Sieň slávy: Osobnost slovenskej atletiky

Anton Hajmássy

* 28. decembra 1916 Kvetoslavov
† 1. novembra 1978 Trnava

Azda ani jednému slovenskému trénerovi neprešlo rukami toľko významných atlétov svojej doby: Zvolenský, Kocingerovci, Štefkovič, Šteso, Š. Molnár, Lacko, Lendel, Nedeljak, Morvay, Javorka, I. Pivarník, Glesková-Lehocká, M. Šišovský, Hlaváčková-Lovečková, Charfreitagová-Duchoňová, Marková-Moravčíková, Hanuláková… Samozrejme, aj jeho druhá manželka Oľga, rodená Kubovičová. Hajmássyho k atletike inšpiroval zážitok z detstva (návšteva olympionika 1908, 1912 a 1924 Mórica Koczána v Okoči, kde chodil do základnej školy) a najmä Hajdócyho pedagogický vplyv na trnavskom gymnáziu. Zamlada sa v drese PTE Bratislava stal majstrom Slovenska v skoku do diaľky (1939 – 654 cm) aj na 110 m prek. (1940 – 18,3), no už počas štúdia medicíny, ktoré nedokončil, radil v tréningu aj iným. Po promócii na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnešná UK) bol učiteľom v Trnave (Gymnázium J. Hollého 1946 – 1949), v Partizánskom (Stredná priemyselná škola strojárska 1950 – 1956), trénerom z povolania v Slávii Bratislava (1956 – 1961) a v Slávii Trnava (1962 – 1970 aj predsedom oddielu a 1974 – 1978 vedúcim trénerom jeho TSM). V r. 1961 – 1969 stál na čele trénerskej rady Slovenského atletického zväzu a na ME 1969 v Aténach bol ako šéftréner československej výpravy. Obdivuhodný fanatik: hoci posledných šesť rokov (od 1972) žil s umelou srdcovou chlopňou, v roku 1974 zorganizoval v Trnave prvú slovenskú veteraniádu a na piatej koncom augusta 1978 vo Svite aj štartoval – dva mesiace a pár dní pred svojou smrťou. Nápad s chlopňou bol synov: MUDr. Pavol Hajmássy naplnil otcov sen o medicíne, dnes je uznávaný chirurg, lekár slovenskej atletickej reprezentácie a tiež člen odvolacej komisie SAZ. Hajmássyho meno je od roku 2003 v názve trnavského atletického štadióna a od roku 2016 figuruje aj v zozname členov Siene slávy.