Sieň slávy: Osobnost slovenskej atletiky

Dušan Moravčík

*27. mája 1948 Bánov

Po osemstovkárovi Jozefovi Plachom druhý Slovák, ktorý získal v individuálnej disciplíne medailu na majstrovstvách Európy. Nádejným bežcom sa javil už na železničnom učilišti v Brne ako člen Zbrojovky, ale stípliara európskeho formátu z neho vychoval až tréner Alexander Zvolenský (odchovanec trnavskej atletiky) v pražskej Dukle. Ako medzinárodne neznámy bežec v debute na kontinentálnom šampionáte v Helsinkách 1971 vyhral rozbeh na 3000 m prek. (8:32,81), hoci posledný kilometer bežal bez tretry a s krvavým priehlavkom. Po jeho zošití štyrmi stehmi si vo finále, v desiatom stípli v živote, senzačne dobehol po striebro v čs. rekorde 8:26,11, ani nie sekundu za víťazným Francúzom Jeanom-Paulom Villainom! O rok na mníchovskej olympiáde obsadil na 3000 m prek. v superkonkurencii piate miesto za 8:29,2 min (predbehli ho len Keňania Keino, Jipčo, Fín Kantanen a Poliak Malinowski) a na 5000 m mu postup do finále tesne unikol (13:40,4, 14. čas). V Montreale 1976 skončil v stípli už v rozbehu (8:41,95), olympijské finále znova bežal až o štyri roky v Moskve – dobehol desiaty za 8:29,1 (v rozbehu 8:28,0). Desiaty skončil aj na ME 1974 v Ríme (8:34,4). V roku 1977 prestúpil z Dukly do RH k trénerovi Milošovi Pisaříkovi, na pražských ME 1978 sa však z rozbehu (8:43,2) ďalej nedostal. Jeho československý rekord na 3000 m prek. 8:23,8 z pražského útoku na svetový rekord Švéda Gärderuda po OH 1972 (unikol mu o 3 sekundy) je o takmer 9 sekúnd lepší ako stále platný slovenský a rýchlejší stípl dodnes nezabehol ani nijaký Čech. Kvalitné sú aj Moravčíkove osobné rekordy v hladkých behoch: 1500 m 3:42,4 (1971), 5000 m 13:40,27 (1972) a 10 000 m 28:57,9 (1977). Do Siene slávy ho uviedli v roku 2015.