Eduard Adamko

*16. júna 1889 Lübeck (Nemecko)
10. novembra 1980 Košice

Spoluzakladateľ Žilinského telocvičného krúžku (1909) vyštudoval telovýchovný ústav v Budapešti (1912), kde získal prvé pedagogické skúsenosti, a od r. 1919 až do 1951 vyučoval telocvik a viedol popoludňajšie pohybové hry na  Čs. štátnej reálke Jána Palárika v Žiline – jeho družstvo vyhralo čs. stredoškolské majstrovstvá 1928 v Prahe. V júni 1920 usporiadal prvé verejné preteky v atletike a na jeseň 1921 inicioval zrod atletického odboru ŠK Žilina – v období 1922 – 1941 bol jeho predsedom (v istom čase viedol aj šermiarsky a tenisový, ako telocvikár a radca v začiatkoch pomohol aj Ladislavovi Hechtovi, ktorý v r. 1931 – 1938 reprezentoval Československo v Davisovom pohári a patril medzi európsku tenisovú špičku). Vychoval o. i. šprintéra Andreja Engela, účastníka OH 1932 (100 m medzibeh 11,1 / 4., 200 m rozbeh 22,3 / 4.), víťaza behu na 200 m na Svetových študentských hrách 1933 v Turíne (22,1), prvého čs. šprintéra, ktorý zabehol 200 m pod 22 sekúnd (21,8 r. 1934) a 9-násobného čs. majstra na 100 m (1929, 1931, 1932 a 1934), 200 m (1931, 1932 a 1934) a 4 x 100 m (ako člen ŽSK Hagibor Praha (1931 a 1932). Ako pedagóg a tréner dal základy viacerým veľkým osobnostiam slovenského športu, vrátane neskorších šéfov slovenskej atletiky: Rudolfovi Holzerovi, Karolovi Stráňaiovi a Ľudovítovi Krasnecovi. Jeho odchovancami boli aj Jaromír Perútka, Jozef Franko či Tibor Smieško. Ocenenia: Za zásluhy o rozvoj čs. telovýchovy I. stupňa (1964), Medaila Miroslava Tyrša (1970), Medaila Jiřího Františka Chaloupeckého (1979), pamätná medaila Zaslúžilý občan mesta Žilina (1979).