Alojz Ovečka

* 4. marca 1921 Smolinské (okres Senica)
† 23. mája 1992 Bratislava

O čo kratšia v dôsledku zranenia bola aktívna kariéra absolventa skalickej obchodnej školy počas štúdia bratislavskej obchodnej akadémie popri zamestnaní v oblastnom ústave Poštovej sporiteľne, o to dlhšia bola funkcionárska. V júli 1943 ho ako 22-ročného vrhačského trénera ŠK zvolili za hospodára Slovenského ľahkoatletického amatérskeho zväzu a od januára do marca 1948 bol tajomníkom SĽAS, ktorý v období 1945 – 1948 zastupoval aj v Čs. atletickej únii.

Po Februári 1948 ho na návrh tzv. akčného výboru študentov tesne pred skončením Slovenskej vysokej školy obchodnej vylúčili zo štúdia (r. 1991 v rámci politickej rehabilitácie mu spätne priznali titul inžiniera), no v športe stop nedostal: od r. 1949 viedol krajskú sekciu atletického odboru JTO Sokol na Slovensku a po vzniku štátneho Slovenského výboru pre telesnú výchovu a šport (1954) bol referent atletickej sekcie. Na podobnom poste pôsobil aj v Čs. zväze telesnej výchovy, ktorý vznikol v roku 1957 – až do 1972.

V 50. rokoch inicioval zakladanie Štítov miest, ktoré významne spropagovali atletiku na vidieku, stál pri založení Veľkej ceny Pravdy (v premiére 1957 bol riaditeľ pretekov a tajomník OV), ktorá prerástla v elitný míting P-T-S, aj obnovení behu Devín – Bratislava (1967). Prispel k zrodu Slovenského atletického zväzu, ktorý s českým v r. 1969 založil na paritnom základe Čs. atletickú úniu: 1969 – 1973 bol člen jej predsedníctva, 1971 – 1973 i šéf rozhodcov (kvalifikáciu ústredného získal ako jeden z prvých Slovákov v r. 1954) a v októbri 1969 člen čs. delegácie na kongrese, ktorý navrhol prerod Európskeho výboru IAAF na EAA. Počas ME 1969 v Aténach so šéfom SAZ Petrom Berčíkom dohodli so zástupcami firmy 3M položenie tartanu na prvú dráhu na Slovensku.

Sekretár SAZ bol do konca r. 1972, člen predsedníctva do 1976, posledné tri roky aj predseda komisie masového rozvoja. Od 1974 až do odchodu do dôchodku (1986) pracoval ako referent organizačného oddelenia SÚV ČSZTV. Na penzii sa venoval mapovaniu dejín: vydal o. i. Históriu atletiky v Bratislave do roku 1948 (1990).

Členom Siene slávy slovenskej atletiky je od roku 2020.