* 12. mája 1935 Nagykanizsa (Maďarsko)
Rodine s deviatimi deťmi po repatriácii pririekli dom v Tužine v údolí Strážovských vrchov, kde na futbalovom ihrisku prvý raz hádzal gumenným diskom – na vojenčine v Ružomberku sa stal majstrom Žilinského kraja, no trénovať začal až po prevelení do Bratislavy ako sparingpartner Alojza Kormútha, prvého Slováka s výkonom za 50 m (50,31 r. 1957). V Nitre, kde študoval poľnohospodárstvo na VŠP, bol členom Slávie Nitra (tréner Jozef Šulgan) a začal na diaľku spolupracovať s maďarským koučom Jenő Koltaiom. V r. 1961 vyhral čs. akademický šampionát (52,08), na Svetovej univerziáde v Sofii skončil štvrtý (52,40, bronz mu posledným, o 12 cm lepším pokusom vzal Rumun Manolescu) a na ME 1962 v Belehrade dvadsiaty (50,28). Jediný čs.mužský titul získal v r. 1962, keď o 24 cm prehodil Ludvíka Daněka (1961 druhý, 1964 tretí), slovenské dva (1959, 1960, v r. 1961 – 1966 sa národné majstrovstvá nekonali). Lídrom slovenských tabuliek však bol päťkrát a Kormúthov slovenský rekord za 5 rokov posunul o vyše 7 m (z 50,31 na 57,38) – v Nitre mu 7. júna 1962 namerali aj 59,03, ale až v dodatkovom pokuse po súťaži. Na veteránskych šampionátoch získal 8 medailí: na MS tri bronzy (Buffalo 1995, San Sebastian 2005, Sacramento 2011), na európskych dve striebra (Budapešť 1990, Cesenatico 1998) a tri bronzy (Malmo 1996, Poznaň 2006, Nyíregyháza 2010). Ako 61-ročný hodil kilovým diskom 51,52 m… Po skončení VŠP bol 7 rokov odborný asistent na jej katedre chémie, neskôr tréner-metodik VAZ SÚV ČSZTV (zároveň člen trénerskej rady čs. zväzu) a následne vedúci TSM v Nitre. Trénoval desiatky popredných vrhačiek (na seniorských majstrovstvách SR získali 84 medailí!), aspoň časť kariéry aj oštepárky Máriu Laktišovú (2 čs. a 3 slovenské tituly), Elenu Révayovú (5 – 12), diskárky Annu Výbohovú (SR: 1), Ivanu Svoradovú (SR: 3 + 1 v guli), guliarky Janu Mišutovú (SR: 1), Elenu Orlíkovú (SR: 1) aj „večne druhú“ Annu Košudovú. V diskárskej technike pomáhal Gabriele Hanulákovej (1 – 6), stále ešte slovenskej rekordérke (64,00), slovenskej multišampiónke Ivone Tomanovej-Holubovej (20 titulov) a v r. 1982 – 1983 si ho ako kouča uvádzal aj oštepár Tomáš Babiak (5 – 4, „bol som ním len na papieri, on už vtedy trénera nepotreboval,“ charakterne priznáva Petrovič). Viedol aj syna Františka (12.6.1965, osobný rekord 56,92 r. 1987), ktorý v rozpätí 13 rokov získal tri slovenské tituly v troch kluboch (1984 Slávia UK 52,14, 1990 Dukla B. Bystrica 53,96, 1996 Stavbár Nitra 50,48). Nezabudnuteľné sú jeho organizátorské zásluhy: prispel k zrodu Štítu Nitry v hode diskom a založil i šéfoval chýrnemu nitrianskemu vrhačskému mítingu AX – PS – CX (1976 – 2002), na ktorom sa zrodili tri svetové rekordy. Štvrťstoročie bol člen predsedníctva a v období 1988 – 1994 podpredseda SAZ, v r. 1990 – 1992 aj podpredseda Českej a slovenskej atletickej únie, na OH 1992 vedúci atletickej časti čs. výpravy, v r. 1995 – 2015 viedol Olympijský klub regiónu Nitra. Ocenenia: Majster športu (1964), Vzorný tréner (1977), Cena mesta Nitra (1995), Strieborný odznak SOŠV (2015).
Členom Siene slávy slovenskej atletiky je od roku 2021.
