„Atletiku milujem. Budem sa snažiť vrátiť späť, ale v prvom rade je to o tom, že ma atletika baví.“ Pre Moniku Weigertovú je atletika jednoducho srdcová záležitosť. Dlho jej však nemohla dať toľko, koľko by sama chcela. Od roku 2015 ju limitovali problémy s achilovkou, až sa ich rozhodla vyriešiť plastickou operáciou. „Povedala som si, že buď to vyjde, alebo nie. Nechcela som viac znášať bolesť, bola som z toho unavená,“ priznala.
Od chirurgického zákroku uplynulo vyše roka a 33-ročná šprintérka a medzičasom už aj úspešná kondičná trénerka myslí na návrat a ďalšie vrcholné podujatie. Budúcoročné halové majstrovstvá sveta v Toruni by boli už jej tretie po Belehrade 2022 a Glasgowe 2024.
Prvý raz znova zakľakla do blokov 9. septembra v českom Třebíči. V tradičnom Šprintérskom trojboji absolvovala v priebehu jedného dňa šesťdesiatku (7,61), stovku (12,05) a dvestovku (25,02). Boli to jej prvé štarty od vlaňajších majstrovstiev Slovenska v Banskej Bystrici, konkrétne od finále na 100 m, kde finišovala piata (11,52/vietor +2,2). Odvtedy uplynulo 437 dní, od operácie 369.
„Bol to taký test, či achilovka drží. V tomto smere to dopadlo výborne. Časy boli, aké boli, lepšie sa po takom dlhom období nedali čakať. Ale chcela som to absolvovať, pretože v tom čase som nevedela, aké budú kritériá pre účasť na halových MS, či nebude potrebná aj stovka z leta,“ ozrejmila členka Našej atletiky Bratislava a radostne vyzdvihla: „Operovaná achilovka je lepšia ako zdravá!“
A pokiaľ ide o kvalifikáciu na HMS, potešilo ju septembrové rozhodnutie Svetovej atletiky, že o účasti v Toruni bude okrem limitov (na 60 m žien 7,20) rozhodovať iba rebríček výkonov dosiahnutých od 1. novembra 2025 do 8. marca, teda nie renking.
Napriek tomu nečaká zverenku Eugena Lacza jednoduchá úloha. Atletiku robí popri práci vo fitnesscentre, už sedem rokov trénuje zápasníkov MMA. Viac ako pracovná zaneprázdnenosť ju však straší cestovanie za halou.
„Neviem si predstaviť, ako budem stíhať počas halovej sezóny tréningy, keď budem mať cestovať do Viedne alebo do Győru. Už teraz to ledva stíham. Časovo je to pre mňa mimoriadne náročné. Veľmi sa chcem vrátiť, ale halová sezóna bude pre mňa v tomto smere veľmi hektická. Ak sa nedostanem na halový svetový šampionát, rada by som sa aspoň plnohodnotne vrátila na dráhu. Verím, že potom na jar to už bude jednoduchšie, keď sa bude dať trénovať vonku,“ uviedla tabuľková slovenská jednotka na 100 m v rokoch 2019, 2020 a 2021.
Do klientely vyštudovanej kondičnej trénerky pribudlo počas leta zvučné meno. Fyzioterapeut Milan Gašpárek, ktorý jej pomáhal s rekonvalescenciou po operácii, sprostredkoval spoluprácu s Petrou Vlhovou. Olympijská víťazka v slalome má takisto za sebou náročné obdobie a len nedávno dostala od lekárov súhlas s postupným návratom na lyže po operáciách zraneného kolena.
„Oslovil ma Milan Gašpárek, ktorý riadi proces rekonvalescencie a rekondície Petry Vlhovej, či by som nemala záujem o spoluprácu. Prijala som to a snažím sa Petre pomôcť v kondičnej príprave. Naša spolupráca sa začala 1. júla a v prípade spokojnosti bude pokračovať. Som veľmi vďačná za takúto príležitosť. Môžem v nej využiť všetko, čím som si sama ako športovkyňa prešla. Vyžaduje si to odlišný, individuálny prístup, ale na to som bola zvyknutá už aj pri doterajších mojich klientoch. Veľa som sa naučila tiež na sebe, keď som sa snažila vyriešiť svoje vlastné problémy so zranením,“ priblížila Monika Weigertová.
Bojnická rodáčka aj počas súťažnej pauzy pozorne sledovala počínanie domácich šprintérok. A tento rok sa veru bolo na čo pozerať. Až ôsmim Slovenkám sa podarilo pokoriť na „jej“ stovke hranicu 12 sekúnd, z toho dvom juniorkám a tiež dorastenke Amy Bell Grebeči.
„Takú úroveň šprintu sme ešte na Slovensku nemali. Veľmi sa z toho teším a držím palce každému, kto atletike obetuje čas a energiu. Nikdy som to nebrala tak, že sme nejaké rivalky. Naopak, mám veľkú radosť, že dievčatá takto behajú, a už sa teším, keď budem späť medzi nimi. Ženský šprint je na veľmi dobrej ceste, veľmi sa posunul dopredu a ak sa ešte trochu zlepšia podmienky, tak sa na tejto základni dá stavať do budúcna. Verím, že časom sa dievčatá presadia aj na vrcholných podujatiach,“ netajila úprimnú radosť Monika Weigertová.
Nadchol ju tiež ďalší posun slovenského rekordu na 11,19 v podaní Viktórie Forster na júnovom TIPOS Atletickom kritériu v Banskej Bystrici: „Viki má dynamit v nohách. Bola iba otázka času, kedy jej všetko sadne a zabehne takýto čas. Behá úžase a veľmi jej fandím.“
O rastúcej úrovni ženského šprintu svedčia aj výkony štafety na 4×100 m korunované rekordom štvorice Viktória Strýčková, Lenka Kovačovicová, Agáta Cellerová, Delia Farajpour 43,95 na banskobystrickom TIPOS P-T-S. „Bola by škoda nevyužiť tento priaznivý a perspektívny stav na poskladanie kvalitnej štafety. Myslím si, že by určite pomohlo spoločné sústredenie, je na to správny čas a kandidátok je viacero,“ poznamenala Monika Weigertová, ktorá popri kondičnom trénerstve vypomáha aj s prípravou šprintéra a svojho sparingpartnera v Našej atletike Bratislava Samuela Cerulu. Odovzdávanie skúseností mladším atlétom by ju bavilo, ale aktuálne sa sústreďuje na svoj návrat.
„Do budúcna by som rada išla týmto smerom, ale momentálne to časovo a finančne nedokážem skĺbiť,“ dodala.
(MJ)
Na snímkach Monika Weigertová so Samuelom Cerulom, na pretekoch v Třebíči, so zápasníkom MMA Ronaldom Paradeiserom, ktorého trénuje, a s Agátou Cellerovou na vlaňajších M-SR v Banskej Bystrici.
FOTO ARCHÍV MONIKA WEIGERTOVÁ, KRISTIÁN KOVÁČ
