Sieň slávy: Osobnost slovenskej atletiky

Vojtech Bukovský

* 4. novembra 1894 Košice
† 30. novembra 1963 Krompachy

Košice sa vďaka nemu pýšia najstarším maratónom v Európe. Syn židovského obchodníka s farbami, vtedy ešte Béla Braun, zmaturoval na košickom reálnom gymnáziu, kde ho telocvik vyučoval Ľudovít Kmeťko, ktorý pod menom Lajos Aradi-Kmetykó bol oporou strieborného tímu uhorských gymnastov na štokholmskej olympiáde 1912. Keď v Budapešti na dvakrát, s pauzou kvôli prvej svetovej vojne strávenej na fronte, vyštudoval za stavebného inžiniera, aj on sa vybral na olympijské hry – v roku 1924 z Paríža písal do denníka Kassai Napló, ktorý vychádzal v maďarčine. Nadchli ho fínski bežci a zvlášť maratón. Bol muž činu, získal súhlas východoslovensko-podkarpatského okrsku Čs. atletickej únie i podporu náčelníka košickej polície, plzenského rodáka Antonína Zikmunda a 107 dní po parížskom maratóne odštartovali v Turni nad Bodvou I. košický maratón – 28. októbra 1924 na Deň republiky, výročie vzniku Československa. Braun sa zamlada venoval vrhu guľou a päťboju, neskôr šermu a lyžovaniu, no do histórie športu sa zapísal najmä ako iniciátor a organizátor podujatí – majstrovstiev Slovenska v zápasení, šerme i v boxe, cyklistických pretekov Košice – Tatry – Košice… Úspech košického maratónu a znalosť jazykov mu otvorili cestu do sveta – bol rozhodcom maratónskeho behu už na OH 1928 v Amsterdame aj na prvých ME v Turíne 1934 a v Paríži 1938. Béla-báči napriek pôvodu šťastne prežil II. svetovú vojnu a po nej si zmenil priezvisko na Bukovský. V roku 1951 sa na osem rokov vrátil na čelo organizačného výboru maratónu, ktorý pod jeho vedením o rok dostal dnešný názov Medzinárodný maratón mieru. V r. 1957 inicioval zrod Maratónskeho klubu (prvotný názov s dobovým vplyvom: Maratónsky komitét) a bol jeho prvým predsedom – ten je od r. 1990 oficiálne organizátorom MMM. Bukovský sa podieľal ešte na organizácii ročníka 1963, no jeho srdce, ktoré prekonalo dva infarkty, mu o pol druha mesiaca definitívne vypovedalo službu cestou na Plejsy, kde mal prednášať na školení lyžiarskych rozhodcov. Členom Siene slávy sa in memoriam stal v roku 2014.