JÁN KOŠTIAL (25. februára 1942 Bratislava) – popredný diaľkár, tréner prvej slovenskej majsterky Európy, organizátor, pedagóg a vedec
V mladosti popredný čs. diaľkár, neskôr telovýchovný pedagóg a vedecký pracovník (docent na FTVŠ UK v Bratislave, od roku 2008 na PF KU v Ružomberku), úspešný tréner a dodnes obetavý rozhodca, funkcionár a organizátor atletických podujatí. Kariéru začal v Slovane Bratislava (1957 – 1959, tréner Tibor Tašký), ako študent pražskej ITVŠ bol člen VŠ Praha (1960 – 1964, Jindřich Vacula), po návrate do Bratislavy Slávie SVŠT a (dodnes) Slávie UK; čs. majster 1964 v skoku do diaľky (745 cm), osobné rekordy: 100 m 10,8 (1964), 200 m 21,8 (1962), diaľka 745 (1964). Ako tréner doviedol Annu Chmelkovú-Blanárikovú ako prvú a dosiaľ jedinú slovenskú atlétku k zlatej medaile na letných ME (v Budapešti 1966 v behu na 400 m v čs. rekorde 52,9) a k štyrom čs. titulom (1964, 1966, 1968 a 1969). Trénoval aj slovenských šampiónov Jána Šaffu (400 m 1975), Viléma Medřického (400 m prek. 1975), Vladimíra Handla (diaľka 1982, 1983, 1989, 1990, 1991, trojskok 1985), Jozefa Holeša (diaľka 1986, 1987), Slavomilu Matúškovú (800 m 1975), Annu Pecháčkovú (100 m prek. 1978, 1979), Slavěnu Řehákovú (400 m prek. 1982 a 1983) či diaľkárku Ľubicu Huťanovú (627 cm v r. 1975). Autor alebo spoluautor viacerých učebníc a publikácií, člen redakčných rád časopisov Atletika (1985 – 1990) a Slovenská atletika (1996 – 1998). Ocenenie: Vzorný tréner (1967).
DIONÝZ SZÖGEDI (9. októbra 1944 Licince v okrese Revúca) – prvý slovenský šprintér s medailou z ME (1969 bronz v čs. štafete 4 x 100 m)
Rýchle nohy gymnazistu v Revúcej (1960 – 1963) si všimol telocvikár Oldřich Durdinec, následne ho v Slávii Košice (1964 – 1965) viedli Milan Orendáč a František Mikluščák. Na vojenčinu narukoval do Stříbra, odkiaľ ho po Mikluščákovej intervencii prevelili do Klatov, ale po 3. mieste na čs. armádnych majstrovstvách ho tréner Aleš Poděbrad stiahol do Dukly Praha (1967 – 1973). Na aténskych ME 1969 skončil v rozbehu na 100 m s najsilnejším protivetrom (4,5 m/s) piaty časom 10,9, za postupovým 4. miestom zaostal jedinú desatinu, no ako člen čs. štafety 4 x 100 m stál na pódiu: kvarteto Ladislav Kříž, Dionýz Szögedi, Jiří Kynos a Ludvík Bohman dobehlo tretie vo vyrovnanom čs. rekorde 39,5 (v rozbehu druhé v čase 39,6) za francúzskym (európsky rekord 38,8) a sovietskym (s finišmanom Borzovom 39,3). V drese Dukly získal čs. titul 1970 na 4 x 100 m (Karel Hock, Dionýz Szögedi, Jiří Kynos, Jan Slanina – 41,2) a trikrát zlepšil čs. oddielový rekord (zo 40,4 na 40,1). Osobné rekordy: 100 m 10,3 (1967) a 200 m 21,3 (1967). Po absolvovaní FTVŠ Karlovej univerzity v Prahe (1973) učiteľ na základnej škole, neskôr na gymnáziu v Tornali, kde dodnes žije (od r. 2016 ako čestný občan) – jeho manželka Anna Szögedi, pôvodne tiež pedagogička (vzali sa v r. 1977), je od roku 2010 primátorkou mesta.
EDUARD ADAMKO – in memoriam (16. júna 1889 Lübeck/Nem. – 10. novembra 1980 Košice) – zakladateľ žilinskej atletiky, úspešný pedagóg a tréner
Spoluzakladateľ Žilinského telocvičného krúžku (1909) vyštudoval telovýchovný ústav v Budapešti (1912), kde získal prvé pedagogické skúsenosti, a od r. 1919 až do 1951 vyučoval telocvik a viedol popoludňajšie pohybové hry na Čs. štátnej reálke Jána Palárika v Žiline – jeho družstvo vyhralo čs. stredoškolské majstrovstvá 1928 v Prahe. V júni 1920 usporiadal prvé verejné preteky v atletike a na jeseň 1921 inicioval zrod atletického odboru ŠK Žilina – v období 1922 – 1941 bol jeho predsedom (v istom čase viedol aj šermiarsky a tenisový, ako telocvikár a radca v začiatkoch pomohol aj Ladislavovi Hechtovi, ktorý v r. 1931 – 1938 reprezentoval Československo v Davisovom pohári a patril medzi európsku tenisovú špičku). Vychoval o. i. šprintéra Andreja Engela, účastníka OH 1932 (100 m medzibeh 11,1 / 4., 200 m rozbeh 22,3 / 4.), víťaza behu na 200 m na Svetových študentských hrách 1933 v Turíne (22,1), prvého čs. šprintéra, ktorý zabehol 200 m pod 22 sekúnd (21,8 r. 1934) a 9-násobného čs. majstra na 100 m (1929, 1931, 1932 a 1934), 200 m (1931, 1932 a 1934) a 4 x 100 m (ako člen ŽSK Hagibor Praha (1931 a 1932). Ako pedagóg a tréner dal základy viacerým veľkým osobnostiam slovenského športu, vrátane neskorších šéfov slovenskej atletiky: Rudolfovi Holzerovi, Karolovi Stráňaiovi a Ľudovítovi Krasnecovi. Jeho odchovancami boli aj Jaromír Perútka, Jozef Franko či Tibor Smieško. Ocenenia: Za zásluhy o rozvoj čs. telovýchovy I. stupňa (1964), Medaila Miroslava Tyrša (1970), Medaila Jiřího Františka Chaloupeckého (1979), pamätná medaila Zaslúžilý občan mesta Žilina (1979).
ZDENĚK HRBÁČEK – in memoriam (10. júla 1936 Bzenec v okrese Hodonín/ČR – 8. júla 2012 Dubnica nad Váhom) – legenda dubnickej atletiky: úspešný tréner, organizátor a funkcionár SAZ
Viac než polstoročie kľúčový muž atletiky v Dubnici nad Váhom, neskôr aj významný funkcionár SAZ. S atletikou začal vo Vsetíne a ako strednotratiar pokračoval na strojárskom učilišti v Dubnici, kam sa ako jeho absolvent vrátil v roku 1959. Spolu s Ivanom Sovišom ako začínajúci tréneri prebrali z letargie atletický klub (založený v r. 1943) – starší dorastenci skončili v roku 1964 na majstrovstvách Československa tretí. Hrbáček ako tréner viedol o. i. diskára Ota Ozoráka (v r. 1976 v drese Dukly Banská Bystrica ako prvý Slovák prehodil 60 m), guliara Mariána Leskovjanského, oštepára Pavla Floreka či šprintéra Jozefa Švondrka. Najzáslužnejšia bola jeho funkcionárska činnosť na rôznych úrovniach: bol tajomníkom TJ Spartak Dubnica nad Váhom, neskôr prezidentom a viceprezidentom jeho atletického oddielu, predsedom Stredoslovenského atletického zväzu, členom výkonného výboru a predsedom disciplinárnej komisie SAZ. S bývalým šprintérom a poslancom NR SR Milanom Hortom sa významne pričinili o vybudovanie tartanovej dráhy v Dubnici n. V. (prvej v ére slovenskej samostatnosti – 2001), o líderský post Spartaka medzi slovenskými klubmi začiatkom 21. storočia a od r. 2003 aj o úspešnú éru medzinárodného mítingu Atletický most (pôvodne organizovaný ako dvojmíting s Duklou Banská Bystrica), ktorý posledné tri ročníky (2012 – 2014) niesol podtitul Memoriál Zdeňka Hrbáčka. Jeho nasledovníkom je syn Rastislav, dnes prezident AK Spartak.
Pripravil MARIÁN ŠIMO
FOTO SITA/MARTIN MEDŇANSKÝ a MARIÁN PEIGER, ARCHÍV SAZ
