Postupová matematika olympijskej repasáže prekážkarok na 100 m bola neúprosná: iba prvé dve miesta v každom z troch behov zabezpečovali účasť v piatkovom semifinále. Nič iné sa nepočítalo. Viktória Forster bojovala, čo jej sily stačili, a ešte aj v cieli stískala palce, aby to vyšlo, ale napokon sa od nej odklonilo povestné športové šťastie. Od úspechu delila slovenskú rekordérku jediná stotinka. V prvom z troch repasážových behov finišovala tesne tretia za Marione Fourieovou z Juhoafrickej republiky (12,79) a Maayke Tjin-A-Limovou z Holandska. V druhej dráhe do posledných metrov zvádzala boj s holandskou prekážkarkou.
O poradí na druhom a treťom mieste rozhodovala až cieľová fotografia. Napokon sa tešila jej súperka, ktorá sa vypla k svojmu najlepšiemu výkonu v sezóne (12,87). Finalistka ME 2024 v Ríme predviedla o dve desatiny lepší výkon ako v rozbehoch (13,08), časom 12,88 zaostala o 4 stotiny za svojím sezónnym maximom z rímskeho semifinále a finále M-SR v Banskej Bystrici.
„Stotinka ma naozaj veľmi mrzí. Určite to bolo lepšie ako v rozbehoch. Z krajnej dráhy som vlastne ani nevnímala, čo sa deje. Možno to tak bolo aj lepšie. Veľmi som chcela postúpiť, je to veľká škoda. Na druhej strane som šťastná, že som vôbec mohla štartovať na olympijských hrách. Neuveriteľný zážitok,“ vravela pre STVR 22-ročná rodáčka z Brezna.
V repasážach dosiahla síce siedmy najlepší výkon, ale z tretej opravy postúpila Japonka Jumi Tanaková aj časom 12,89, a tak sa Forster zaradí v celkovej klasifikácii na 26. priečku.
„Dnes to na rozcvičke nevyzeralo tak dobre ako včera a paradoxne v behu predviedla Viki lepší výkon. Dokázala sa skoncentrovať a dať do toho všetko. Myslím si, že je to pre nás obe obrovská skúsenosť do budúcna. Celkovo je na 26. mieste a aj keď sme mali vyššie ambície, tak som s jej vystúpením a nasadením spokojná,“ zhodnotila trénerka Katarína Adlerová.
Jedna z dvoch slovenských limitárok na OH mala veľkú šancu napodobniť Gabrielu Gajanovú, ktorá sa na Stade de France takisto prebojovala do semifinálovej fázy na 800 m. V repasáži dostala za súperky tri prekážkarky, ktoré boli v rozbehoch rýchlejšie, a tri pomalšie. Niektoré sa však už v stredu mohli šetriť práve na repasáž, čo je novinka olympijských hier.
„Keď som zistila, v ktorom behu budem, tak som si povedala, že to bude náročné, ale vedela som, že mám na to, len si to musí všetko sadnúť. Išla som si svoj beh a takto to dopadlo. Ten hore má pre mňa asi niečo lepšie ako semifinále na olympiáde. Ja si na to rada počkám,“ pokračovala po Miriam Bobkovej v Pekingu 2008 historicky druhá slovenská prekážkarka na OH so slzami na krajíčku. Miešali sa v nich viaceré emócie – smútok, radosť aj dojatie. Na tribúnach Stade de France síce tentoraz na rozdiel od rozbehov už neboli jej rodičia, ktorí odcestovali domov, ale Viki ich aj tak nezabudla spomenúť. „Som veľmi vďačná, že to mohli vidieť na vlastné oči a starí rodičia na diaľku pred televízorom. Veľmi ich ľúbim,“ odkázala.
V cieli utešovala mladú Slovensku aj jedna zo súperiek. Skúsená Austrálčanka Michelle Jennekeová pritom takisto zostala pred bránami semifinále, v repasážach bola dokonca najpomalšia. „Povedala mi, že mám byť na seba hrdá. Bola to od nej veľká vec, potešilo ma to,“ priznala Viki.
V 13. súťažný deň sa tak zároveň uzavrelo účinkovanie slovenských atlétov na Hrách XXXIII. olympiády. Viktória Forster na nich zanechala stopu v dvoch disciplínach – na hladkej stovke figuruje vo výsledkovej listine na 47. priečke, keď si zabehla sezónne maximum 11,44. V najkratšom šprinte sa predstavila na OH ako druhá Slovenka v histórii po Eve Gleskovej-Lehockej.
„Teraz ma neúspech v boji o semifinále veľmi mrzí. Ale verím, že časom sa z toho budem vedieť tešiť. Ako šprintérka som reprezentovala Slovensko v dvoch disciplínach. Som za to na seba hrdá. Sklamanie to nemôže byť. Dnes-zajtra to budem brať ako tragédiu, ale to prejde,“ poznamenala úradujúca Atlétka roka na Slovensku.
Stačilo však spomenúť ďalšie olympijské hry, a sklamanie bolelo hneď o niečo menej. „Los Angeles? To znie dobre. Štyri roky sú dlhá doba. Ale keď to ubehne tak rýchlo ako pred Parížom, tak sa vyspím a zajtra som tam. Urobím všetko pre to, aby sa to podarilo.“
(JM)
FOTO SOŠV/ANDREJ GALICA, JAKUB SÚKUP
