Päť atlétov v šiestich disciplínach bude od štvrtka 6. do nedele 9. marca reprezentovať Slovensko na 38. halových majstrovstvách Európy v holandskom Apeldoorne. K trojčlennej zostave Ján Volko, Viktória Forster, Gabriela Gajanová z predvlaňajšieho kontinentálneho šampionátu pod strechou v Istanbule potešiteľne pribudli dvaja muži, ktorí však tiež nie sú nováčikmi na HME. Trojskokan Tomáš Veszelka sa na európsku halovú scénu vracia po šiestich rokoch, štvorstovkár Šimon Bujna po štyroch. Vďaka splneniu extrémne prísneho limitu sa na šampionát kvalifikovali Gajanová a Volko, ostatní si účasť vybojovali na základe postavenia vo svetovom a zároveň kvalifikačnom rebríčku.

„Za úspech by som považoval štyri semifinálové behy. Myslím si, že je to v silách našej výpravy. Halová sezóna bola krátka, ale naši športovci majú dosť skúseností, aby si s tým poradili. Nie sú to žiadni nováčikovia. Aj tri finálové umiestnenia, či už v krátkych šprintoch alebo na 800 m žien, sú podľa mňa reálne. Som náročný, preto si myslím, že za priaznivých okolností ani medaila nie je vylúčená. Samozrejme, najväčšie očakávania máme v tomto smere od Gabiky Gajanovej, ktorá je podľa informácií od trénera Louisa Heyera zdravotne v poriadku,“ naznačil ambície šéftréner reprezentácie a vedúci výpravy Libor Charfreitag.

Skúsenosti sú jednoznačne na strane mužskej časti výpravy. Dvadsaťosemročný šprintér Ján Volko sa napriek zdravotným problémom rozhodol neprerušiť svoju obdivuhodnú sériu, ktorá sa začala v roku 2015 Prahe a následne ju ozdobil troma medailami – striebrom v Belehrade 2017, zlatom v Glasgowe 2018 a bronzom v Toruni 2021. V Istanbule štvrtý raz za sebou postúpil do finále a skončil piaty. Šiestym štartom sa osamostatní na treťom mieste v historickom poradí slovenských atlétov na HME za skokanskými dvojičkami Danou (8) a Janou (7) Velďákovými.

Ján Volko zamieri do Holandska spolu s trénerkou Naďou Bendovou v utorok 4. marca. Podľa slov Libora Charfreitaga je zdravotne v poriadku.

Slovenský rekordér na 60 m (6,55) absolvoval v roku 2025 iba tri súťaže. Na bronzovom mítingu v Jablonci bol na šesťdesiatke druhý (6,67, v rozbehu 6,70), na zlatom mítingu v Belehrade nepostúpil do finále (6,76), na ďalšom zlatom mítingu Czech Indoor Gala v Ostrave bol na 60 m ôsmy (6,70, v rozbehu 6,74) a následne na 200 m „doskackal“ do cieľa so zraneným ľavým chodidlom na 3. mieste (21,43).

Najstarší člen výpravy Tomáš Veszelka takisto debutoval na HME v Prahe. Vtedy ešte ako skokanský obojživelník nepostúpil z kvalifikácie diaľky. O dva roky nato mu v Belehrade tesne ušlo finále v trojskoku, ale v Glasgowe 2019 už sa 6. miestom zaradil k európskej špičke, pričom v kvalifikácii si skočil dodnes platný halový osobák 16,78. Aj 29-ročného zverenca Michala Škvarku pribrzdili v tomto roku choroby a následne aj zranenie zadného stehenného svalu, takže stihol iba dva štarty – na banskobystrickej Jumperii (15,55) a na bronzovom mítingu vo Valencii (15,51).

„Tomáš má nejaké zdravotné problémy, ale s trénerom Škvarkom sa rozhodli, že na šampionát pôjdu. Budem spokojný, ak si v Apeldoorne skočí svoje sezónne maximum. Tiež by ma potešilo, keby Šimon Bujna pokoril 47-sekundovú hranicu, čo by znamenalo osobný rekord,“ uviedol Libor Charfreitag.

Ani Šimon Bujna nezačínal na HME vo svojej súčasnej disciplíne, v Glasgowe 2019 sa mu podarilo postúpiť do semifinále 60 m (23. miesto) a až v Toruni 2021 sa predstavil na 400 m (38./47,93). V tejto halovej sezóne mu zo štyroch štvorstoviek najviac vyšla ostravská na majstrovstvách SR (47,09, iba 8 stotín od osobného rekordu), v ktorej však prehral súboj s prekážkarom a novým lídrom slovenských historických tabuliek Patrikom Dömötörom.

„Čas pod 47 sekúnd by ma potešil. Na vrcholné podujatia sa však nechodí behať osobné rekordy, dôležité sú umiestnenia. Štvorstovka v hale je nevyspytateľná. Kolízie sú bežné. Cieľ je byť spokojný s výkonom a dôjsť s vedomím, že som dal do toho všetko a nespravil som žiadne vážne chyby,“ povedal 29-ročný šprintér ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica.

Svoj druhý halový kontinentálny šampionát absolvujú obe olympioničky z Paríža. Osemstovkárka Gabriela Gajanová sa pred dvoma rokmi v Istanbule uviedla 9. miestom (o 21 stotín jej ušiel postup do finále) a prekonaním slovenského rekordu Gabriely Sedlákovej 2:01,85 z roku 1987 na 2:01,70, ktorý 13. februára 2025 v Liévine ešte zlepšila na 2:01,55. Ďalší tohtoročný štart však už úradujúca vicemajsterka Európy pred odchodom do Apeldoornu nepridala. V rozcvičke na zlatom mítingu v Toruni pocítila miernu bolesť zadného stehenného svalu a nechcela riskovať zranenie. Dvadsaťpäťročná Bobrovčanka našťastie mohla bez obmedzení pokračovať v príprave pod vedením trénera Louisa Heyera vo Švajčiarsku, odkiaľ sa presunie priamo do holandského dejiska šampionátu.

V päťtisícovej hale Omnisport, ktorá slúži aj ako velodróm pre dráhovú cyklistiku a pod jej strechou sa už hrali zápasy volejbalových majstrovstiev Európy aj sveta, zasiahne zo slovenského kvinteta ako prvá Viktória Forster – a podľa ideálneho scenára aj ako posledná. Dvadsaťdvaročnú Horehrončanku čakajú v rámci jej osvedčeného „dvojboja“ vo štvrtok 6. marca o 20.50 h rozbehy na 60 m prekážok. Hladká šesťdesiatka príde na rad v nedeľu 8. marca poludňajšími rozbehmi, finále je naplánované na 18.37 h.

„Odchádzam na šampionát s radosťou a snahou dať do toho všetko. Spravím maximum pre kvalitný výsledok. Tréningy ukázali, že na to mám. Verím, že správny čas príde práve na šampionáte. Idem naň s čistou hlavou. Kvalitný výkon môže priniesť aj kvalitné umiestnenie. Časy by som nerada konkretizovala,“ uviedla finalistka ME 2024 na 100 m prekážok.

Najmladšia členka výpravy bola v roku 2025 najusilovnejšia – v pretekoch zakľakla do blokov až 15-krát, z toho 9-krát pred sebou videla päť prekážok. Na bronzovom mítingu v Osijeku cez ne prefrčala v novom osobnom aj slovenskom rekorde 8,01, ale na slovenskom šampionáte v Ostrave nebola spokojná s 8,12 a ani 7,30 vo finále 60 m, 2 stotiny od sezónneho maxima z Czech Indoor Gala, nebolo podľa jej predstáv.

„Záverečnú prípravu som absolvovala v Banskej Bystrici na Dukle, v kvalitných podmienkach sme odtrénovali všetko, čo sme chceli. Cítim sa dobre, kontrolné časy boli kvalitné, preto verím, že to všetko dobre dopadne a odzrkadlí sa to aj na pretekoch,“ uzavrela Viktória Forster. Nádejne to vyzerá aj s jej účasťou na halových MS v Nan-ťingu, ale podľa svojich slov sa teraz plne koncentruje na Európu.

DOTERAJŠIE ŠTARTY ČLENOV VÝPRAVY NA HME
Ján Volko (5)
Praha 2015 60 m (30./6,86)
Belehrad 2017 60 m (2./6,58)
Glasgow 2019 60 m (1./6,60)
Toruň 2021 60 m (3./6,61)
Istanbul 2023 60 m (5./6,57)

Tomáš Veszelka (3)
Praha 2015 diaľka (22. v kvalifikácii/724)
Belehrad 2017 trojskok (13. v kvalifikácii/16,34)
Glasgow 2019 trojskok (6./16,35)

Šimon Bujna (2)
Glasgow 2019 60 m (23./6,86)
Toruň 2021 400 m (38./47,93)

Gabriela Gajanová (1)
Istanbul 2023 800 m (9./2:01,70)

Viktória Forster (1)
Istanbul 2023 60 m (32./7,51), 60 m prek. (26./8,24)

(JM)

FOTO JÁN LUKY