Statočný boj Gabriely Gajanovej nebol odmenený postupom do finále na 800 m na 21. halových majstrovstvách sveta v Toruni. Slovenská rekordérka si síce v záverečnom treťom semifinále nedobehla po jednu z dvoch finálových miesteniek, ale so svojím výkonom bola spokojná. Vicemajsterka Európy 2024 v cieľovej rovinke predstihla papierovo silnejšiu Jamajčanku Natoyu Gouleovú-Toppinovú a finišovala tretia, jednu priečku za priamym postupom. Žiaľ, medzitým jej ušli víťazná Švajčiarka Audrey Werrová aj Nigist Getachewová z Etiópie. So svojimi prvými HMS sa slovenská rekordérka rozlúčila štvrtým najlepším časom kariéry v hale 2:00,49. Rýchlejšia bola aj v piatkovom rozbehu, ale ani 2:00,08 min. by jej na postup nebolo stačilo, pretože ďalej išli z každého behu iba dve prvé v cieli a za Getachewovou (1:59,46), svojou premožiteľkou z mítingov v Ostrave aj Toruni, zaostala o viac ako sekundu (1,03).
„So svojím behom som spokojná. Sústredila som sa na to, aby som v ňom dobre reagovala, ustrážila si vývoj. Možno to dnes nebolo úplne ideálne v tom, že som mohla byť bližšie k dievčatám predo mnou. Robila som, čo sa dalo, ale nestačilo to. Do finále mohlo ísť iba prvých šesť bežkýň. Verím, že môj čas ešte len príde,“ bola prvá Gabikina reakcia po semifinálovom behu.
Zbiehala v ňom na štvrtej priečke a hoci sa rovnako ako v rozbehu snažila v záverečnom okruhu nastúpiť, na tejto pozícii sa držala prakticky až do poslednej zákruty, za ktorou zlomila odpor Jamajčanky. To už však Werrová s Getachewovou boli ďaleko vpredu.
„Štvrté miesto po zbiehaní bolo v pohode, chcela som byť v kontakte s prvými dvoma, čo sa mi podarilo. Možno sa dalo trochu viac zavrieť medzeru vpredu,“ opisovala tretia najrýchlejšia z rozbehu.
Celkovo ju klasifikovali na 9. priečke, čo je zatiaľ najlepšie slovenské umiestnenie na 21. HMS a Gajanovej vyrovnaný top výsledok na halovom vrcholnom podujatí. V Istanbule 2023 vo svojej premiére na halových ME takisto tesne nepostúpila do finále a celkovo bola deviata. Vlani na HME v Apeldoorne stroskotala už v rozbehoch (18. miesto).
V predchádzajúcich dvoch semifinálových behoch sa o miestenky v nedeľňajšom finále podelili postupne Austrálčanka Hayley Kitchingová, Francúzka Clara Libermanová (Gajanová ju v rozbehu zdolala), svetová rekordérka Keely Hodgkinsonová z Veľkej Británie a Američanka Addison Wileyová. Neúprosný kvalifikačný kľúč vyradil aj najrýchlejšiu z rozbehov Eloisu Coirovú z Talianska, ktorej nestačil ani osobný rekord 1:59,33 – dobehla tretia za Hodgkinsonovou a Wileyovou.
Debut na seniorskom vrcholnom podujatí s vyrovnaným osobným maximom! Prekážkar Peter Dávid si dal na 21. halových majstrovstvách sveta v Toruni skvelý darček k piatkovým 20. narodeninám. V prvom zo šiestich rozbehov na 60 km prek. sa nezľakol svojich skúsenejších a papierovo disponovanejších súperov a dvoch dokázal zdolať.
V cieli bol šiesty a najmä – tešil sa z vyrovnaného osobného a zároveň slovenského rekordu do 23 rokov 7,87 z 10. januára v Ostrave: „Viac som si nemohol želať! Bolo to úžasné. Na moje prekvapenie som od rána vôbec nepociťoval stres, tešil som sa na štart. Pomohlo mi, že som na izbe s trénerom, takže sme si všetko ideálne nastavili. Riskoval som, ale najmä som si opakoval, že sa nemôžem so súpermi naháňať. Vedel som, že keď to pustím voľne, tak to pôjde. Nábeh bol podľa mňa vynikajúci, šiel som si svoje,“ priblížil jediný muž v slovenskej výprave.
Zverenec Michala Škvarku v ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica nechal za sebou Bulhara Stanislava Stankova a Tahja Browna z Bahám, finišoval na 6. mieste, 15 stotín za tretím Jonášom Kolomazníkom z Česka, posledným priamym postupujúcim z úvodného zo šiestich rozbehov. Prvé dve miestenky medzi 24 semifinalistami si zabezpečili víťazný Jamajčan Demario Prince (7,58) a Lorenzo Ndele Simonelli z Talianska (7,65).
„Minulý týždeň v piatok som mal na tréningu menší úraz, prakticky som sa nemohol plnohodnotne pripravovať. Dnes by som tu nestál, nebyť všetkých fyzioterapeutov, ktorí sa o mňa postarali. Ďakujem tiež zväzu, že mi dal dôveru, ktorú som, verím, nesklamal.
Na veľké vrcholné podujatia mám ešte čas, ale vyrovnanie osobného maxima na majstrovstvách sveta je potvrdenie toho, že ideme správnou cestou,“ prízvukoval Peter Dávid, ktorému SAZ udelil miestenku priradenú Svetovou atletikou (WA) na základe toho, že žiadny slovenský muž nesplnil kritériá účasti na podujatí.
Celkovo ho klasifikovali na 41. mieste zo 46 štartujúcich, 17 stotín za Fínom Elmom Lakkom, ktorý do semifinále prenikol ako posledný so šiestym časom (7,70) z nepostupujúcich priamo.
Odchovanec nitrianskej atletiky bol historicky len druhý slovenský prekážkar na halových MS. Viacnásobný rekordér z mládežníckych kategórií, aktuálne U23, a štvrtý v mužských historických tabuľkách SR na 60 m prek. Dávid nadviazal v Toruni po 27 rokoch na Igora Kováča.
Bronzový medailista na 110 m prek. z MS 1997 v Aténach ťahal na globálnom vrchole pod strechou sériu štyroch účastí v rade (1993, 1995, 1997, 1999) s výsledkovým maximom v podobe 5. miesta v Paríži 1997, kde vo finále dosiahol aj svoj výkonnostný strop na podujatí 7,59 (zopakoval ho o dva roky nato v japonskom Maebaši v rozbehu). Pre porovnanie: Kováč debutoval v Toronte 1993 časom 7,76 a postupom do semifinále (7,84).
Bez postupu do semifinále, ktorý sa vzhľadom na papierové rozloženie síl realisticky ani nedal predpokladať, sa skončilo účinkovanie oboch Sloveniek v behu na 60 m. Viktória Korbová sumárne skončila na 39. mieste a Eme Bendovej patrí 46. priečka vo výsledkovej listine s 51 klasifikovanými aktérkami.
Korbová obsadila šieste miesto v druhom zo siedmich rozbehov, predviedla 7,41. Bendová bola posledná šiesta v úvodnom rozbehu za 7,51. Do ďalšej fázy automaticky išli prvé tri z každého rozbehu a na záver ich doplnili tri ďalšie adeptky s najlepšími časmi.
Posledné malé „q“ dosiahla celkovo 23. najrýchlejšia Írka Lauren Royová. Potrebovala na to 7,25. Na vrchole predbežnej hierarchie smerom k semifinále figuruje Jamajčanka Brianna Lystonová – 7,06. Čas 7,27 stačil na priamy postup Talianke Kelly Ann Maevane Douallovej Edimovej ako 25. najrýchlejšej.
Dvadsaťpäťročná zverenka svojho manžela Mareka Korbu v Slávii STU Bratislava Korbová, rodným priezviskom Strýčková, o osem stotín zaostala za svojím maximom 7,33 z tohtoročného 24. januára vo Viedni.
V rovnaký deň na identickom mieste si „osobák“ 7,34 zabehla ďalšia sobotňajšia debutantka na takto významnom seniorskom fóre Bendová. V jej prípade teda má manko na vlastné top hodnotu 17 stotín. Na druhej strane radno pripomenúť, že do tejto zimy vstupovala s maximom 7,65. Aktuálne bola napriek relativizujúcim faktorom o 14 stotín svižnejšia.
Ešte len 19-ročná zverenka svojich rodičov Andreja a Nade Bendovcov v klube Naša atletika Bratislava nedávno absolvovala maturitu na Súkromnom slovanskom gymnáziu v Bratislave. Náročná študijná výzva predsa len ovplyvnila jej prípravu v príslušnom období. O to viac, že Bendová – takisto ako Korbová – značne nečakane získala miestenku až krátko pred šampionátom.
„Pociťovala som nervozitu, to ja vždy, ale zároveň som sa veľmi tešila. Pred sezónou sme vôbec nečakali také časy, ako som zabehla aj dnes. Som rada, že som tu mohla štartovať, už mi to nikto nezoberie. Vnímam to ako prvý krok k väčším výsledkom.
Pod vplyvom uliateho štartu na halových majstrovstvách Slovenska som sa možno trochu bála a na štarte som to asi mohla zvládnuť lepšie. Posledných tridsať metrov sa mi bežalo dobre, celkovo mi však chýbala sila a dynamika.
Čas je, aký je… Zrejme to súvisí s tým, že ostatné týždne neboli plnohodnotné. S prihliadnutím na to, čo som mala natrénované, to podľa mňa dnes bolo celkom v poriadku,“ uviedla Bendová.
Šprintérska univezálka Korbová, v minulosti dvojnásobná účastníčka ME U23, by sa v nedeľu mala podieľať na účinkovaní slovenskej štafety na 4×400 m. V tejto halovej sezóne si vyštudovaná psychologička zabehla na štvorstovke osobný rekord 52,94, a to 17. februára v Ostrave. Z prítomných Sloveniek je interne tretia za Emmou Zapletalovou (50,78) a Danielou Ledeckou (52,15).
„V prvom rade chcem zdôrazniť, že mojou prioritou v Toruni je štafeta. Pociťujem však extrémne zadosťučinenie po všetkej robote, ktorú sme s trénerom odviedli. Nebola som nervózna. Chcela som si to čo najviac užiť, navnímať atmosféru, všetko si okukať aj smerom k nedeli. Myslím si, že sa mi to aj podarilo. Nedávala som si nejaké číselné ciele a som naozaj spokojná s tým, ako som sa na dráhe cítila. Je to super skúsenosť, mám z nej radosť,“ netajila Korbová.
V ére samostatnosti Slovenska sa Korbová a Bendová stali treťou a štvrtou atlétkou s vystúpením na šesťdesiatke na HMS na konte po Viktórii Forster (2022, 2024 a 2025, aktuálne absentuje pre zdravotné problémy) a Monike Weigertovej (2022 a 2024). V tomto desaťročí teda už tretíkrát bežali 60 m na svetovom šampionáte pod strechou hneď dve Slovenky.
Výsledkovo sú národným maximom dve 31. miesta Forster (pri debute a potom vlani), ktorá dvakrát predviedla 7,35 (pri prvých dvoch účastiach), Weigertová dosiahla presne takýto čas predvlani.
(JM, KO)
FOTO JAROSLAV SVOBODA
