Sieň slávy: Osobnost slovenskej atletiky

Eduard Adamko

*16. júna 1889 Lübeck (Nemecko)
10. novembra 1980 Košice

Spoluzakladateľ Žilinského telocvičného krúžku (1909) vyštudoval telovýchovný ústav v Budapešti (1912), kde získal prvé pedagogické skúsenosti, a od r. 1919 až do 1951 vyučoval telocvik a viedol popoludňajšie pohybové hry na  Čs. štátnej reálke Jána Palárika v Žiline – jeho družstvo vyhralo čs. stredoškolské majstrovstvá 1928 v Prahe. V júni 1920 usporiadal prvé verejné preteky v atletike a na jeseň 1921 inicioval zrod atletického odboru ŠK Žilina – v období 1922 – 1941 bol jeho predsedom (v istom čase viedol aj šermiarsky a tenisový, ako telocvikár a radca v začiatkoch pomohol aj Ladislavovi Hechtovi, ktorý v r. 1931 – 1938 reprezentoval Československo v Davisovom pohári a patril medzi európsku tenisovú špičku). Vychoval o. i. šprintéra Andreja Engela, účastníka OH 1932 (100 m medzibeh 11,1 / 4., 200 m rozbeh 22,3 / 4.), víťaza behu na 200 m na Svetových študentských hrách 1933 v Turíne (22,1), prvého čs. šprintéra, ktorý zabehol 200 m pod 22 sekúnd (21,8 r. 1934) a 9-násobného čs. majstra na 100 m (1929, 1931, 1932 a 1934), 200 m (1931, 1932 a 1934) a 4 x 100 m (ako člen ŽSK Hagibor Praha (1931 a 1932). Ako pedagóg a tréner dal základy viacerým veľkým osobnostiam slovenského športu, vrátane neskorších šéfov slovenskej atletiky: Rudolfovi Holzerovi, Karolovi Stráňaiovi a Ľudovítovi Krasnecovi. Jeho odchovancami boli aj Jaromír Perútka, Jozef Franko či Tibor Smieško. Ocenenia: Za zásluhy o rozvoj čs. telovýchovy I. stupňa (1964), Medaila Miroslava Tyrša (1970), Medaila Jiřího Františka Chaloupeckého (1979), pamätná medaila Zaslúžilý občan mesta Žilina (1979).

Členom Siene slávy slovenskej atletiky je od roku 2019.