Ďalšia smutná správa pre slovenskú atletiku. Vo veku 92 rokov zomrel 14. augusta Bartolomej Rusina. Rodák z Bobrovca (19. júla 1928) bol desaťročia oddaný a všestranný služobník kráľovnej športov ako pedagóg, funkcionár, tréner, medzinárodný rozhodca, prekladateľ a interpretátor atletických pravidiel IAAF a spolutvorca jedinej slovenskej encyklopédie atletiky (1985).
V štrnástich rokoch v Bobrovci skočil s bambusovou žrďou požičanou z mikulášskeho gymnázia 240 cm a posledné zo série slovenských veteránskych rekordov v hode oštepom a kladivom utvoril už ako osemdesiatnik. V osemnástich bol tajomník športového klubu v rodnej obci a ešte ako 87-ročný pôsobil naposledy vo funkcii hlavného rozhodcu Národného behu Devín – Bratislava, najstaršieho slovenského atletického podujatia, ktoré vzniklo v roku 1921 a pretrvalo doposiaľ.
Bartolomej Rusina, absolvent Pedagogickej fakulty UK, pôsobil štyri desaťročia na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu UK (1952 – 1993), od roku 1975 s titulom docent: 14 rokov ako vedúci katedry atletiky a 9 rokov ako prodekan.
Nebol však len teoretik: keď skončil desaťbojársku aktívnu kariéru, stal sa trénerom. Medzi jeho zverencami figuruje viacero slovenských oštepárskych jednotiek: Peter Ondreička (1952), Ernest Pluhár (1957, 1960), Bohumil Schůrek (1955, 1956, 1958), Eva Králová-Chajecová (1965, 1970 – 1972), jej manžel Blažej Král (majster Slovenska 1967 a 1968) či Elena Révayová (1984 – 1997). V ére Ladislava Kačániho bol aj kondičný tréner prvoligových futbalistov Interu Bratislava (1967 – 1969).
Stál pri zrode Ceny Večerníka, populárnej žiackej súťaže, ktorá po zániku periodika aj jeho zásluhou prežila pod názvom Pohár dekana FTVŠ UK (v roku 2019 sa uskutočnil jej 55. ročník). V roku 1961 prevzal po nestorovi Rudolfovi Holzerovi post hlavného rozhodcu Veľkej ceny Pravdy a bol ním aj v prvej etape slávnej éry mítingu P-T-S (do roku 1982). Vtedy už bol významným funkcionárom, členom predsedníctva slovenského zväzu (1970 – 1990, v rokoch 1986 – 1990 aj podpredsedom) a v období 1978 – 1988 aj československého.
V rokoch 1975 – 1977 stál na čele atletického oddielu Slávia UK Bratislava. Ako rozhodca pôsobil aj v penzijnom veku, dovedna na takmer 2500 pretekoch. V roku 1988 dostal štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a v roku 2017 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.
Posledná rozlúčka s Bartolomejom Rusinom bude v piatok 21. augusta o 12.30 h v bratislavskom krematóriu.
MARIÁN ŠIMO
