Matúš Bubeník patril celé desaťročie do slovenskej výškarskej špičky, získal striebro na Svetovej univerziáde 2015, na halových ME sa trikrát dostal do elitnej desiatky a je jeden z pätice Slovákov, ktorí sa úspešne popasovali s hranicou svetovej špičky 230 cm. V predposledný deň uplynulého roka však hodonínsky rodák s domicilom na druhej strane česko-slovenskej hranice v Holíči oznámil koniec kariéry.
● Dlho ste sa rozhodovali, či skončiť, alebo ešte rok potiahnuť?
„Popravde, v roku 2021 ma držala v atletickom dianí najmä myšlienka účasti na olympiáde v Tokiu. Po tom, ako moja snaha kvalifikovať sa na hry nedopadla dobre, vedel som, že prichádza čas posunúť sa niekam ďalej.“
● Kedy vo vás definitívne dozrela myšlienka, že už to asi nemá zmysel a treba sa poobzerať po niečom inom?
„Dozrievala postupne počas celého roka, ktorý pre mňa z pohľadu atletiky vôbec nebol dobrý. Trápili ma rôzne zdravotné problémy a spolu s nimi sa spojilo viacero faktorov, prečo som už nemohol pokračovať v kariére.“
● Ukončili ste ju osobným rekordom 231 cm z halovej sezóny 2015, pričom aspoň ponad 230 cm ste sa dovedna preniesli štyrikrát – vždy v hale. Cítili ste sa však aj na lepší výkon?
„Veril som, že by som mohol skočiť aj viac a ukoristiť Robertovi Ruffínimu aspoň jeden slovenský rekord. Nevyšlo to, škoda, ale aj tak som rád, že som sa v niekoľkých súťažiach dostal až k tomu, že som mohol slovenské rekordy atakovať.“
● Métu 230 cm, ktorá je akousi vstupenkou do svetovej špičky, ste prvý raz v živote prekonali 27. januára 2015 na pretekoch v Ostrave. Aký to bol pocit?
„Pamätám si na tú chvíľu, mám ju pred očami, ako keby sa to všetko udialo dnes. Bol ešte len začiatok halovej sezóny a do Ostravy som cestoval so sezónnym maximom 222 cm a nevydareným vystúpením na mítingu v Hustopečiach, kde som prekonal len 218 cm. No a o tri dni neskôr padlo dvestotridsať! Ak ma pamäť neklame, vtedy som prvý raz v kariére zdolal olympijského medailistu Jardu Bábu… Vtedy som vôbec nebol mentálne presvedčený, že taký výkon vo mne je. O to väčšie emócie som prežil. Jednoducho to, čo sa udialo v Ostrave, boa fantázia.“
● Vonku sa vám však 230 cm nepodarilo zdolať ani v najlepších rokoch vašej kariéry, dostali ste sa maximálne na 229 cm. Máte nejaké vysvetlenie, prečo vám to vonku nešlo tak dobre ako pod strechou?
„Skočiť 230 cm aj vonku bol jeden mála z cieľov, ktoré sa mi v kariére nepodarilo splniť. Viackrát som však s rezervou skočil 228 – 229 cm, no keď bolo na stojanoch o centimetrík či dva viac, už sa mi taký dobrý skok nepodarilo predviesť.“
● Na ktoré preteky v kariére budete spomínať najradšej, prípadne čo považujete za svoj najväčší úspech v kariére?
„Nemôžem vypichnúť len jedny, hlavou sa mi preháňajú skvelé zážitky z mnohých pretekov – napríklad také, v ktorých som sa až cez tretie pokusy na nižších výškach preskákal až k osobáku, alebo už spomenutých premiérových 230 cm, olympiáda v Pekingu, strieborná univerziáda v juhokórejskom Kwangdžu, halové ME 2017 v Belehrade a mnoho ďalších.“
● Existuje súťaž, na ktorú by ste najradšej zabudli?
„Človek by si mal v živote pamätať dobré aj zlé, takže určite ostanú v mojej pamäti i súťaže, ktoré mi nevyšli tak, ako som si želal.“
● Na vrcholných podujatiach ste získali striebro na Svetovej univerziáde 2015 v Kwangdžu, no najmä na halových ME sa vám lepila na päty smola. Raz vám tesne ubzikla medaila, dva razy finále… Povedzte, mali ste v atletike vo všeobecnosti viac šťastia alebo smoly?
„Keď sa tak narýchlo zamyslím, určite som mal viac šťastia ako smoly.“
● Športovú kariéru ste začínali ako basketbalista, potom ste chvíľku boli športový obojživelník, ktorý sa realizoval pod vysokými košmi i vo výškarskom sektore, napokon sa vás stal špičkový výškar. Neľutujete, že ste atletiku uprednostnili pred basketbalom?
„Nie, neľutujem! To, čo som zažil v atletike, a aké možnosti mi ponúkla, by na Slovensku v basketbale nikdy nebolo možné. Na druhej strane som rád, že táto časť životnej etapy je za mnou teraz si budem môcť zahrať basketbal kedykoľvek bez obmedzení, bez obavy z prípadného zranenia.“
● Ostávate v športe, ale nie v atletike. Čo teda budete robiť? Súvisí vaša budúcnosť s tým, čo ste vyštudovali na Masarykovej univerzite v Brne – športovým manažmentom?
„Zrejme trochu. Nehľadám si pozíciu trénera, ale moje ďalšie pôsobenie vidím skôr v oblasti športového biznisu a organizačnej práce. Uvidíme, ako sa mi bude dariť. Podobne ako počas aktívnej atletickej kariéry, aj teraz som pripravený vybojovať si svoju pozíciu.“
● Pôvodne sa v atletickom zákulisí hovorilo, že síce vo VŠC Dukla Banská Bystrica končíte, ale ešte si na menších pretekoch, najmä domácich, zaskáčete. Naozaj platí, že Matúša Bubeníka budeme už vo výsledkoch výškarských súťaží hľadať zbytočne?
„Nikdy nehovor nikdy, ale pravdepodobnosť, že si ešte zaskáčem, je veľmi malá. Ak ešte budem športovať, tak mimo výškarského sektoru.“
● Trénerská práca v atletike vás nelákala?
„Určite nie na plný úväzok, ale myšlienku, že by som vo voľnom čase mohol v budúcnosti niekomu pomáhať, nezatracujem.“
● V závere kariéry ste sa z Brna, kde ste študovali a trénovali, presunuli do Prahy. Ostávate tam žiť aj po skončení kariéry?
„Áno, zatiaľ plánujem ostať s rodinou v Prahe.“
● Aký je váš odkaz pre mladých výškarov – čo by nemali zanedbať, aby to dotiahli aspoň tak ďaleko ako vy?
„Ponúknuť všeobecnú radu je ťažké, každý sme iný. Dôležité je však venovať sa skoku do výšky so zápalom a s radosťou, počúvať trénerove rady, ale aj svoje telo. Ak sa ukáže mladý a šikovný výškar, budem mu držať palce, aby to dotiahol čo najďalej.“
VIZITKA MATÚŠA BUBENÍKA
DISCIPLÍNA: výška
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 14. 11. 1989 v Hodoníne (ČR)
KLUBY: AK Junior Holíč, AC Stavbár Nitra, ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
VRCHOLOVÉ STREDISKO: VŠC Dukla Banská Bystrica
TRÉNERI (postupne): Dušan Chanečka, Stanislav Joukal, Svatoslav Ton, Zuzana Hlavoňová – Jan Cacek, Josef Karas – Jaroslav Bába
OSOBNÝ REKORD: 229 cm vonku (2. 8. 2015 Banská Bystrica), 231 cm v hale (4. 2. 2015 Banská Bystrica)
SKOKY PONAD 230 CM: 231 cm (4. 2. 2015 Banská Bystrica), 230 cm (27. 1. 2015 Ostrava), 230 cm (4. 2. 2016 Banská Bystrica), 230 cm (27. 1. 2018 Hustopeče)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 2. na Svetovej univerziáde 2015, 5. na HME 2017, 8. na ME 2011 do 23 rokov, 9. na HME 2015, 10. na HME 2019, 15. na ME 2016, 18. na HME 2013, 18. na ME 2014, 20. na ME 2018, 35. na OH 2016, 37. na MS 2015, jeden z piatich Slovákov, ktorí prekonali hranicu 230 cm
INÉ: Žije v Prahe, vo voľnom čase hrá rád basketbal, jeho športové vzory sú hviezdy NBA Michael Jordan a LeBron James.
Text k foto:
Na prvých dvoch snímkach Matúš Bubeník na halových ME v Belehrade, kde skončil piaty, na tretej prekonáva na banskobystrických Štiavničkách 229 cm, čo je jeho osobný rekord pod holým nebom.
FOTO PAVOL UHRIN a SITA/PETER RUSKO
