Prvá účasť medzi atletickou smotánkou vo finále Diamantovej ligy, a rovno druhé miesto, k tomu piaty raz v sezóne zlepšený slovenský rekord na 53,18 a posun na 6. miesto tohtoročného svetového rebríčka žien na 400 m prekážok. Emma Zapletalová si ťažko mohla želať lepšiu generálku na majstrovstvá sveta v Tokiu.
Niet sa čo čudovať, že ešte aj deň po návrate z Zürichu pár hodín po svojom fantastickom výkone len postupne spracovávala, čo sa vlastne vo štvrtok 28. augusta krátko po 20.30 h na legendárnom Weltklasse stalo. „Veľmi sa z toho všetkého teším, ale stále si akosi neviem uvedomiť, na akú úroveň som sa týmto výkonom dostala. V cieli som mala radosť, zatlieskala som si a mala som veľký úsmev na tvári, ale nebolo to až také emotívne, ako keby som vyhrala, lebo som musela čakať na svoj čas,“ prezradila odchovankyňa nitrianskej atletiky po neplánovanom „predvrchole“ sezóny.
Samotné preteky zvládla bravúrne. Ako druhá najväčšia favoritka za suverénnou Femke Bolovou začala pomalšie, ale postupne sa prepracovala dopredu a na poslednej desiatej prekážke nechala za sebou aj Jamajčanku Knightovú.
„Keď som ju mala na dosah, chcela som ísť pred ňu a na desiatej prekážke sa mi to aj podarilo. Ona na nej trošku pribrzdila, zatiaľ čo ja som ju prekonala plynule. O to viac síl mi to dodalo do finišu a som veľmi rada, že som skončila druhá za Femke,“ vrátila sa Emma k pretekom.
„Od začiatku som sa sústredila na seba, aby som spravila všetko, čo sme si s trénerom povedali. Bola som veľmi koncentrovaná, nechcela som pripustiť nejaké zaváhanie. Dávala som si zvlášť pozor na druhú zákrutu, kde som na uplynulých pretekoch trochu strácala. Sústredila som sa na každú prekážku a vyšlo mi to. Hoci, spomínam si, že kolenom som jednu zobrala. Našťastie ma to nevyviedlo z rytmu a mohla som bežať ďalej,“ dodala.
V cieli síce priznala, že záver nebol v jej podaní taký dynamický ako na predchádzajúcich pretekoch DL v Chorzówe, ale síl vraj mala nadostač. Od víťaznej Bolovej, ktorá si trofej v podobe veľkého brúseného diamantu odniesla piaty raz v rade, delila slovenskú rekordérku rovná sekunda.
„Femke je na inej úrovni ako ostatné dievčatá vrátane mňa. Myslím si však, že ak budem napredovať tak ako doteraz – veď s trénerom Petersom spolupracujem iba rok – tak mám na to, aby som sa jej priblížila či konkurovala viac ako iba o tú jednu sekundu. Určite je to môj veľký cieľ dostať sa raz na úroveň Femke Bolovej,“ tvrdí 24-ročná prekážkarka.
Po troch utrápených sezónach Emma ani nesnívala, že v roku 2025 a navyše krátko po zmene trénera sa hneď päťkrát predstaví v Diamantovej lige a z toho trikrát – vrátane finále – v nej obsadí druhé miesto.
„Druhé miesto v Osle som asi prežívala najviac: začiatok sezóny, návrat po zranení, tam som to nečakala. Vravela som si: Wau, som druhá na Diamantovej lige. Teraz som sa síce po finále veľmi tešila, ale už ma druhé miesto až tak neprekvapilo, pretože som vedela, že na to mám. Išla som si po to, bola som tak nastavená,“ so zdravým sebavedomím vyhlásila majsterka Európy 2021 do 23 rokov.
Čas 53,18 nie je iba šiesty najlepší v tomto roku na svete, ale podľa štatistík manažéra Alfonsa Jucka sa ním zaradila na 11. miesto v historických európskych tabuľkách. Ešte na londýnskom podujatí DL sa pritom Emma „sťažovala“, že sa jej nedarí pokoriť hranicu 54 sekúnd. Teraz je na dosah méta 53…
„Samozrejme, rada by som z času 53,18 ešte niečo stiahla. Musíme s trénerom zanalyzovať, kde je ešte priestor na zlepšenie. Ja ho vidím určite na prvej prekážke. Sama cítim, že v tejto sezóne ju nedávam na sto percent. Som na nej dosť pomalá. Možno keby som to rýchlejšie rozbehla v eufórii z majstrovstiev sveta, tak sa ten čas podarí zlepšiť už aj v Tokiu,“ naznačuje Emma.
Napriek prenikavému úspechu na Diamantovej lige všetka snaha v tejto sezóne smeruje k blížiacim sa majstrovstvám sveta. A to je úplne iný druh podujatia ako jednodňové mítingy. „Myslím si, že s zürišským časom môžem reálne myslieť na finále. Sú to však majstrovstvá sveta. Začína sa od nuly a doterajšie časy nič neznamenajú. Treba zvládnuť najskôr rozbehy a potom semifinále. Jasné, že by som sa chcela prebojovať do finále, ale cesta tam je náročná. Vyzerá to tak, že forma je vyladená na záver sezóny dobre. Každými pretekmi sa zlepšujem, čas ide dole. Verím, že ju ešte vyšperkujeme v kempe pred Tokiom,“ zakončila optimisticky zverenka holandského trénera Brama Petersa.
Do Tokia odletí Emma Zapletalová v pondelok 1. septembra – ako jednoznačne najväčšia nádej slovenskej výpravy.
(JM)
FOTO JÁN LUKY, TOP ATHLETICS, JÁN SÚKUP
