorku 1997 siedmy (2:11:11), v Londýne 1998 šiesty (2:09:53), v New Yorku 1998 dvanásty (2:12:52), na MMM v Košiciach 1999 zvíťazil (2:14:10), v japonskom Ohcu 2000 bol pätnásty (2:13:57) a v New Yorku 2001 jedenásty (2:14:45). Doteraz je rekordér SR v behoch na 1 míľu (3:58,20 – 1998 Záhreb), 3000 m (7:46,83 – 1997 Sopot), 5000 m (13:19,40 – 1995 St. Denis), 10 000 m (27:42,98 – 1997 Lille), polmaratóne (1:00:29 – 2000 Malmö), maratóne (2:09:53 – 1998 Londýn).
Róbert Štefko, ktorý svoju kariéru oficiálne ukončil v roku 2011, sa s rodinou (manželka Renáta, synovia Nicolas a Sebastián) usadil v Česku, žije v Černoliciach neďaleko Prahy. Venuje sa trénovaniu popredných českých bežcov (Štefko Running Team, viedol napr. Jiřího Homoláča) a s prípravou pomáha aj mnohým hobby bežcom v rámci projektu Štefkova tréninková škola. Behať však neprestal ani on, v roku 2022 vo veku 54 rokov zvládol polmaratón za 1:19:09 h a v roku 2021 cestnú desiatku za 33:36 min.
Pripravil GABRIEL BOGDÁNYI
FOTO SAUŠ/ROMAN BENICKÝ, SAZ, JÁN SÚKUP, JÁN LUKY
