Sieň slávy: Osobnost slovenskej atletiky

Eva Glesková-Lehocká

* 26. júla 1943 Zvolen

Najrýchlejšia Slovenka histórie a dodnes jediná atlétka, ktorá sa zapísala do análov svetových aj európskych rekordov. Prvého júla 1972 na budapeštianskom Népstadióne v medzištátnom stretnutí Maďarsko – Československo zabehla 100 m za rovných, ručne meraných 11 sekúnd (s podporou vetra 1,4 m/s) – ako piata žena na svete a tretia Európanka, čo pred ňou dokázali len Američanka Tyusová (1968), Taiwančanka Či Čeng (1970) a šprintérky NDR Stecherová-Meissnerová (1970) a Streidtová-Strophalová (1972). Napriek tomu, že štart vyšiel až na tretí raz (Slovenku Varcholovú pre dve „uliatia“ diskvalifikovali). Glesková premiérovo vyrovnala svetový rekord už v roku 1968 v Brne (na 60 m časom 7,2), ale vtedy protokol nepredložili na schválenie. S atletikou ju vo Zvolene zoznámil Karol Krištof, no systematický tréning začala až počas vysokoškolského štúdia (práva, potom chémie) v Bratislave u Antona Hajmássyho a po roku s Pavlom Gleskom, jej neskorším manželom. Štartovala na troch olympijských hrách: na dvoch bežala semifinále (v Tokiu 1964 na 100 m rozbeh 11,8, štvrťfinále 11,6, semifinále 11,9, 200 m rozbeh 24,2, semifinále 24,5, v Mexiku 1968 na 100 m 11,6, štvrťfinále 11,2, semifinále 11,7, 200 m rozbeh 24,0), na tretích aj finále – v Mníchove 1972 jej v rozbehu na 100 m namerali 11,50, vo štvrťfinále 11,43 a v semifinále rovnaký čas. V jeho závere si však natrhla stehenný sval, takže finále odbehla len so sebazaprením (ôsma za 12,48) a na rozbeh na 200 m už nenastúpila. Trikrát bežala finále aj na ME: v Budapešti 1966 skončila na 100 m štvrtá za 11,9 (desatinu od bronzu) a na 200 m šiesta (24,0), v Aténach 1969 na 100 m siedma (11,90). Na Európskych halových hrách získala ako finišmanka čs. štafiet dve medaily: v Dortmunde 1966 na 3 x 1 kolo bronzovú (Macounová, Hiltscherová, Kucmanová, Lehocká) a v Prahe 1967 na 4 x 150 m striebornú (Putnová, Seifertová-Přikrylová, Kucmanová, Lehocká). Počas kariéry vybehala 13 individuálnych čs. titulov (šesť na 100 m: 1964, 1966 – 1969, 1970, sedem na 200 m: 1962 – 1964, 1966, 1968 – 1969 a 1972), kým slovenské len tri (na 100 m 1960, 1970, 1971) – majstrovstvá Slovenska sa totiž v období 1961 – 1966 nekonali. Jej slovenský rekord na 100 m 11,29 (1968) platí aj dnes. Nositeľka Bronzových kruhov SOV (2003) je od r. 2013 aj členkou Siene slávy slovenskej atletiky.

Foto: TASR