Emma Zapletalová sa v piatok v 5. rozbehu na 400 m na halových majstrovstvách sveta v poľskom Kujavsko-pomoranskom vojvodstve (20. – 22. marca) musela uspokojiť s druhou pozíciou v cieli, ale to jediné naozaj dôležité pre úvodnú fázu tejto disciplíny v Toruni zvládla. Priamo postúpila do semifinále, na ktoré však napokon, žiaľ, nenastúpila.
Pri jej mene sa objavila skratka DNS znamenajúca absenciu. Dráha číslo 3 zostala o 19.42 h prázdna. Pre všetkých fanúšikov a podporovateľov je to, samozrejme, extrémne nepríjemná a šokujúca informácia, pre samotnú 25-päťročnú členku VŠC Dukla Banská Bystrica športové nešťastie.
„Išlo o zdravotnú indispozíciu, nie však zranenie. Emma sa do poslednej chvíle rozcvičovala. Uvidíme, ako sa bude cítiť v súvislosti s nedeľňajšou štafetou. Budeme čakať na vývoj situácie,“ referoval z dejiska generálny sekretár Slovenského atletického zväzu Vladimír Gubrický.
Bronzová medailistka na 400 m prekážok z tokijských MS 2025 Zapletalová v rozbehu dosiahla čas 51,70, v cieľovej rovinke z priebežnej tretej pozície o desatinu prešprintovala Haiťanku Wadeline Venloghovú (51,80), ktorá napokon tesne tiež prenikla do ďalších bojov, a to svojím časom. Najrýchlejšia v tomto rozbehu s piatimi aktérkami bola Fínka Mette Baasová – 51,42 (potom v semifinále 52,36 a len súhrnné 13. miesto).
„Rozbeh nešiel úplne hladko. Ostatné baby to rozbehli celkom rýchlo a ja som zostala zaseknutá za nimi. Bolo tam viacero momentov, keď som zrýchlila a potom som musela spomaliť, takže mi to zobralo energiu navyše. Našťastie som stihla dobre finišovať a dobehnúť na postupovom druhom mieste,” skonštatovala Zapletalová pre svoju zastupiteľskú agentúru Top Athletics.
Zverenka Holanďana Brama Petersa vo svojom premiérovom štarte od 22. februára zaostala za vlastným národným rekordom pod strechou 50,78 (Metz, 8. 2. 2026) o 92 stotín. Predviedla najslabší zo svojich šiestich časov v aktuálnej halovej sezóne. Napokon sa ukázalo, že ktorýkoľvek z týchto časov by bol stačil na dosiahnutie finále.
Presne 98 stotín chýbalo k osobnému maximu 52,15 Daniele Ledeckej v 6. rozbehu z celkovo siedmich. Za 53,13 sa musela uspokojiť s poslednou štvrtou priečkou. Suverénne prvá bola Češka Lurdes Gloria Manuelová v čase 51,08.
Ledeckej sa teda nepodarilo nadviazať na 10. miesto z vlaňajších HMS v čínskom Nan-ťingu. Figuruje na súhrnnej 27. pozícii medzi 30 adeptkami. Ako jediná z 10-člennej slovenskej výpravy odcestovala do Torune so skúsenosťou z tohto podujatia.
„Žiaľ, beh mi nevyšiel podľa predstáv. Asi som to prepálila. Pri zbiehaní som mala aj kontakt s Poľkou, čo ma tiež obmedzilo, a v závere mi už jednoducho došli sily. S časom takmer sekundu za osobákom nie som vôbec spokojná. Chcela som bežať na úrovni osobného maxima či lepšie, ale nevyšlo to.
S Poľkou Justynou Świętyovou-Erseticovou sme zbiehali na rovnakej úrovni a zrazili sme sa lakťami. Zaradila som sa na poslednú pozíciu a už som sa len snažila ťahať za nimi. Veľmi som si užila atmosféru halových majstrovstiev sveta, chcela som dať do toho všetko,“ povedala Ledecká a dodala: „Už sa teším na nedeľňajšiu štafetu a verím, že podám lepší výkon, aby sme spoločne zabehli kvalitný čas.“
Druhé z dvoch malých „q“ indikujúcich postup do semifinále vďaka výkonu zasvietilo pri Američanke Bailey Learovej za 51,87. Zároveň to bol desiaty najkvalitnejší čas (v semifinále 52,07 a ocitla sa pod čiarou na 9. priečke). Zapletalovej patrila šiesta pozícia. Na čele bola Manuelová pred Baasovou.
Pred úradujúcu laureátku ankiet Atlét roka i Športovec roka v SR sa v tomto smere v rozbehoch dostali aj Holanďanka Lieke Klaverová (51,48), Keňanka Mercy Adongo Oketchová (51,57) a domáca Natalia Bukowiecka (51,60). Jedna z hlavných ašpirantiek na kov Henriette Jægerová z Nórska vyhrala 7. rozbeh za striedmych 52,29.
Večer ako víťazky semifinálových behov priamo postúpili do finále Jægerová (50,95), Manuelová (osobný rekord 50,96), Klaverová (51,23) a Bukowiecka (51,41). Zásluhou časov ich doplnili Španielka Blanca Hervásová (51,58), Kanaďanka Zoe Sherarová (51,61), Oketchová (51,90) a Venloghová (52,04).
Historicky najlepším slovenským výsledkom na 400 m na svetovom šampionáte pod strechou zostáva šieste miesto Ivety Putalovej spred desiatich rokov v americkom Portlande (v semifinále 53,13, rozbehy 54,53, finále 54,39), čo bol zároveň debut niektorej zo Sloveniek v tejto disciplíne.
Z trojice slovenských želiezok v prvom dni na medzinárodnom vrchole halovej sezóny si najpresvedčivejšie vo svojom vstupnom štarte počínala Gabriela Gajanová. V rýchlom piatom zo šiestich rozbehov na 800 m ju nevyviedla z rytmu ani kolízia s Francúzkou Clarou Liebermanovou v predposlednom okruhu.
Vicemajsterka Európy z Ríma 2024 zbiehala na treťom mieste a z neho aj nastúpila približne 150 m pred cieľom, s prehľadom prešprintovala Talianku Lauru Pellicorovú a nedala šancu na atak Libermanovej. Finišovala druhá za favorizovanou Švajčiarkou Audrey Werrovou, čím si zabezpečila priamy postup do sobotňajšieho semifinále. Výsledok záverečného šiesteho rozbehu ju už teda nemusel zaujímať.
„Nebolo to jednoduché, ale mala som dobrú pozíciu a trpezlivo som čakala až do posledných metrov, aby som zaútočila silným finišom. Vyšlo to na priamy postup z druhého miesta, z čoho sa veľmi teším. Taktika bola počúvať svoju intuíciu a to sa aj podarilo.
V tej kolízii som sa trochu aj obila, ale našťastie ma to veľmi nevyviedlo z miery. Na osemstovke sa podobné veci stávajú. Dokázala som sa vrátiť do prítomného momentu a bojovala som ďalej,“ opísala 26-ročná Bobrovčanka.
Veľmi nádejný bol nie len Gajanovej druhý najlepší čas kariéry v hale 2:00,08, ale aj svieži prejav v záverečnom okruhu. Zverenka Louisa Heyera bola napokon tretia najrýchlejšia z 32 štartujúcich za Eloisou Coirovou z Talianska (1:59,87) a Werrovou (1:59,91), ktoré sa ako jediné dostali pod dve minúty.
„Čakali sme, že Audrey Werrová to rozbehne rýchlo, čo by bola aj výhoda pre prípad, že by som potrebovala na postup čas. Ale nechcela som sa na to spoliehať, išla som si po priamu miestenku,“ povedala Gajanová k rozbehu, ktorým skvele nadviazala na svoj 26 dní starý slovenský rekord 1:59,85 z tej istej torunskej dráhy na zlatom mítingu WAIT.
Superfavoritka a svetová rekordérka na 800 v hale Keely Hodgkinsonová prenikla do semifinále kontrolovane za 2:00,32, z V. rozbehu išla napokon ďalej aj Libermanová. Na postup časom (6 najlepších) stačilo 2:01,46 Charlotte Dumasovej z Francúzska.
Práve Dumasová bude jednou z Gajanovej súperiek v záverečnom treťom semifinále so štartom v sobotu o 12.38 h. Slovenská rekordérka si znovu zmeria sily s Werrovou a čeliť bude aj ďalším dvom osemstovkárkam behajúcim pod 2 minúty: Jamajčanke Natoye Gouleovej-Toppinovej a Nigist Getachewovej z Etiópie, svojej premožiteľke z mítingov v Ostrave aj v Toruni. Postupová matematika bude neúprosná, do nedeľňajšieho finále sa kvalifikujú iba prvé dve z každého semifinále.
Bývalá medailistka z mládežníckych šampionátov vonku (ME 2016 do 18 rokov, MEJ 2017) Gajanová absolvovala svoju piatu osemstovku v sezóne, druhú za sebou na novom monde Kujawsko-Pomorskej Areny. Postarala sa tiež o historicky druhý štart slovenskej osemstovkárky na halových MS. Slovenská atletika naň čakala 39 rokov – od pamätného striebra Gabriely Sedlákovej v Indianapolise.
Na premiérovom globálnom šampionáte pod strechou stačil na druhé miesto čas 2:01,85, čo bol do roku 2023 slovenský halový rekord. Prekonala ho až Gajanová v Istanbule vo svojej premiére na halových ME (2:01,70), kde tesne nepostúpila do finále a celkovo bola deviata. Vlani na HME v Apeldoorne stroskotala už v rozbehoch (18. miesto, 2:04,95).
(KO, MJ)
FOTO JAROSLAV SVOBODA
