V Londýne 49., v Riu de Janeiro 48. a v Sappore 45. – taká je olympijská postupka chodkyne Márie Katerinka Czakovej. Prvú časť svojho cieľa, skončiť lepšie ako na predošlých hrách, splnila. Druhú, vybojovať si umiestenie začínajúce sa číslicou tri, už nie. Piatok 6. august totiž nebol jej šťastný deň. Medzi 8. a 9. kilometrom schytala prekvapujúco dve červené karty a v tej chvíli sa jej šanca pokúsiť sa prípadne o nejaké zrýchlenie v druhej polovici trate rovnala nule. Aj preto jej cesta do cieľa dvadsiatky trvala až 1:41:29 h. „Potom som už len celý čas tŕpla, či tam nenaskočí aj tretia červená,“ vravela smutná chodkyňa banskobystrickej Dukly. „Takéto

MATEJ SPIŠIAK, osobný kouč Mateja Tótha vo VŠC Dukla: „V Sappore sme videli nesmierne ťažké preteky. Kto sa vyzná v chodeckej päťdesiatke, na dosiahnutých časoch, na tom, koľkí prišli do cieľa a o koľko zaostali aj najlepší za svojimi maximami, vidí, že to nebolo vôbec jednoduché pre nikoho. Vedeli sme, že na tejto olympiáde bude päťdesiatka strašne bolieť, že musíme byť trpezliví a mentálne veľmi dobre nastavení, a takisto sme počítali s tým, že to bude boj až do samého konca. Pred pretekmi sme si povedali, že, že sa s najlepšími  pokúsi zabojovať o čo najlepší výsledok. Maťo, hoci mu to nešlo, dodržal to a nevypustil

V chodeckých súťažiach v Sappore zažili olympijskú premiéru dvaja Slováci. Miroslav Úradník ešte vo štvrtok na 20 km a Michal Morvay v piatok v historicky posledných pretekoch pod piatimi kruhmi na 50 km. Zhodou okolností obaja skončili na 41. mieste. Na prvý pohľad nič extra, avšak obaja výrazne zlepšili svoje „papierové“ postavenie na samom konci štartovej listiny. Morvay nešpekuloval. Počúvol rady trénera Mateja Spišiaka a od začiatku si zvolil vlastné tempo. Nenechal sa strhnúť súpermi. Vedel, že olympijský debut v krutom sapporskom počasí bude extrémne náročný. „Začal som podľa plánu, myslím si, že sme zvolili dobrú taktiku, v prvých kilometroch som sa cítil dobre a v pohode som bol

Koniec. Definitíva. Bodka. Matej Tóth necelé štyri minúty ráno pred pol desiatou japonského času prešiel cieľom olympijskej päťdesiatky v Sappore. Aj keď nie na medailovej pozícii, ako sme dúfali, boli to preňho aj tak výnimočné okamihy. V tej chvíli sa totiž uzavrela 26 rokov trvajúca kariéra chodca, ktorý priniesol slovenskej atletike, slovenskému šport a slovenským fanúšikom mnoho úspechov a krásnych chvíľ. Po 14. mieste v šestnástej päťdesiatke v kariére (3:56:32 h) sa vyčerpaný Matej predieral cez mixzónu. Spovedali ho nielen slovenskí, ale aj zahraniční novinári. Darmo, šampión je šampión. Počas debaty so spravodajcom agentúry Reuters sa zrazu za Tóthom objavilo pojazdné kreslo. Organizátori si