Dvadsaťsedemročný Volko vyhral domácu šesťdesiatku ôsmy raz za sebou (2017: 6,67, 2018: 6,65, 2019: 6,62, 2020: 6,71, 2021: 6,61, 2022: 6,68, 2023: 6,69, 2024: 6,61) a v tohtoročných európskych tabuľkách sa zaradil na 13. priečku. “Už aj z mojej reakcie v cieli bolo jasné, že sa z výkonu veľmi teším. Som vďačný celému tímu, že sa to podarilo. Veril, som, že to dnes bude pod 6,70. Tréningové časy naznačovali, že by to mohlo vyjsť. Výkon  6,61 som však vôbec nečakal,” priznal Volko, ktorý sa zo svojho výkonu, ktorý videli na vlastné oči aj jeho rodičia, neskutočne tešil. “Samotné finále si ešte musíme s tímom zanalyzovať, ale vnímal som to tak, že Miro Fuksa ma riadne tlačil, musel som bojovať zo všetkých síl, pretože on mal skvelý štart aj prvých tridsať metrov. Naozaj som sa musel snažiť a dať do toho všetko.”

Zverenec Nade Bendovej a Róberta Kresťanka priznal aj to, že pred rozbehmi na 60 m mal trému ako už dávno nie. Vraj naposledy také čosi zažil ešte ako dorastenec.: “Cítil som väčšiu nervozitu ako inokedy, pretože som mal tento rok za sebou iba dva mítingy a len štyri súťažné šesťdesiatky. Na začiatku som s tým trochu bojoval, ale zvládli sme to aj po mentálnej stránke. Už po rozbehu za 6,69 som veril, že mám na dobrý výkon a nemusím byť nervózny. Ale že sa to podarí až takto dobre, to som nečakal.”

Volko pred šampionátom vravel, že výsledok na M-SR rozhodne o tom, či pocestuje na halové MS v Glasgowe, na ktoré už mal istú miestenku pred domácim vrcholom. “Pokiaľ ide o prípravu na halové majstrovstvá sveta, musíme si to ešte s tímom rozobrať, zhodnotiť situáciu a vybrať najlepšiu možnosť. Majstrovstvá Európy pod holým nebom sú už začiatkom júna, takže niet veľa času na prípravu. Verím, že sa rozhodneme správne,” podotkol najrýchlejší Slovák v histórii.

Za Volkom skončil druhý vlani ešte junior Filip Federič, ktorý si zlepšil osobák o 5 stotín na 6,75. Len o stotinku za ním finišoval vekom ešte junior Miroslav Fuksa z Trenčína, aj on si posunul svoje maximum o 5 stotín – zo 6,81 na 6,76. Šesťdesiatka, aká sa bežala na rozlúčkovom šampionáte v hale Elán vo finále, tu už dávno nebola. Až siedmi dosiahli čas 6,95 a lepší, iba jediný finalista neprekonal métu 7 sekúnd.

“So svojím behom nie som úplne spokojný, ale výsledok ma príjemne prekvapil i potešil. Štart a prvých štyridsať metrov bolo veľmi slabých, všetkých som videl pred sebou. Až od štyridsiatky sa mi to podarilo poriadne rozbehnúť a o stotinku si zachrániť druhé miesto. Pred finále som dúfal v osobák, čo sa mi napokon aj podarilo dosiahnuť,” skonštatoval Filip Federič, finalista stovky aj dvojstovky na MEJ 2023 v Jeruzaleme.

V najkratšom šprinte žien sa Monika Weigertová po dvojročnej pauze vrátila na trón a získala štvrtý titul a celkovo ôsmu medailu na HM-SR na 60 m  (1./2019, 2020, 2021, 2024, 2./2012, 2018, 3./2014, 2015). Aj vďaka času 7,28 a bonusu za titul zostáva v hre o účasť na halových MS. Zverenka Eugena Lacza zdolala vo finále Viktóriu Forster o jedinú stotinku (7,28 – 7,29) a obe potiahli k osobáku aj vlaňajšiu juniorku Deliu Farajpour (7,39), ktorá sa už v rozbehu zlepšila na 7,45. Šprintérka z Nového Mesta nad Váhom sa len ako štvrtá Slovenka v histórii dostala pod 7,40 sekundy.

“Pred finále som videla šancu na víťazstvo 50 ku 50. Viki bežala v tejto sezóne iba jednu šesťdesiatku, preto som nevedela, čo sa v nej ešte skrýva. Zviedli sme úžasný súboj a veľmi sa z víťazstva teším,” usmievala sa 31-ročná Weigertová. “Tú jednu stotinku k dobru som mohla azda získať na štarte, kde som sa celkom trafila do šliapavého postavenia a prvých krokov, z toho som potom čerpala po zvyšok behu. Veľmi by ma potešilo, keby som sa kvalifikovala do Glasgowa. Pred dvoma rokmi bol limit na HMS 7,30, čo som v tejto sezóne zabehla už viackrát. Žiaľ, pravidlá sú pravidlá a rebríček je klamlivý. Z konca haly Elán mám smutný pocit, bude nám všetkým chýbať. Mne sa tu vždy behalo najlepšie, utvorila som si v nej prakticky všetky halové osobáky.”

Viktória Forster po dvoch triumfoch v rokoch 2022 a 2023 prišla o titul i víťazný hetrik, hoci dosiahla o 5 stotín lepší čas ako vlani. “Pravdupovediac, nie som so svojím výkonom vôbec spokojná. Išla som na šampionát s úplne inými predstavami. Finále som si však užila, bol to super beh a Monike gratulujem k víťazstvu. Verím, že si takéto súboje ešte veľakrát zopakujeme. Chcela som bežať lepšie, určite zaútočiť na osobák 7,26. Nevyšlo to, ale aj také dni sa pritrafia. S halou Elán som sa chcela rozlúčiť kvalitným časom a je mi trochu ľúto, že to nevyšlo,” poznamenala rozcítená Viktória.

Okrem Volkovej šesťdesiatky padli slovenské výkony roka aj v iných disciplínach. Na 1500 m skúsený Peter Kováč (Slávia STU Bratislava) získal štvrtý titul v hale (2019, 2021, 2022, 2024) vo veľkom sóle, keď mu 800 m odtiahol brat Michal. Utvoril aj slovenský výkon roka 3:55,81 min. “Môj cieľ bol bežať na úrovni 3:54,80, čo by bol môj halový osobák, a rozlúčiť sa takto s halou Elán. Tesne to nevyšlo, ale tu som aj tak nikdy rýchlejšie 1500 metrov nezabehol. Ďakujem ´bráchovi´ Mišovi, že sa obetoval a odtiahol prvých 800 metrov,” uviedol Peter Kováč, ktorý získal dovedna už svoj jedenásty titul majstra SR. Ďalšie dve medaily brali Martin Zaťko (4:05,54) a Ondrej Malek (4:09,84).

Podobne suverénne zvíťazila na 1500 m žien Žofia Naňová (Slávia STU), ktorá bežala od úvodu na čele úplne sama. Vyhrala jasne v slovenskom výkone roka 4:28,89, striebro si takisto ako vlani vybojovala Lucia Keszeghová (4:40,68) a bronz talentovaná dorastenka Viviána Popovičová v osobnom rekorde 4:44,46. “Až tesne pred štartom som sa dozvedela, že nepobeží Sophia Zápotočná. Čakala som totiž, že to bude súboj medzi nami dvoma,” podotkla všestranná Naňová, ktorá behá na vysokej úrovni na tratiach od 800 m až po polmaratón. “Napriek tomu som sa rozhodla ísť dopredu a bežať taký svoj štandard. Na preteky bez súperiek som si už zvykla. Vôbec som nekalkulovala s tempom, chcela som to ísť na dobrý pocit a to sa mi podarilo. Bola to dobrá rozcvička pred zajtrajšou trojkou.”

Výkony roka sa zrodili aj v diaľkarských súťažiach. Obhajca Matúš Blšták z banskobystrickej Dukly vo štvrtej sérii o 11 cm preskočil dovtedajšieho lídra, majstra SR 2021 a 2022 Adama Hriňa (716 – 705), v záverečnej šiestej ho potom ešte skokom 736 cm obral o post lídra tabuliek. Bronz bral Jelínek za 670 cm. Lívia Hübschová z AK Slávia Trenčín o. z. okorenila svoj druhý titul majsterky SR (prvý získala v r. 2021 vonku medzi dorastenkami) slovenským výkonom roka 610 cm, striebro získala Renáta Vodnyánszká (602) a bronz zachraňovala v treťom pokuse po dvoch nevydarených (593) obhajkyňa Monika Lehenová, ktorá sa potom ešte zlepšila v 5. pokuse na 598 cm.

Prvé žrdkárske seniorské halové zlato si vybojoval líder tabuliek a majster SR 2023 vonku Adam Antalec (480 cm) pred obhajcom titulu Alanom Černým (470), Borisovi Hojdíkovi stačilo na bronz 440 cm. Po pauze si Lujza Paliderová vybojovala svoj štvrtý halový titul (2019, 2020, 2022, 2024) skokom ponad 330 cm pred minuloročnou juniorskou šampiónkou pod holým nebom Júliou Havjerovou (310) a ďalšou Trenčiankou Alexandrou Plšekovou (310).

Na 60 m prekážok si premiérový titul vybojoval prekážkarský špecialista na 400 m, účastník lanských ME do 23 rokov Denis Bartek, ktorý si zlepšil osobný rekord z 8,30 na 8,19, čo je aj slovenský výkon roka. Z maxím sa tešili aj ďalší dvaja medailisti – Dominik Labuda (8,36) a Adam Ilgo (8,41).

Štafetový beh na 4×200 m ovládli kvartetá Našej atletiky Bratislava, ktoré získali štyri zo šiestich medailí. U mužov zostava Volko, Benda, Janáč, Federič obhájila titul časom 1:30,27 (vlani 1:27,66), úspech klubu zvýraznil B-tím ziskom bronzu za Sláviou STU Bratislava. Ženy Našej atletiky (Kovačovicová, Ufnárová, Szabóová, Cellerová) tiež obhájili lanské zlato, z minuloročnej zostavy bežala len Ufnárová. Víťazky boli o 74 stotín rýchlejšie ako pred rokom. Druhé skončili šprintérky B-tímu Našej atletiky, tretia bola Slávia TU Košice.

FAKTY ZO ŠAMPIONÁTU – SOBOTA