František Pethe

*15. januára 1872 Turda (Rumunsko)
†13. augusta 1964 Prešov

Priekopník športu v Prešove, prvý absolvent telovýchovného ústavu v Budapešti pôsobiaci na našom území, vďaka ktorému šarišskú metropolu začiatkom 20. storočia označovali za mekku atletiky – medzi desiatkami jeho odchovancov boli aj dvaja atletickí reprezentanti Uhorska na V. olympijských hrách v Štokholme 1912. Rodák zo Sedmohradska vyučoval na Prešovskom kráľovskom katolíckom gymnáziu od roku 1896 – okrem maďarčiny a latinčiny aj telocvik a tzv. poobedňajšie hry. V októbri pomohol založiť Prešovský telocvičný a šermiarsky spolok (ETVE: Eperjesi torna és vívó egyesület), na jar 1897 zorganizoval atletický míting za účasti budapeštianskych, bratislavských a východoslovenských pretekárov a v máji 1898 futbalový zápas budapeštianskych mužstiev MTC a Óbudai TE, ktorý Prešovčanov nadchol a založili futbalový odbor ETVE (prvý na Slovensku). Pethe mal invenciu, jeho hravé formy s dôrazom na všestrannosť priťahovali mlaď. Hrou s ušiakom uľahčoval získanie základov hodu diskom – v ňom jeho zverenci po prechode do peštianskych klubov získali 4 uhorské, resp. maďarské tituly (Pavol Antal 1909, Karol Kobulszký 1911, 1919 a 1921), ale skvelé výkony dosahovali aj Jozef Kontra (41,87 v r. 1911, len 1 cm za uhorským rekordom) či Viliam Görög (r. 1914 46,48). Diskár Kobulszký (1887 – 1970) skončil na OH 1912 v klasickom hode na 19. (38,15) a v obojručnom na 18. mieste (59,48: 37,01 + 22,47). Ďalší jeho žiak, bohémsky barón Ivan Wardener (1889 – 1930), uhorský rekordér v skoku do výšky 190,5 cm (1911), majster Čiech 1908 a 1909, mal na štokholmskej olympiáde ešte vyššie ambície, no po úspešnej kvalifikácii (180 cm na prvý pokus) prehýril noc a vo finále len zopakoval 180 (na druhý pokus), preto skončil „až“ deviaty ex aequo s Britom Carrollom. U Petheho začínali aj dvaja skvelí skokani povojnovej éry: výškár Štefan Stanislay bol celú kariéru verný prešovskému klubu, v ktorého drese zlepšil čs. rekord až na 190 cm (1929), získal štyri čs. tituly a osem rokov (1925 – 1932) bol slovenskou jednotkou, kým diaľkár Jozef Haluška po vyštudovaní medicíny v Budapešti ako člen BEAC reprezentoval Maďarsko, získal dva tituly (1923, 1924) a pred emigráciou do USA zlepšil jeho národný rekord na 718 cm (1923). Členom Siene slávy sa in memoriam stal v roku 2018.