* 7. novembra 1936 Žilina

Mama lyžovala a hrávala tenis, kým dcéra s chlapcami futbal, no napokon sa stala najvšestrannejšou atlétkou 50. rokov. Keď sa rodina presťahovala z Turia do kysuckej Poviny, Alena s rovesníkmi vybudovali na lúke privizórne doskočisko i bežeckú rovinku a na Športových hrách dedinskej mládeže 1950 v Čadci vyhrala, čo sa dalo. V máji 1951 ako 14-ročná členka Sokola Kysucké Nové Mesto nožničkami vyrovnala ženský (!) slovenský rekord v skoku do výšky 140 cm a v septembri  získala prvý z piatich čs. dorasteneckých  titulov (v trojboji). O rok ju už ako študentku dievčenského gymnázia v Žiline a zverenku matematikára a trénera Iskry Slovena Ladislava Bergera (na deň presne o 26 rokov staršieho) vyhlásili za hviezdu celoštátneho finále Športových hier mládeže v Lomnici nad Popelkou: vo výške i na 50 m prek. získala čs. titul a v guli striebro. Veľká nádej z Kysúc, písala tlač – pojem „talent odpánaboha“ by nepustila dobová cenzúra, zodpovedal by však tomu, čo Holárková predvádzala: ako mladšia dorastenka trónila na čele slovenských ženských tabuliek 1953 štyroch disciplín (200 m, výška, diaľka, päťboj) a o rok získala 3 seniorské tituly (200 m, diaľka, 4 x 100 m)! V lete 1954 zmaturovala a hoci ešte nemala ani 18 rokov, v rozpätí mesiaca reprezentovala na dvoch vrcholných pretekoch: v úvode augusta šokovala na Svetových akademických hrách 1954 v Budapešti 4. miestom v päťboji v čs. juniorskom rekorde 3380 (na nich premiérovo skákala výšku do módy sa dostávajúcim stradlom, ktorý ju naučil Berger) a na jeho konci ako vôbec prvá Slovenka v histórii reprezentovala na ME. Vo švajčiarskom Berne bola po prvom dni päťboja jedenásta (vo výške výkonom 156 cm tretia za krajankou Olgou Modrachovou 160 a neskoršou šampiónkou Čudinovou zo ZSSR 158), ale v druhý deň v dôsledku zaváhania v diaľke (491, jej slovenský rekord mal hodnotu 525) klesla na 13. miesto. Na olympijské hry v Melbourne 1956 ju nenominovali, no rok po nich sa k atletike vrátila pod menom Hejtmánková, ale už pod vedením Jozefa Franka (Berger v dôsledku pedagogických povinností nestíhal trénerské). V júli 1960 sa rekordný, trinásty raz zapísala do listiny slovenských rekordov výšky výkonom 162 – neskôr ju tromfla Mária Mračnová, ktorá na jeseň 1964 ešte ako Faithová skokom 163 začala sériu 24 zápisov. Hejtmánková po tri národné rekordy utvorila aj v diaľke a v päťboji a dva v guli. V roku 1961 pomohla ženskému tímu (vtedy už) Dynama k postupu do najvyššej, celoštátnej ligy. Počas 19-ročnej kariéry získala v 5 disciplínach len 6 slovenských titulov (2 vo výške, po 1 na 200 m, 80 m prek., 4 x 100 m a v diaľke), lebo národné šampionáty v prvej polovici päťdesiatych rokov (až na jednu výnimku) a v období 1961 – 1966 boli zakázané a v päťboji sa organizovali až od roku 1969, keď už mala po kariére. Výpovednú hodnotu o diapazóne Kysučanky majú len posty slovenskej jednotky: v šiestich disciplínach ňou bola dovedna 25-krát! Kondíciu si ešte aj ako sedemdesiatnička udržiavala bicyklovaním… Ocenenia: Majsterka športu (1958), Bronzové kruhy SOŠV (2007), Diplom Klubu fair play SOŠV (2017).

Členkou Siene slávy slovenskej atletiky je od roku 2021.