Prvý raz v ére samostatnosti postúpili Slovenky do semifinále šprintov na 60 m s prekážkami i bez nich. V sobotu sa to podarilo prekážkarke Stanislave Škvarkovej a v nedeľu na hladkej šesťdesiatke prekvapujúco aj Monike Weigertovej. Dvadsaťosemročná Weigertová v predošlých dvoch štartoch na HME v Prahe 2015 a Glasgowe 2019 stroskotala vždy v rozbehoch. Z Torune však odíde s prvou semifinálovou účasťou na vrcholnom podujatí na svojom konte. V II. behu skončila siedma časom 7,42 sekundy a celkovo na 22. mieste zo 40 štartujúcich. Nie zlé vysvedčenie pre šprintérku, ktorá sa pripravuje len v amatérskych podmienkach, popri zamestnaní trénerky vo fitnescentre. „Snažila som sa aj v semifinále vydať zo seba maximum, ale nebežala som s ľahkosťou

● V Toruni ste bronzom skompletizovali svoju úžasnú zbierku z halových ME. Nepoškuľovali ste však po semifinále, v ktorom ste dosiahli len o stotinku slabší čas ako Talian Jacobs, aspoň trochu po zlate? „Niet čo tajiť: po semifinále som o tom trochu – priznám sa – aj uvažoval, či je vôbec možné, aby sa stal zázrak a ja by som znova zvíťazil. Napokon som získal bronz, čo je však tiež malý zázrak. Na prvé miesto to tentoraz nestačilo, musel by som byť oveľa, ale oveľa rýchlejší. Dôležité je, že mám opäť medailu, z čoho mám obrovskú radosť a som za ňu vďačný.“ ● Tušili